Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-26-2020.pdf
PDF · 74.94 KB
Case nature
Subarea
6CoE/26/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Trnava, Ul. V. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, proti povinnému: RONIPA, s.r.o., so sídlom Tatranská 48, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 45 598 339, na vymoženie pohľadávky vo výške 2 277,84 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad Senica, so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica, pod sp. zn. EX 1302/2015, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/2114/2015-21 zo dňa 20. mája 2020, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/2114/2015-21 zo dňa 20. mája 2020 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k. 4Er/2114/2015-21 zo dňa 20. mája 2020 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 525,84 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučné konanie začalo dňa 26. júna 2015 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému súdnemu exekútorovi. Poverením č. 5601 143247 zo dňa 13. júla 2015 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Súdny exekútor následne doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ku ktorému pripojil vyčíslenie trov exekúcie a exekučný spis EX 1302/2015. Uviedol, že proti povinnému je vedených 14 exekúcií. Majetkové pomery povinného boli opakovane zisťované. Povinný nevlastní nehnuteľnosti, nemá bankové účty. Vlastní motorové vozidlá, ktoré sú blokované. Má evidovaného 1 zamestnanca. Poštové zásielky preberá, ale nereaguje na ne. Povinný vykonal úhradu priamo oprávnenému na základe podaného trestného oznámenia. Exekučný súd mal z obsahu súdneho spisu a exekučného spisu preukázané, že u povinného bola vykonaná opakovaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z ktorej vyplynula neexistencia majetku podliehajúceho exekúcii postačujúceho na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor lustráciou v evidencii motorových vozidiel zistil, že povinný je vlastníkom starších motorových vozidiel, na ktoré boli zriadené blokácie. Keďže na všetky motorové vozidlá boli zriadené už blokácie so skorším poradím, s prihliadnutím na ich vek a zásadu prednosti pri ich predaji nie je predpoklad uspokojenia trov exekúcie z ich predaja. Z výsledku elektronickej lustrácie bánk vyplýva, že povinný nemá vedený aktívny účet v žiadnom z peňažných ústavov na území SR. Z lustrácie majetku prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. Voči povinnému je vedených 14 exekúcií a je evidovaný v zozname daňových dlžníkov s nedoplatkom ku dňu 29. februára 2020 vo výške 14 482,12 Eur. Z uvedeného vyplýva, že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok a pokračovaním exekúcie by došlo len k zbytočnému a neúčelnému rastu
trov exekúcie. Exekučný súd preto v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Ďalej exekučný súd uviedol, že ak povinný uhradí vymáhanú pohľadávku priamo oprávnenému po začatí exekučného konania, robí tak pod ťarchou exekučného konania, ktoré sa voči nemu vedie. Všetky úhrady vymáhanej pohľadávky, ktoré povinný vykonal po začatí exekučného konania, sa považujú za vymožené v rámci exekučného konania a nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. V takomto prípade však nedôjde k skončeniu exekučného konania vymožením, keďže nedošlo k úhrade trov exekúcie, na ktoré má súdny exekútor nárok a súdny exekútor po úhrade vymáhanej pohľadávky oprávneného pokračuje už len vo vymáhaní trov exekúcie. Nebol preto daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Keďže exekučný súd exekúciu zastavil, rozhodol aj o náhrade trov exekúcie.
2. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený odvolanie elektronicky dňa 12. júna 2020. Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že exekučný súd mal najskôr len exekúciu zastaviť a uviesť, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekučného konania. O výške trov exekučného konania sa malo rozhodovať až po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa exekúcia zastavila. Podľa oprávneného by tak podľa § 357 písm. m) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bolo prípustné odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. V priebehu exekučného konania bolo taktiež oprávneným dňa 10. decembra 2018 podané trestné oznámenie za zločin neodvedenia dane a poistného. V súvislosti zo začatím trestného stíhania uhradila konateľa povinného na účet oprávneného sumu spolu vo výške 2 139,22 Eur. Súdny exekútor preto z predmetnej exekúcie nevymohol žiadnu sumu, a preto nemá podľa oprávneného nárok na odmenu vo výške 20% z vymoženej sumy 2 139,22 Eur. Súdny exekútor si mal trovy exekučného konania vymáhať od povinného a nie od oprávneného. Oprávnený nemá dosiaľ preukázanú nemajetnosť povinného a nedisponuje žiadnou správou od súdneho exekútora o priebehu exekučného konania. Tým, že exekučný súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, rozhodol jednostranne, pretože oprávneného nevyzval, aby sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vyjadril a súčasne priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo vysokej výške, aj keď mu nepatria. O tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať iba z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Súdneho exekútora považuje oprávnený za príslušníka slobodného povolania, ktorý vykonáva svoju činnosť na vlastné riziko za účelom dosahovania zisku, pričom súdny exekútor musí zniesť riziko, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie jeho trov. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie podal oprávnený po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. a) CSP odmietol.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
7. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy..
8. Podľa § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty
9. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
10. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že exekučný súd odvolaním napadnutým uznesením exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 525,84 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Predmetné uznesenie exekučného súdu bolo oprávnenému doručené dňa 27. mája 2020. Oprávnený proti nemu podal odvolanie elektronicky dňa 12. júna 2020.
11. Odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu bolo oprávnenému elektronicky doručené podľa doručenky z portálu ÚPVS dňa 27. mája 2020. Posledný deň lehoty na podanie odvolania v zmysle § 362 ods. 1 CSP spolu s § 121 ods. 2 a 4 CSP pripadol na 11. júna 2020. Oprávnený podal odvolanie elektronicky až dňa 12. júna 2020, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania.
12. Včasnosť podania odvolania je jednou z objektívnych podmienok pre to, aby odvolanie vyvolalo zamýšľané právne následky. Odvolacia lehota je zákonnou lehotou a jej nedodržanie má za následok odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. a) CSP.
13. Odvolanie oprávneného bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jeho podanie, odvolací súd preto podľa § 386 písm. a) CSP odvolanie oprávneného ako oneskorene podané odmietol.
14. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).