Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/140/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: E. O., X.. XX.XX.XXXX, L. H., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 4215/2011, o vymoženie 181,37 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 27.08.2019, č. k. -33, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.

II. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, so sídlom Exekútorsky úrad v Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, trovy exekúcie v sume 72,38 eur do 10 dní odo dňa doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky. Po obdŕžaný žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ho súd prvej inštancie poveril vykonaním tejto exekúcie. Podaním súdu prvej inštancie dňa 11.04.2019 predložil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie následne vychádzal z § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 a § 243h ods.1 Exekučného poriadku a uviedol, že mal za preukázané z predloženého exekučného spisu, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom, pohľadávka sa nepodarila vymôcť ani čiastočne, nakoľko povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas 8 rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celu uvedenú dobu nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku, teda za daného stavu je jasne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto predmetnú exekúciu zastavil podľa Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa Exekučného poriadku a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72,38 eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta alebo alternatívne zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že má za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje za predčasné a citoval uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . Poukázal na to, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený mal za to, že predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Oprávnený bol názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Taktiež bol názoru, že exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie vymáhanej pohľadávky bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na záver uviedol, že vymáhaná pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia alebo samoplatitelia. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril exekútor, ktorý sa nestotožnil s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , podľa ktorého nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 21.06.2018, podľa ktorého súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať, tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. -63, podľa ktorého, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny predpoklad a ďalšie rozhodnutia odvolacích súdov. Taktiež poukázal na to, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Pri použití analógie uvedený časový úsek je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých konaniach. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa a , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

11. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Oprávnený v odvolaní nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, a mal za to, že súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.

12. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. V zmysle v spojení s musí z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

14. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami riadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie riadnym spôsobom odôvodnil. Z jeho odôvodnenia možno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie riadil. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne v zmysle v spojení s , nakoľko z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané z predloženého exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty, z ktorých bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Ďalšie pokračovanie v exekúcii nie je hospodárne a účelné, nakoľko povinný nemá exekučne postihnuteľný majetkom alebo príjem z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného v celom rozsahu a ukončiť exekučné konanie vymožením pohľadávky vrátane trov exekúcie.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

16. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda

súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

17. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané na základe lustrácii a šetrení vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Súd prvej inštancie uviedol, že počas vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku, nakoľko povinný nemal žiadne finančné prostriedky na svojich účtoch v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti alebo hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby a rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

18. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie alebo nesprávne právne posúdenie veci a ani odňatie práva na súdnu ochranu oprávnenému.

19. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).