Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sf/18/2024

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: L Racing s.r.o., Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie, IČO: 36 375 616, právne zastúpeného: JUDr. Alena Rudohradská, advokátka, Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 35 567 571, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100461893/2024 zo dňa 01.02.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 27.03.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „súd“) dňa 11.04.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100461893/2024 zo dňa 01.02.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102435823/2023 zo dňa 26.09.2023 (ďalej aj „rozhodnutie prvého stupňa“), ktorým bol bola podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 16 211,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2019.

2. Súčasťou správnej žaloby žalobcu bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu podľa Z.z, (ďalej len „“). Žalobca svoj návrh na odkladný účinok odôvodnil tým, že v prípade neodloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia hrozí začatie výkonu exekúcie na majetok žalobcu za účelom zaplatenia daňového nedoplatku, ako aj sankcií z neho vyplývajúcich. Ďalej podľa žalobcu dôjde s určitosťou k blokácií jeho podnikateľského účtu zo strany správcu dane a tým k znemožneniu vykonávania bezhotovostných finančných operácií. Podľa žalobcu výkon rozhodnutia vzhľadom na určenú výšku daňového nedoplatku môže mať za následok jeho likvidáciu a zníženie dôveryhodnosti voči ostatným podnikateľom, s ktorými vstupoval do obchodnozáväzkových vzťahov a iným osobám (napr. bankovým inštitúciám; zníženie ratingu v úverovom registri). Vzhľadom na uvedené, nakoľko priznanie odkladného účinku podľa žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom, má za to, že správca dane ani žiadny iný subjekt nebude odkladom vykonateľnosti predmetných rozhodnutí žiadnym spôsobom dotknutý, zatiaľ čo výkon exekúcie na majetok žalobcu môže závažným spôsobom poškodiť, resp. úplne zmariť výkon podnikateľskej činnosti žalobcu.

3. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.09.2024. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že ho nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia možné priznať správnej žalobe odkladný účinok, a preto ho navrhol zamietnuť.

4. Podľa „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

5. Podľa „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia . Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedky preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

9. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

10. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

11. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu dospel k záveru, že žalobca svoj návrh odôvodnil len všeobecne; tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy neboli nijako bližšie zdôvodnené, či preukázané. Žalobca nepredložil žiadne relevantné údaje vo vzťahu k hospodárskej situácii spoločnosti, údaje o stave majetku, výkazy ziskov a strát, zoznamy pohľadávok, úverov, účtovné výkazy, prípadne stavy na bankových účtoch, alebo iné listiny, ktoré by preukazovali aktuálnu finančnú situáciu žalobcu tak, aby bolo možné konštatovať, že existuje potenciálna, reálna hrozba závažnej ujmy a v akom rozsahu môže dôjsť k ohrozeniu žalobcu ako podnikateľského subjektu. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho reálne hroziacu nepriaznivú hospodársku situáciu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku, neuniesol vo veci dôkazné bremeno. Nešpecifikoval v akom rozsahu a do akých dôsledkov mu hrozí bezprostredná škoda práve výkonom tohto rozhodnutia, ktoré správnou žalobou napadol a nebolo z jeho strany preukázané, že by zo strany žalovaného boli realizované konkrétne kroky smerujúce k daňovej exekúcii. Priznať správnej žalobe odkladný účinok nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité peňažné plnenie a úhrada sumy a s tým súvisiaca finančná strata na majetku by sa mala považovať za ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie

odkladného účinku. Samotná skutočnosť, že správnym orgánom bola uložená istá daňová povinnosť, nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku len preto, že ide o zásah do majetkových práv žiadateľa, bez splnenia iných zákonom predpokladaných podmienok, a to najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby vážnej, ťažko odstrániteľnej ujmy alebo iného vážne nenapraviteľného následku v prípade úhrady vyrubenej dane.

12. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia. Správny súd v tejto súvislosti pripomína, že dôkazné bremeno je v danom prípade na žalobcovi. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či iný nenapraviteľný následok.

13. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok a to aj s prihliadnutím na podnikateľské riziko žalobcu, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom) súd preto ani nepristúpil.

15. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa .

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).