Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-33-2020.pdf
PDF · 77.92 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2020, v trestnej veci proti obž. ml. P. R., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný ml. P. R., nar. XX.X.XXXX v Z. B., bytom B. O. XXX,
uznáva sa za vinného, ž e
dňa 23.11.2019 v čase o 16.10 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Nissan Terano 1 bez evidenčného čísla po miestnej komunikácii v obci Hodruša Hámre - Banská Hodruša, kde bol pred domom č. XXX zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Žarnovica, pričom bol o 16.17 hod. podrobený dychovej skúške analyzátorom dychu Alcotest 7410, výr. č. ARJJ-0035, ktorou bola zistená prítomnosť alkoholu v jeho dychu o koncentrácii 0,5 mg/l a opakovanou dychovou skúškou o 16.54 hod. o koncentrácii 0,48 mg/l,
t e d a
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, č í m s p á c h a l
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 ( dva ) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 ( jedného ) roka.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podal dňa 3.4.2020 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. 1 Pv 361/19/6613 zo dňa 2.4.2020 na obvineného ml. P. R., nar. XX.X.XXXX v Z.., pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.
Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného ml. P. R., ako i prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, podľa § 269 Tr. poriadku.
Obžalovaný ml. P. R., nar. XX.X.XXXX v Z. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa ust. § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré obžalovaný odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď ml. obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď ml. obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku podľa obžaloby - prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, odpoveď ml. obžalovaného : áno
g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, odpoveď ml. obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin - prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, odpoveď ml. obžalovaného : áno
Nakoľko ml. obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora a obhajcu, vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal a súčasne podľa ods. 8 rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu u ml. páchateľa súd vychádzal z ustanovení § 97 a nasl. Tr. zák., podľa ktorých účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Súd pri ukladaní trestu tiež prihliada na osobnosť mladistvého, vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na osobné, rodinné a sociálne pomery, tak aby trest bol tiež primeraný povahe a závažnosti spáchaných trestných činov. Podľa všeobecných ustanovení zákona pri ukladaní trestu prihliada tiež na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti. Podľa ust. § 34 a nasl. Tr. zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie, pričom u mladistvých páchateľov zákon zdôrazňuje na prvom mieste výchovnú funkciu trestu.
Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že ml. P. R. nebol doposiaľ súdne trestaný ani postihnutý za priestupok. Navštevuje Strednú odbornú školu obchodu a služieb v Z. B., učebný odbor mechanik, opravár strojov a zariadení. Podľa správy SOŠ jeho vzdelávacie výsledky v minulom školskom roku neboli dobré, pričom problémová bola najmä školská dochádzka a správanie počas vyučovania. Mal 20 neospravedlnených vyučovacích hodín a bolo mu dňa 20.11.2019 udelené pokarhanie riaditeľa školy. Podľa vyjadrenia orgánu SPODaSK - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Žarnovica, mladistvý nie je, ani nebol v evidencii sociálnej kurately a teda neboli voči nemu doposiaľ prijímané žiadne výchovné opatrenia. Na hlavnom pojednávaní sa pracovníčka tohto orgánu vyjadrila, že mladistvý toho času navštevuje 2. ročník trojročného učebného odboru na SOŠ obchodu a služieb v Z. B. a v súčasnosti neevidujú informácie, že by mal neospravedlnené hodiny alebo nevhodné správanie v škole. Súd u ml. obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák. a prihliadal na dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona tzn., že pred spáchaním činu viedol bezúhonný život a ku spáchaniu činu sa priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. S prihliadnutím na osobu mladistvého obžalovaného, jeho predchádzajúci život i vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por., súd uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 mesiace a výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Podľa presvedčenia súdu takýto trest bude postačujúci k tomu, aby si ml. obžalovaný uvedomil nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa vyhýbal úmyselnej protiprávnej činnosti. Súd preto neuložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, hoci vzhľadom na druh spáchaného činu je takýto trest spravidla na naplnenie účelu trestu potrebný, avšak zohľadnil skutočnosť, že sa jedná o mladého človeka, ktorý sa pripravuje na budúce pracovné uplatnenie, zrejme si bude v rámci školy robiť vodičský kurz a zároveň sa jednalo o vybočenie z inak riadneho života.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.