Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23P-34-2020.pdf
PDF · 119.36 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci navrhovateľa O. F., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. U. XXXX, XXX XX J. G., štátny občan SR, proti manželke Z. F., V.. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. U. XXXX, XXX XX J. G., štátny občan SR, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva: D. F.Á., J.. XX.XX.XXXX M. Q. F. J.. XX.XX.XXXX, obidve štátne občianstvo SR, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo O. F., J.. XX.XX.XXXX M. Z. F., V.. H., J.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX I. Ž. J. E., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žiar nad Hronom, I. L. XX, V. XXXX, J. N. XX, K. K. Č. XX r o z v á d z a .
II. Súd na čas po rozvode manželstva z v e r u j e maloletú D. F., J.. XX.XX.XXXX M. S. Q. F., J.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky Z. F.Q., J.. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
III. Otec maloletých O. O. F., J.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej D. F., J.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 130,-Eur mesačne a na výživu maloletého Q. F., J.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 110,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Z. F.Q., J.. XX.XX.XXXX, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Otec maloletých detí je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi
- každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 15.00 hod. dňa predchádzajúcemu prvému dňu jarných prázdnin do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod.
- počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od 15.00 hod. dňa predchádzajúcemu prvému dňu veľkonočných prázdnin do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18.00 hod.
- počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 15.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 15.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod.
- počas vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 15.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 15.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka s tým, že otec si v stanovenom čase maloleté deti prevezme a po skončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Matka maloletých detí je p o v i n n á maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným dňa 24.07.2020, doplneným dňa 07.09.2020 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva uzatvoreného dňa 25.10.2013. Vo svojom návrhu uviedol, že manželstvo účastníkov bolo uzatvorené pred orgánom cirkvi a u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. V súčasnej dobe býva u rodičov a manželka na adrese trvalého pobytu. Svoj návrh odôvodnil tým, že k rozhodnutiu podať návrh na rozvod manželstva dospel z dôvodov, ktoré mu v manželstve nevyhovovali a narúšali už jeho predstavy o spoločnom živote. Manželka sa už odmietala prispôsobiť normálnemu fungovaniu manželstva a neplnila si svoje povinnosti v role manželky. Celá starostlivosť o domácnosť a o maloleté deti pripadla jemu. Od manželky nepociťoval žiadnu snahu, starostlivosť, ani záujem, ani po citovej stránke, ani v intímnom živote. Manželka nemala záujem postarať sa sama o seba. Neprejavila záujem zachrániť ich vzťah, i napriek dohováraniu z jeho strany. Jasne sa vyjadrila, že sa nezmení. Zároveň uviedol, že nemá záujem pokračovať v tomto manželstve. Dňa 17.11.2019 odišiel k rodičom, pretože bol viac krát slovne vyhodený z domu. Obaja usúdili, že ďalšie zotrvanie v manželstve nemá význam. Zároveň žiadal, aby boli maloleté deti na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a styk s maloletými deťmi bol upravený po dohode s matkou každý druhý víkend. Navrhovateľ zároveň uviedol, že na výživu maloletých detí prispieva mesačne sumou 200,-Eur, vždy do 16. dňa v mesiaci na účet matky. Momentálne je nezamestnaný a zatiaľ poberá sociálne dávky. K svojmu návrhu pripojil sobášny list, rodné listy maloletých detí, potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom o vyplatených dávkach v nezamestnanosti.
2. Manželka vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva doručenom súdu dňa 09.09.2020 uviedla, že manželstvo uzavreli po štvorročnom vzťahu, pričom manželstvo bolo po celý čas harmonické, keďže majú veľa spoločných záujmov, napríklad cyklistiku, či lyžovanie. Manžel bol vždy rád, že všetky aktivity robili spoločne a po narodení detí k tomu prirodzene viedli aj ich deti. K ich rodinným hodnotám a prioritám patril čas strávený vonku s deťmi (výlety, bicyklovanie, lyžovanie, spoločné prechádzky...) a v tieto dni sa ako žena a matka nevenovala domácnosti, ale trávila čas vonku spolu s rodinou. Tvrdeniu navrhovateľa, že starostlivosť o deti a domácnosť bola na jeho pleciach uviedla, že manžel pracoval len dva, maximálne tri dni v týždni, a ona je zamestnaná s pracovnou dobou od pondelka do piatku. Bolo preto logické, že deti zo škôlky a školy vyzdvihoval on, a to v čase, keď mal voľno a ona bola v práci. To čo robil, bolo podľa nej spolupodieľanie sa na chode domácnosti. Keď bol manžel v práci, ona musela zvládnuť starostlivosť o deti, o domácnosť, ísť do práce, aj ich vyzdvihnúť zo školy a škôlky, cestou nakúpiť, navariť, pripraviť sa s dcérou na nasledujúci deň do školy a uložiť deti spať. Problémy v citovej a intímnej oblasti začala vnímať v roku 2016, keď do manželovej práce nastúpila nová kolegyňa. V priebehu pár mesiacov dochádzalo k postupnému citovému ochladeniu, manžel sa jej začal vyhýbať, nemal záujem o spoločné aktivity a trávil veľa času na mobile. Potom, čo zistila, že mu píše kolegyňa z práce, pocítila žiarlivosť a bola plná emócií. Po tomto incidente naďalej manželia ostali žiť v spoločnej domácnosti, v ktorej ale postupne stúpalo napätie, pretože manžel trávil väčšinu času na mobile. Manžel tajil, že udržiaval vzťah so svojou kolegyňou, ktorej v roku 2018 zomrel manžel. V auguste 2019 dal navrhovateľ prekvapujúco sám výpoveď v stabilnej a veľmi dobre platenej práci, kde mal pravidelný čistý mesačný príjem 2200,-Eur. Po finančnej stránke silne ohrozil rodinu, avšak na druhej strane verila, že to robí z dôvodu, aby prerušil kontakt s kolegyňou a udržal tak ich vzťah. Uisťoval ju, že všetko bude v poriadku, že majú úspory, že sa nahlási na úrade práce a že jeho brat má pre neho pripravenú prácu. V novembri 2019, keď mu skončila výpovedná doba v práci, urobil ďalší nečakaný a šokujúci krok a opustil náhle ich spoločnú domácnosť a ich deti. Tomuto odchodu nepredchádzala žiadna hádka, ani konflikt. Až neskôr pochopila, že to celé plánoval. Deti neboli na odchod otca pripravené, lebo vôbec netušili, že ich rodičia mali nejaký problém. Po náhlom odchode sa mu pokúšala volať, ale odmietal s ňou komunikovať. Vtedy pochopila, že sa rozhodol pre svoju kolegyňu, ale naďalej verila, že tento jeho skrat vyprchá po pár dňoch. Manželka vo svojom vyjadrení zároveň uviedla, že manžel sa po odchode zo spoločnej domácnosti prispieval od decembra 2019 na maloletú D. sumou 150,-Eur a na maloletého Q. sumou 150,-Eur. Počas koronavírusu jej oznámil, že mu znížili výšku príspevku z úradu práce, a že teraz počas krízy už manželka nemá také veľké výdaje na deti, ako bežne máva, a tak sám od seba znížil výživné na maloleté deti na sumu 100,-Eur mesačne, na každé dieťa. Keď sa uvoľnili opatrenia, odmietal opäť prispievať sumou 150,-Eur. Manželka vo svojom vyjadrení zároveň poukázala na to, že návrh na rozvod manželstva mal manžel načasovaný k termínu, kedy mu končí vyplácanie dávky k nezamestnanosti. Považuje to za úmyselné a vypočítavé vo vzťahu
k výživnému. Manžel sa pritom dobrovoľne stal nezamestnaným a svojvoľne sa vzdal príjmu vo výške 2 200,-Eur mesačne. K návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva a na úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva uviedla, že s rozvodom súhlasí a navrhuje, aby súd v zmysle návrhu otca zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, keďže maloleté deti sú v jej osobnej starostlivosti od novembra 2019, keď navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť. Žiadala, aby súd zaviazal otca maloletých detí prispievať na výživu maloletej D. výživným vo výške 180,-Eur mesačne a na výživu maloletého Q. výživným vo výške 150,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci. Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 15.00 hod. dňa predchádzajúcemu prvému dňu jarných prázdnin do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od 15.00 hod. dňa predchádzajúcemu prvému dňu veľkonočných prázdnin do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 15.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 15.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod., počas vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 22.12. od 15.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 15.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod. Manželka vo svojom vyjadrení k návrhu zároveň špecifikovala celkové ročné výdavky na maloletú D. vo výške 3 463,16 Eur a celkové mesačné výdavky vo výške 374,46 Eur a na maloletého Q. celkové ročné výdavky vo výške 2 769,-Eur a celkové mesačné výdavky vo výške 316,55 Eur. Jednalo sa o výdavky na osobnú hygienu, oblečenie a obuv, poplatky za družinu a obedy v škole, školské poplatky a pomôcky, školské časopisy a učebnice, poplatok za školu v prírode, výdavky na cestovné a lieky, výdavky na voľnočasové aktivity a krúžky, na úrazovú poistku, ďalej výdavky na bývanie, poplatok za TV, poplatok za odvoz odpadu a domovú daň. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení zároveň vyčíslila jej celkové ročné výdavky vo výške 4 561,80 Eur a celkové mesačné výdavky vo výške 507,48 Eur. Tieto výdavky, okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie a obuv, osobnú hygienu, lieky, cestovné, náklady na motorové vozidlo, zahŕňali aj výdavky na splátku stavebného úveru, na poistku a výdavky spojené s bývaním. K svojmu vyjadreniu pripojila zmluvu o úvere zo dňa 19.12.2013 uzavretú s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., v zmysle ktorej je mesačná splátka úveru vo výške 150,42 Eur. Zároveň predložila doklady preukazujúce výdavky spojené s bývaním, s voľnočasovými aktivitami a na telefón. Zároveň predložila výpis z účtu v peňažnom ústave o prehľade pohybov na účte a potvrdenie o jej príjme.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a kolízneho opatrovníka, zadováženými správami a inými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX I. Ž. J. E. a ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Žiari nad Hronom, vo zväzku XX, V. XXXX, J. N. XX, K. K. Č. XX. Obidvaja manželia sú slovenskými štátnymi občanmi a u obidvoch ide o manželstvo prvé. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti, a to S. D. F., J.. XX.XX.XXXX M. S. Q. F., J.. XX.XX.XXXX.
5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, oddelenie služieb pre občana, pracovisko Nová Baňa zo dňa 17.09.2020 súd zistil, že navrhovateľ je od 01.11.2019 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľ nepoberá pomoc v hmotnej núdzi. Poberá prídavok na maloleté deti vo výške 49,90 Eur mesačne.
6. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom zo dňa 04.09.2020 o vyplatených dávkach v nezamestnanosti súd zistil, že navrhovateľ mal v období od 01.11.2019 do 31.07.2020 vyplatenú dávku v nezamestnanosti spolu vo výške 9 126,-Eur.
7. Z potvrdenia spoločnosti H., spol. s r.o. o príjme manželky zo dňa 24.09.2020 vyplýva, že jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 09/2019 - 08/2020 predstavuje sumu 629,62 Eur.
8. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že navrhovateľ bol v období od 26.11.2012 - 31.10.2019 zamestnaný v spoločnosti U., N..V..Q.., pričom v období od 07/2018- 10/2019 vymeriavací základ predstavoval sumu v rozmedzí od sumy 1 437,28 Eur po sumu 3 131,68 Eur .
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica zo dňa 13.10.2020 súd zistil, že manželka spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome v J. G., pričom maloleté deti majú v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky. V rámci sociálneho šetrenia bol vykonaný pohovor aj s maloletými deťmi, ktoré potvrdili, že trávia čas nielen s matkou, ale aj s otcom a
chodia na rôzne výlety. Zo správy ďalej vyplýva, že obidve maloleté deti majú vytvorený pozitívny citový vzťah k rodičom a k starým rodičom z matkinej aj otcovej strany. Matka nebráni otcovi v styku s maloletými deťmi a styk od času, keď sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti prebieha bez problémov. Úrad v závere svojej správy navrhol, aby v prípade rozvodu rodičov, boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť.
10. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že manželstvo, ktoré uzavreli asi po 3 ročnej známosti bolo spočiatku harmonické. Potom, čo sa im narodili deti, sa manželka prestala o neho zaujímať ako o manžela a zanedbávala starostlivosť voči nemu, nielen v intímnej oblasti, ale aj v tom smere, že sa ho napríklad nespýtala, či chce niečo jesť. Keďže manželka väčšinou prišla z práce unavená a šla si ľahnúť, on sa potom musel starať o ich deti. Vzhľadom na tieto skutočnosti došlo postupne k ich vzájomnému citovému odcudzeniu a on sa v novembri 2019 odsťahoval zo spoločnej domácnosti k jeho rodičom. Zároveň uviedol, že intímne spolu s manželkou nežijú takmer 2 roky, a tiež spolu nehospodária ako manželia. Manželke nebol nikdy neverný a s kolegyňou mal len čisto kamarátsky vzťah. Nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia, pretože k svojej manželke už nič necíti. K otázke úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva uviedol, že súhlasí s tým, aby boli maloleté deti na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a styk s maloletými deťmi bol upravený tiež v zmysle návrhu matky. Žiadal určiť vyživovaciu povinnosť na maloleté deti vo výške 100,-Eur mesačne, na každé dieťa, pretože je od 01.11.2019 nezamestnaný. Zároveň uviedol, že predtým bol zamestnaný v spoločnosti U., s.r.o. ako ťahač špeciálnych materiálov a zarobil tam približne 1 500,-Eur mesačne v čistom. Výpoveď z tohto pracovného pomeru dal sám, a to pre problémy s nadriadenými, ako aj z toho dôvodu, že sa mu mal znížiť plat približne na sumu 900,-Eur mesačne. Podporu v nezamestnanosti poberal do konca augusta 2020 vo výške 1 000,-Eur mesačne. V súčasnosti si hľadá prácu, avšak vzhľadom na situáciu s koronakrízou sa mu nedarí. Má vyštudovanú Strednú odbornú školu hutnícku, odbor strojárstvo. K svojím výdavkom uviedol, že prispieva na chod domácnosti svojím rodičom, u ktorých momentálne býva, sumou 200,-Eur mesačne, zároveň spláca leasingovú splátku na auto vo výške 261,82, Eur mesačne, poplatok za mobilný telefón pre neho a pre maloleté deti v sume 32,- Eur mesačne, platí tiež poistné na životné poistenie v sume 31,18 Eur mesačne a poistné na havarijnú a zákonnú poistku auta v celkovej výške 60,-Eur mesačne. Zároveň uviedol, že nedisponuje žiadnymi úsporami a bol nútený si požičať peniaze od svojej matky.
11. Manželka v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že ich manželstvo považovala spočiatku za bezproblémové, a to až dovtedy, kým si manžel nenašiel novú známosť, a to kolegyňu v práci. Túto skutočnosť si uvedomila asi tak v roku 2016, keď sa manžel začal správať inak, neustále posielal sms správy, a tiež si zablokoval mobilný telefón. V roku 2017 sama oslovila dotyčnú kolegyňu a upozornila ju na to, že rozbíja ich manželstvo, a že z manželstva pochádzajú dve deti. Neskôr manželovej kolegyni zomrel manžel, a rok po tom, čo jej skončil smútok, sa manžel odsťahoval z ich spoločnej domácnosti, a to v novembri 2020. Má podozrenie na to, že manžel si všetko takto časovo naplánoval. Poprela manželove tvrdenie o tom, že by si riadne neplnila manželské povinnosti alebo zanedbávala starostlivosť o maloleté deti. Vyjadrila sa, že za hlavnú príčinu rozvratu ich manželstva považuje manželovu neveru. Manželka zároveň potvrdila, že od novembra 2019 manžel s nimi nežije v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti, ani spolu finančne nehospodária. Manžel prispieval na výživu maloletých detí po odchode zo spoločnej domácnosti spočiatku celkovou sumou 300,-Eur, avšak v poslednom období prispieva na ich výživu už len sumou 100,-Eur mesačne na každé dieťa. Maloleté deti sa stretávajú s otcom každý druhý víkend v domácnosti jeho rodičov, pričom realizácia styku prebieha bez problémov. Zároveň potvrdila, že otec platí maloletým deťom poplatky za mobilné telefóny, a tiež im kupuje nejaké darčeky, keď s nimi trávi čas. Manželka sa tiež vyjadrila, že mala snahu zachrániť ich manželstvo, pričom manželovi navrhla, aby využili odbornú pomoc, s čím manžel nesúhlasil. Súd z výsluchu manželky zároveň zistil, že jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu 630,- Eur a pracuje ako administratívna pracovníčka. Spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dvojdome, kde v druhej časti domu býva jej matka, ktorej mesačne prispieva na poplatky za elektrinu sumou 50,-Eur a sumu 80,-Eur mesačne odkladá na náklady na pevné palivo. K výdavkom na maloleté deti uviedla, že okrem bežných výdavkov, ktoré špecifikovala vo svojom vyjadrení, má výdavky aj na voľnočasové aktivity pre maloleté deti. Maloletá D. chodieva na jazdecký krúžok, na hypoterapiu, ktorú jej odporučila detská psychologička, pričom poplatok za tento krúžok predstavuje sumu 80,-Eur mesačne. Tiež uhrádza poplatok za futbalový krúžok pre maloletého Q. vo výške 21,67 Eur mesačne. Zároveň zdôraznila, že manžel disponuje spoločnými úsporami a úsporami, ktoré mal ešte pred uzavretím manželstva. Z uvedeného dôvodu je navrhovateľ schopný platiť výživné na maloletú D. vo výške 180,-Eur mesačne a na
maloletého Q. výživné vo výške 150,-Eur mesačne. Výška výživného, ktorú navrhuje manžel, nepokryje všetky výdavky na maloleté deti.
12. Kolízny opatrovník na pojednávaní odporučil, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletými deťmi bol upravený v zmysle návrhu matky. Výšku výživného navrhol určiť primerane odôvodneným potrebám maloletých detí a schopnostiam a možnostiam otca.
13. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
16. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
17. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže rozviesť manželstvo len v prípade, ak je preukázaná existencia zákonných dôvodov na rozvod manželstva. Súd na základe vykonaného dokazovania, a najmä z výsluchu účastníkov konania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je dlhodobo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich funkcií, ani ekonomickú, ani sociálnu, a ani výchovnú. Zo zhodných výpovedí manželov súd zistil, že nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2019, keď manžel opustil spoločnú domácnosť a odišiel bývať k svojím rodičom. Navrhovateľ za príčinu rozvratu manželstva považuje vzájomné citové odcudzenie, ktoré je dôsledkom toho, že manželka si riadne neplnila povinnosti vo vzťahu k manželovi, ako aj k maloletým deťom. Manželka však za príčinu rozvratu manželstva považuje neveru zo strany manžela, ktorý zásadne popiera mimomanželský vzťah. Obaja účastníci však zhodne potvrdili vzájomné citové odcudzenie, ako aj skutočnosť, že už spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti, nežijú intímnym manželským životom, ani spolu nehospodária. Snahu o odvrátenie manželskej krízy a záchranu manželstva prejavila manželka, avšak manžel nemal záujem na obnovení manželského spolužitia. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že rozvrat manželstva je trvalý a vážny, nemožno predpokladať obnovenie manželského spolužitia, preto súd návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol i napriek tomu, že z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, avšak rozvodom manželstva rodičov sa už nič nezmení na ich pomeroch, keďže takmer rok vyrastajú v neúplnej rodine, pretože rodičia žijú oddelene.
19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, a vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti r2odiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 prvá veta a ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva rozhodol tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Navrhovateľ v konaní žiadal na čas po rozvode manželstva zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, s čím matka maloletých detí súhlasila a kolízny opatrovník zároveň odporučil maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, keďže zo sociálneho šetrenia vyplynulo, že maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky, kde majú vytvorené vhodné podmienky pre ďalšie zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti, a zároveň nezistil žiadne závažné nedostatky v starostlivosti zo strany matky o maloleté deti.
25. Súd zároveň na čas po rozvode manželstva upravil styk otca s maloletými deťmi v zmysle návrhu matky, keďže navrhovateľ, otec maloletých detí s týmto návrhom matky súhlasil, a z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že styk otca s maloletými deťmi sa po rozchode rodičov realizuje pravidelne a prebieha bez akýchkoľvek problémov.
26. O rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa, otca maloletých detí, voči maloletým deťom na čas po rozvode súd rozhodol tak, že ho zaviazal prispievať na výživu maloletej D. výživným vo výške 130,-Eur mesačne a na výživu maloletého Q. výživným vo výške 110,-Eur mesačne, i keď navrhovateľ žiadal určiť výživné na každé maloleté dieťa vo výške 100,-Eur mesačne, argumentujúc tým, že od 01.11.2019 je nezamestnaný a od septembra 2020 mu už nie je vyplácaná dávka v nezamestnanosti. Matka maloletých detí žiadala určiť výživné na maloletú D. vo výške 180,-Eur mesačne a na maloletého Q. vo výške 150,- Eur mesačne a zároveň vyčíslila všetky pravidelné a nepravidelné výdavky na maloleté deti, ako aj jej výdavky, ktoré zahŕňajú jednak výdavky na základné bežné potreby, náklady na bývanie, cestovanie, a tiež výdavky spojené so vzdelávaním maloletých detí, ako aj ich voľnočasovými aktivitami. Matka svoj nesúhlas s výškou výživného navrhovanou zo strany otca maloletých detí odôvodňovala tým, že takto určené výživné, by nepokrylo všetky výdavky na starostlivosť o maloleté deti. Matka maloletých detí zároveň poukázala na to, že otec dal bezdôvodne výpoveď v stabilnej a veľmi dobre platenej práci, a tým sa pripravil o pravidelný čistý mesačný príjem vo výške 2 200,-Eur. I napriek tomu, že je otec maloletých detí v súčasnej dobe nezamestnaný a bez akéhokoľvek príjmu, je podľa jej názoru schopný prispievať požadovaným výživným, pretože disponuje spoločnými úsporami.
27. Súd pri určení výživného prihliada na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Pri posudzovaní možnosti a schopnosti povinného rodiča plniť svoje vyživovacie povinnosti v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine sa posudzuje nielen existujúci faktický stav, ale posudzujú sa možnosti a schopnosti povinného rodiča vzhľadom na jeho vzdelanie, dosiahnutú kvalifikáciu, pracovné zručnosti, zdravotný stav a podobne. Posudzuje sa nielen fakticita, ale aj potencionalita možnosti povinného rodiča. Súd mal v konaní zo samotného výsluchu otca maloletých detí preukázané, že dal výpoveď v zamestnaní, v ktorom dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 1 500,-Eur, a to pre problémy s nadriadenými, ako aj z dôvodu, že sa mu mal do budúcnosti znížiť plat na sumu 900,-Eur mesačne, a tým sa podľa názoru súdu bez dôležitého dôvodu vzdal veľmi dobre finančne
ohodnoteného zamestnania, a to aj s prihliadnutím na jeho dosiahnuté vzdelanie a kvalifikáciu. Toto jeho konanie možno preto považovať za nezodpovedné vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať takto určeným výživným na maloleté deti, pretože súd nezistil dôvody, pre ktoré by otec maloletých detí nemohol dosahovať príjem, z ktorého by bol schopný riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť, berúc do úvahy jeho dosiahnuté vzdelanie, kvalifikáciu, vek a dobrý zdravotný stav. Súd zároveň pri posudzovaní výdavkov otca maloletých detí dospel k záveru, že otec maloletých detí má tiež výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, teda, ktoré nie sú pre jeho život nevyhnutné. Za takýto výdavok súd považuje leasingovú splátku za motorové vozidlo vo výške 261, 82 Eur mesačne, ako aj poistku za motorové vozidlo v celkovej výške 68,-Eur mesačne. Súd nepovažuje za spravodlivé, a ani v záujme maloletých detí a v rozpore so zásadou, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, aby otec na ich výživu prispieval mesačne celkovou sumou 200,-Eur a v súvislosti s užívaním osobného motorového vozidla uhrádzal náklady v celkovej výške 329,82 Eur mesačne. Súd pri určení výživného na maloleté deti zároveň zohľadňoval vek maloletých detí, prihliadal na výdavky na ich základné životné potreby a výdavky súvisiace s ich vzdelávaním a voľnočasovými aktivitami. Súd má za to, že takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, i s prihliadnutím na ich dobrý zdravotný stav, hoci takto určené výživné podľa názoru matky maloletých detí nepokryje všetky výdavky, ktoré v konaní špecifikovala. Súd pri určení vyživovacej povinnosti otca prihliadal zároveň aj na skutočnosť, že otec maloletých detí sa podieľa na výžive a starostlivosti o maloleté deti aj počas realizácie styku s maloletými deťmi a uhrádza tiež poplatky maloletých detí za užívanie služieb mobilného operátora. Súd tiež prihliadal na príjem matky maloletých detí, ako aj na jej pravidelné mesačné výdavky. Na nepravidelných a finančne nákladných výdavkoch maloletých detí (najmä výdavkoch na voľnočasové aktivity) by sa mali rodičia podieľať po vzájomnej dohode rovným dielom, mimo režimu súdom stanovenej vyživovacej povinnosti otca.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania v zmysle § 55 CMP, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Žiar nad Hronom, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).