Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/84/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. R., nar. XX. XX. XXXX, adresa F. XXX, pre vymoženie 60,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Romanom Liščákom, v z. JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5/A, pod sp. zn. EX 776/11, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 1.7.2019 č.k. -38, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu zastavil (podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Výrokom II. zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 52,86 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj len EP), a , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil tým, že súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, keďže jeho šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Podotkol, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Z obsahu exekútorského spisu súd prvej inštancie zistil, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadnych motorových vozidiel, nemá vedený účet v banke a nie je poberateľom žiadnej mzdy ani príjmu, ktorý podlieha exekúcii. Z uvedeného je zrejmé, že povinný nemá žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie, čo je zákonnou podmienkou na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Preto súd z úradnej moci v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia exekúciu v celosti zastavil. Súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 52,86 Eur, pričom v odôvodnení rozsah priznaných trov podrobne špecifikoval.

4. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože pohľadávka oprávneného bola vymožená v plnej výške. Platba v prospech účtu oprávneného bola pripísaná dňa 13.09.2018. Oprávnený mal za to, že trovy exekúcie hradí povinný v súlade s § 197 ods. 1 EP. Z tejto zásady predstavujú výnimku ustanovenia § 203 ods. 1 až ods.3 EP. Použitie ust. § 203 ods. 1 EP prichádza do úvahy len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady, teda ak bolo exekučné konanie zastavené v dôsledku zavinenia oprávneného. Ide pritom o procesné zavinenie oprávneného, ktoré spočíva buď v takom porušení právnych predpisov oprávneným, ktoré majú za následok vznik neodôvodnených trov exekúcie alebo v takom úkone oprávneného, ktorý procesne spôsobí zastavenie exekúcie. V uvedenom prípade bola pohľadávka oprávneného vymožená v plnej výške. Nie je teda daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Taktiež nie sú splnené podmienky pre to, aby na náhradu trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený. Oprávnený žiadal zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

5. Podaním zo dňa 24.9.2019 sa k odvolaniu vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že sama skutočnosť, že povinný (resp. teoreticky 3. osoba za povinného) vysporiadal pohľadávku oprávneného z majetku / prostriedkov nepodliehajúcich exekúcii neznamená, že jeho majetok stačí na úhradu trov exekúcie. Pre exekútora je rozhodujúca práve prítomnosť exekvovateľného majetku, postihnuteľného niektorým z taxatívnych spôsobov vykonania exekúcie. Takýto majetok však v predmetnej veci absentuje, resp. nebol zistený. Žiadal napadnuté uznesenie vo výroku I. potvrdiť ako vecne správne a vo výroku II. odmietnuť ako neprípustné.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016 - ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou - účastníkom ( EP v znení účinnom do 31.3.2017), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( EP v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a .

8. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 4.3.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne bola okresnému súdu dňa 18.3.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 23.3.2011 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 EP vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydané Okresným riaditeľstvom PZ v Galante č. AA 0444255 zo dňa 18.1.2010. Uvedeným rozhodnutím bola povinnému uložená pokuta vo výške 60,- Eur. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 18.1.2010 a vykonateľnosť dňa 3.2.2010.

9. Dňa 28.2.2017 súdny exekútor doručil okresnému súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. Okresný súd následne napadnutým uznesením exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

10. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

12. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

13. Podľa (ďalej len „“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

17. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

18. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

19. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s tou časťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorou súd prvej inštancie odôvodnil výrok o zastavení exekúcie, a preto s poukazom na ustanovenie sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

20. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného v odvolaní uvádza, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP) musí exekučný súd vždy v konkrétnom prípade zvážiť okolnosti prípadu a posúdiť situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a zásady. Exekučný súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora), nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie pre nemajetnosť aj ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.

21. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súdny exekútor preukázal dostatočným spôsobom nemajetnosť povinného, keďže odkedy mu bolo doručené vydané poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 23.3.2011 (č. l. 8), nebol pri lustráciách vykonaných súdnym exekútorom za účelom zistenia exekvovateľného majetku povinného, do podania podnetu súdneho exekútora zo dňa 23.2.2017 na zastavenie exekúcie, zistený žiaden majetok povinného, z ktorého by bolo možné exekúciu ukončiť vymožením. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, ku ktorému dospel predovšetkým na základe výsledkov vykonaných lustrácii majetku povinného, ktoré sú obsiahnuté v pripojenom exekučnom spise, ktorý si správne súd prvej inštancie vyžiadal od súdneho exekútora potom, ako mu bol doručený podnet na zastavenie exekúcie. Zo súdneho spisu vyplýva, že bolo správne skutkové zistenie súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného, ktoré založil na tom, že povinný je vlastníkom iba nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 2572 nachádzajúcej sa v kat. úz. Veľká Mača (rozostavaný rodinný dom), ktorá je viacnásobne zaťažená exekučným záložným právom iných exekútorov so skorším poradím, nie je vlastníkom motorového vozidla, nepoberá žiadny príjem

aspoň v takej výške, aby sa z neho mohli vykonať exekučné zrážky (a to či už z výkonu pracovnej činnosti, či z dávok sociálneho poistenia), na účtoch v bankách nemá finančné prostriedky, ako aj že je proti nemu vedených niekoľko ďalších exekúcii. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v exekučnom konaní nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, pričom nezistil žiadne také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že majetok povinného práve v čase rozhodovania nestačil ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku).

22. Odvolací súd zastáva právny názor, že je vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súdny exekútor opakovane preskúmal majetkové pomery povinného a až na základe riadne a opakovane zisteného skutkového stavu, v ktorom v priebehu niekoľkých rokov trvania exekúcie nenastala žiadna zmena spočívajúca v tom, že by povinný nadobudol akýkoľvek exekvovateľný majetok, z ktorého bolo možné vyvodiť záver o aspoň takej majetnosti povinného, ktorá by postačovala na úhradu trov exekúcie, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie.

23. Uskutočňovanie ďalších úkonov exekučnej činnosti v prípade zistenia nemajetnosti povinného by neviedlo k účelnému vymáhaniu pohľadávky a uspokojeniu oprávneného, ale iba k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie, čo by v konečnom dôsledku mohlo byť na ťarchu oprávneného. Pokračovanie v exekúcii by bolo v rozpore aj so zásadou hospodárnosti konania, a to najmä vzhľadom na dlhé časové obdobie od začatia exekučného konania dňa 18.3.2011, pričom povinný resp. teoreticky 3. osoba za povinného, vysporiadal pohľadávku oprávneného z majetku nepodliehajúceho exekúcii, čo svedčí o nemožnosti reálneho uspokojenia pohľadávky oprávneného počas dlhšieho časového obdobia (viac ako 9 rokov od začatia exekučného konania).

24. Odvolacie námietky oprávneného o tom, že pohľadávka oprávneného bola vymožená v plnej výške a platba v prospech účtu oprávneného bola pripísaná dňa 13.09.2018 sú len ničím nepreukázané tvrdenia oprávneného o priaznivých majetkových pomeroch povinného, ktoré nijako nepreukázal. Pohľadávka oprávneného síce bola uspokojená, avšak sama skutočnosť, že povinný (resp. teoreticky 3. osoba za povinného) vysporiadal pohľadávku z majetku resp. z prostriedkov nepodliehajúcich exekúcii, neznamená, že jeho majetok stačí na úhradu trov exekúcie. Exekvovateľný majetok povinného naďalej absentuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že podľa v spojení s súd musí vždy vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie z ničím nepodložených domnienok, ktoré by v budúcnosti ani vôbec nemuseli nastať.

25. Nadväzne bol tiež správnym aj závislý výrok II. o povinnosti oprávneného zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie, ktoré v zmysle § 203 EP pri zastavení exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného, znáša oprávnený.

26. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v oboch výrokoch z dôvodu jeho vecnej správnosti, v zmysle ust. a potvrdil.

27. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ust. , použitých s odkazom na Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

29. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

30. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

31. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

32. Naostatok odvolací súd upriamuje pozornosť na o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2020 a ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní (starých exekúcií) začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, podľa ktorého v danej veci v zmysle došlo k predĺženiu rozhodnej doby (resp. neprišlo k uplynutiu rozhodnej doby), v kontexte čoho odvolací súd ďalej konal a o podanom odvolaní rozhodol.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).