Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-14-2020.pdf
PDF · 119.41 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-2P/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. G., D.. XX.XX.XXXX a Z. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: O. O., D.. XX.XX.XXXX, N. W. R. A. XXX, A. - O. N., právne zastúpenej advokátskym združením JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7 a otca O.. Z. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. H., G. XXXX/XX, prechodne bytom C., Z. X.. Č.. XX/XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletým a úpravu styku otca s deťmi, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/127/2019-555 z 30.09.2019 v časti úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom tak, že súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej O. G., D.. XX.XX.XXXX, zo sumy 100,-€ mesačne na sumu 40,-€ mesačne, a k maloletej Z. G., D.. XX.XX.XXXX zo sumy zo sumy 100,-€ mesačne na sumu 40,-€ mesačne, s účinnosťou od 12.03.2020, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletých.
II. V časti návrhu úpravy styku otca k maloletým deťom súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
(1) Otec maloletých sa návrhom zo dňa 12.03.2020 domáha zníženia výživného na mal. deti na sumu 30,-€ mesačne s účinnosťou od 15.10.2019. Dôvodom je to, že 15.10.2019 mal autonehodu v zahraničí, keď sa vracal domov z práce. Utrpel viacnásobné zlomeniny obidvoch stehenných kostí, následne po operácii dostal trombózu ľavej dolnej končatiny, tromboembóliu pľúc a iné. Pretože nemá poistenie nemá žiaden príjem v podobe nemocenskej ani zo súkromného poistenia. Vybavuje si príspevok v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie. Výdavky mu pomáha uhrádzať matka so sestrou. Exmanželka sa druhýkrát vydala, je živnostníčka a konateľka firmy: jej manžel zarába ako maklér v realitách a inde.
(2) Podľa návrhu doručeného dňa 14.10.2020 otec detí navrhol aj zmenu úpravy styku s deťmi, a to tak, že vzhľadom k zlému zdravotnému stavu otca detí matka odovzdávala deti na adrese H., G. XXXX/XX, a styk prebiehal bez prítomnosti matky detí, to preto, že aj sestra otca a neter sa chcú s nimi stretávať a obnoviť narušené vzťahy. To všetko k 1. víkendu toho, ktorého mesiaca. Ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom navrhol vypočuť deti a sformuloval v návrhu otázky smerujúce k tomu, že deti sú matkou proti otcovi ovplyvňované. Tiež poukázal na závery znaleckého posudku v skoršej veci, kde sa to tiež konštatuje aj na jeho odsúdenie v trestnej veci, kde vyjadruje, že trvá na svojej nevine.
(3) Matka sa k návrhom vyjadrila písomne aj ústne na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu. Oba návrhy navrhla zamietnuť ako nedôvodné.
(4) V písomnom vyjadrení zo 07.08.2020 na č.l. 79-80 namieta to, že zdravotný stav otca detí sa nejaví byť taký závažný, že by bol prekážkou v možnosti pracovať. Úmysel znížiť výživné je podľa matky špekulatívny. Podľa matky mal otec pracovať v Nemecku "na čierno". Uvádza, že otec aj matka detí sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pričom okresný súd v Trebišove rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá bola prikázaná otcovi detí s povinnosťou výplaty, pričom vec je v štádiu konania o odvolaní.
(5) Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/127/2019-555 z 30.09.2019, právoplatným dňa 07.10.2019, bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca k deťom tak, že otec bol za obdobie od 16.02.2014 do budúcna povinný prispievať na mal. O. a Z. výživným vo výške 100,- € na každé z detí. Súd v tomto konaní ustálil akýsi potenciálny príjem otca vo výške 843,44-€, na základe jeho skoršieho zamestnania v Reedukačnom centre. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/80/2013-450 zo 07.03.2018, právoplatným v časti úpravy styku dňa 30.05.2017 bol upravený styk otca s deťmi tak, že je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi prvú sobotu v tom ktorom mesiaci v čase od 10.00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky, pričom sa styk začne pred bytovým domom, v ktorom maloleté deti bývajú. Matka bola SZČO, z jej výpovede z 30.01.2017 vyplynulo, že má príjem 1000,-€, z čoho hradila úver 130,-€ a ostatné výdavky, pričom všetky náklady súvisiace s chodom domácnosti a starostlivosťou o deti vyčíslila na 700-800,-€ mesačne. Súd zistil, že príjem otca v Reedukačnom centre Bačkov bol za obdobie 01/2016 až 08/2016 v priemere 843,44-€. Následne bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že obe deti boli voči osobe otca negatívne ovplyvňované zo strany matky, čoho dôkazom ne nesúlad medzi verbalizovanými a zažitými skúsenosťami maloletých.
(6) Podľa rozhodnutia sociálnej poisťovne z 31.10.2019 (č.l. 16) otec detí nemá nárok na nemocenské v období od 16.10.2019 do zániku dôvodu na jeho poskytovanie. Dôvodom je, že ku dňu vzniku dôvodu na poskytovanie nemocenskej dávky nie je SZČO.
(7) Podľa potvrdenia o PN je otec detí od 16.10.2019 ( č.l. 18-19) práceneschopný.
(8) Podľa prepúšťacej správy na č.l. 18 bol hospitalizovaný v Nemocnici s poliklinikou Trebišov a.s. od 22.11.2019 do 25.11.2019.
(9) Z listín v Nemeckom jazyku na č.l. 20-27 vyplýva, že úraz utrpel dňa 15.10.2019 pri dopravnej nehode. Podľa lekárskych správ na č.l. 147-152, mu bolo diagnostikované viacero ochorení, napríklad podľa správy zo 14.09.2020 trobmóza, flebitída a tromboflebitída iných žíl dolných končatín.
(10) Podľa komplexného posudku vydaného ÚPSVaR Trebišov, odbor sociálnych vecí a rodiny z 15.04.2020, miera funkčnej poruchy u otca detí je 50% a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
(11) Podľa upovedomenia o začatí exekúcie z 28.10.2020 na č.l. 158-160 je pod číslom 269EX 449/20 vedená exekúcia na vymoženie výživného na mal. O. V. Z. na zameškané výživné od 04/2020-09/2020 a výživné bežné.
(12) Dňa 24.04.2020 bola vec z Okresného súdu Trebišov postúpená tunajšiemu súdu.
(13) Podľa správy ÚPSVaR Partizánske, oddelenie služieb pre občana na č.l. 63 -64 z 29.07.2020 matka poberá prídavok na tri deti. Nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie.
(14) Podľa správy ÚPSVaR Trebišov, oddelenie služieb pre občana na č.l. 68 z 31.07.2020, posledná evidencia otca bola od 31.12.2018 do 15.01.2019. Dňa 16.01.2019 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu začatia SZČO. Podnikanie bolo ukončené dňom 04.02.2020.
(15) Podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni na č.l. 47-48 otec detí bol evidovaný ako zamestnanec Mgr. Anny Pekarčíkovej HIC INTERNATIONAL od 13.08.2018 do 20.12.2018 s vymeriavacím základom medzi 309,-€ a 722,-€ za obdobie 08/2018-12/2018. Od 19.03.2019 do 15.01.20120 bol u rovnakého zamestnávateľa evidovaný na dohodu o pracovnej činnosti s prevažujúcim vymeriavacím základom 45,-€ mesačne od novembra 2019 bez príjmu.
(16) Podľa osvedčenia o živnostenskom oprávnení a potvrdenia na č.l. 70-71 mal otec detí predmet podnikania dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov do vznikom oprávnenia 16.01.2019 a ukončením 04.02.2020.
(17) Podľa potvrdenia na č.l. 72-73 poberá otec detí dávku v hmotnej núdzi vo výške 160,80-€ mesačne.
(18) Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pob. Trebišov zo 14.05.2020 na č.l. 82, má matka detí nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca vo výške 1,60275000,-€ za deň od 18.03.2020 do zániku nároku na materské.
(19) Podľa výpisu z LV č. XX na č.l. 83, evidovaného Okresným úradom Trebišov, katastrálny odbor, Okres Trebišov, obec C., k.ú. C. sú podielovými spoluvlastníkmi záhrad a rodinného domu súpisné číslo XX na parcele č. XX, matka aj otec detí každý v podiele ?.
(20) Matka na č.l. 88-92 predložila potvrdenie o platbách na splátku hypotekárneho úveru za nehnuteľnosť v obci C. 55,-€, plyn 60,-€, elektrina 31,-€, splátka hypotekárneho úveru za nehnuteľnosť matky, ktorú obýva 397,50-€, trvalé príkazy na úhradu.
(21) Podľa potvrdenia o príjme je čistý mesačný príjem manžela matky v spol. RIEKER OBUV s.r.o. 652,13-€.
(22) Otec detí súdu predložil výdavky na lieky a ostatné na č.l. 103-104, ktoré vyčíslil ako výdavky na lieky 76,11-€ mesačne, elektrina 17,60- € mesačne a plyn 9,-€. (23) Podľa čestného prehlásenia na č.l. 110, sa otec detí vyjadruje, že na adrese C., Z. XX/XX, žije sám.
(24) Podľa správy o šetrení pomerov v rodine ÚPSVaR Partizánske, odbor sociálnych vecí a rodiny z 14.08.2020 na č.l. 112, matka je na materskej dovolenke. Je poberateľkou prídavku na deti vo výške 74,85-€ a dávky nemocenského zabezpečenia v sume 48,-€. Matka má vyživovaciu povinnosť aj k mal. V. O.. Matka s deťmi a manželom býva v 4- izbovom rodinnom dome v jej osobnom vlastníctve. Náklady na domácnosť matka vyčíslila ako: el. energia v sume 31,-€ mesačne, plyn v sume 60,-€ mesačne, voda 122,-€ ročne, internet a TV 70,-€ ročne a 15,-€ mesačne, RTVS 4,64-€ mesačne, odvoz a likvidácia odpadu 159,-€ ročne daň z nehnuteľností 38,-€ ročne, okrem už uvedených úverov uviedla, poistenie nehnuteľnosti 130,-€ ročne. Rodina užíva dve motorové vozidlá a PZP je v sume cca 100,-€ na každé motorové vozidlo. Mal. O. je žiačka 9. ročníka ZŠ, navštevuje aj ZUŠ, poplatky s tým spojené predstavujú 230,-€ ročne. Mal. Z. je žiačkou 7. ročníka ZŠ, rovnako navštevuje ZUŠ a náklady sú rovnaké ako u jej staršej sestry. Od mesiaca apríl 2020 si otec neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške a platí na výživu len 60,-€ mesačne na obe deti.
(25) Podľa úradného záznamu o telefonickom hovore s lekárkou otca detí MUDr. Evou Durovou, otec detí je stále práceneschopný, PN je dlhodobo, ide o objektívnu práceneschopnosť.
(26) Matka detí na pojednávaní dňa 19.08.2020 uviedla, že je spoluvlastníkom rodinného domu v obci C., tento dom zdedila od prastarých rodičov, no otec detí trval na tom, aby bol uvedený ako spoluvlastník. Keď od otca detí odišla aj s deťmi z dôvodu násilia z jeho strany voči nim, ostal predmetný dom obývať len on, pričom hypotekárny úver z titulu rekonštrukcie predmetného domu hradí len ona v splátke 55 €, ide o celú splátku. Aby sa nedostala do omeškania a nevznikla exekučná pohľadávka, tento úver spláca. Podľa jej informácií otec detí býva so svojou matkou v byte, ktorý prepísal na svoju sestru po uzavretí manželstva s matkou detí. Ide o byt v Trebišove. Podľa toho čo jej vraveli susedy, tak dom v obci C. užíva, chová tam hydinu, pestuje v záhrade ovocie a zeleninu, tieto produkty zo záhrady aj predáva. Vyporiadanie BSM neprebiehalo, dom, ktorý užíva, im bol darovaný do podielového spoluvlastníctva. O vyporiadanie podielového spoluvlastníctva stále prebieha súdne konanie, týka sa iba rodinného domu v obci C.. Ona vlastnila byt tu v Partizánskom, rovnako tak jej terajší manžel, tento predali, kúpili si rodinný dom, ktorý spolu obývajú, no brala si aj hypotekárny úver v sume 115 tis. € s mesačnou splátkou cca 397 €. Je jediným spoločníkom a konateľom s.r.o. s názvom O. G., s.r.o. Už vyše roka však nevykonáva podnikateľskú činnosť v tom zmysle, že by mala z nej príjmy. Najskôr podnikala
ako živnostníčka, posledné cca 4 roky podniká pod obchodnou spoločnosťou s.r.o. Predmet podnikania je realitná činnosť. Jej aktuálny príjem z materskej je 48 € mesačne. Manžel pracuje v spoločnosti Rieker v Partizánskom s príjmom 550-600 € mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k spoločnému dieťaťu manžel nemá inú vyživovaciu povinnosť. S nákladmi na hradenie domácnosti a úverov jej pomáhajú tak rodičia ako aj manželovi jeho rodičia. Oslovuje ich podľa potreby. K zdravotnému stavu otca a jeho schopnosti pracovať uvedie toľko, že tento jej posielal fotku minulý týždeň 12.08., kde je na záhrade s tým, že deti môžu za ním prísť a dať si ovocie, ktoré dopestuje. Podľa jej názoru, keď je schopný pracovať na záhrade, mal by byť schopný aj zamestnať sa. Podľa jej informácií cca pred dvoma mesiacmi otec detí kúpil motorové vozidlo, ktoré však opäť prepísal na svoju matku, ktorá je starobná dôchodkyňa. Právna zástupkyňa poukázala na to, že otec detí už počas rozvodu manželstva otec detí tvrdil, že žije s matkou v Trebišove a občas chodí do nehnuteľnosti v obci C.. Poukazuje teda na to, že neúčelne využíva nehnuteľnosť v obci C.. Na pojednávaní dňa 21.10.2020 uviedla, že od marca 2020 je na materskej, je jej vyplácaná materská 48 €. Je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, so splácaní jej pomáha manžel.
(27) Súd vykonal výsluch maloletých detí na návrh otca a to k otázke úpravy styku otca s deťmi. Tieto sa v podstate zhodne vyjadrili, že s otcom sa nestretávajú ani o to nemajú záujem, poukazovali na negatívne zážitky s otcom v minulosti - najmä správanie otca k matke. Deti ani neuvádzali, že by sa ich za posledné obdobie snažil otec kontaktovať, v podstate sa s ním osobne nestretli už niekoľko rokov. Vzťahy medzi deťmi a otcom sú narušené, mal. O. kontakt absolútne odmieta mal. Z. rovnako, pričom u nej len postupná úprimná a nenútená aktivita otca spôsobom prelomenia nedôvery, ktorú voči otcovi má.
(28) Súd vykonal výsluch otca formou dožiadania Okresného súdu Trebišov. Na otázky odpovedal tak, že vinník nehody v Nemecku nebol zatiaľ určený, on sa necíti byť vinný, ku škode sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že býva v rodinnom dome v spoločnom vlastníctve s matkou detí, ide o trojizbový dom. V Trebišove býva matka otca detí, je to rodičovský byt. On pracoval v Nemecku 5 mesiacov ako tlmočník a pomocná pracovná sila, pracoval cez pracovnú agentúru V. A.. Pracovnú zmluvu nedoložil. Mzda mu bola vyplácaná na podnikateľský účet, ktorý už zrušil. Pretože ako začínajúci podnikateľ bol počas prvého roka oslobodený od platenia odvodov na sociálne poistenie, preto mu napokon ani nemocenské dávky nepriznali. Pred nehodou mal záujem o vyporiadanie nehnuteľnosti v obci C., no po nehode nemá finančné prostriedky, liečbu si musel hradiť sám, nebol poistený. Hydinu chová a poľnohospodárske plodiny pestuje len v malom a pre vlastnú potrebu. Peniaze z ÚPSVaR mu chodia na účet jeho matky. Má účet v SLSP a.s. Od úrazu nevykonával žiadnu prácu, jeho príjem je len vo výške dávky.
(29) Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine") rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
(30) Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(31) Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(32) Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(33) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
(34) Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
(35) Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
(36) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(37) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(38) Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(39) Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(40) Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
(41) Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
(42) Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov súd dospel k záveru, že návrh na zmenu úpravy styku otca s deťmi je nedôvodný. Otec svoj návrh špecifikoval tak, že navrhuje úpravu styku v podobe každého prvého víkendu v mesiaci, kedy by deti matka doviezla na adresu G. XXXX/XX, H.. Návrh odôvodnil v podstate tým, že chce, aby sa s deťmi stretávali aj ostatní členovia rodiny otca detí. Tu je potrebné uviesť, že takýto návrh tieto osoby nepodali, otec sa domáha úpravy styku v mieste, kde sám uvádza, že sa nezdržiava, a to za situácie, keď sa s deťmi ani on sám a to dlhodobo nestretáva. Hoci zo znaleckého dokazovania v skoršej veci vyplynulo, že na tom, prečo sa deti reálne s otcom nestretávajú má podiel matka, tým, že jej názor na otca detí tieto preberajú, v súčasnosti už aj sám otec je osobou, ktorá dlhodobo nevyužívala možnosť využívať súdom upravený styk ako je formálne stanovený doposiaľ. Styk bol pritom upravený v roku 2017, a teda zrejme už v období, keď už otec deti nenavštevoval.
(43) Deti sú vo veku, keď aj napriek možnému vplyvu matky na ich názor, majú už názory a postoje prezentované ako prejav ich osobnosti - vlastné. Tie prejavili na súdnom pojednávaní a to celkom jednoznačne, že o kontakt s otcom záujem nemajú, pričom len u maloletej Z. bolo možné badať, že v prípade citlivej a úprimnej snahy otca je možné, že by postoj k nemu zmenila, hoci jej postoj k akejkoľvek forme kontaktu s ním či jeho rodinou je stále negatívny. Súd je toho názoru, že pri dospievajúcich deťoch, a dlhodobo nerealizovanom styku (bez ohľadu na to, či je dôvodom, ktorý časom prevážil nezáujem otca alebo rezignácia), je navrhované súdne rozhodnutie v podobe úpravy styku jednak nevykonateľné pre odpor detí k jeho realizácii a za druhé, paradoxne môže zhoršiť vzájomné vzťahy medzi otcom a deťmi. Je potrebné uviesť, že obnova väzieb otca a jeho rodiny k deťom nie je riešiteľná "dovezením detí" na otcom uvedenú adresu, a vzhľadom k veku detí ani žiadnymi prostriedkami, ktoré by mohli byť deťmi považované za nútenie a nerešpektovanie ich osobnosti.
(44) Súd je toho názoru, že skutočný záujem o úpravu niektorej dôležitej otázky možno vyvodiť aj z iniciatívy účastníka konania, čo v tomto prípade otec prezentuje viac formálne. V tomto prípade otec podal návrh na zníženie výživného, kde otázku úpravy styku riešiť nenavrhol. Až v priebehu konania ba až potom, čo bol vypočutý dožiadaným súdom, podal návrh, ktorý súd právne posúdil ako návrh na úpravu styku otca s deťmi. Navrhol výsluch detí, no na súdne pojednávanie sa nedostavil. Hoci neprítomnosť ospravedlnil zdravotným stavom, aj zo zdravotného posudku na č.l. 153-154 vyplýva, hoci je posudzovaný ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, že nemá ťažkú poruchu mobility, podľa jeho vlastných slov chová hydinu a pestuje poľnohospodárske plodiny na záhrade.
(45) Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov má súd za to, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti otca k deťom. Objektívny dôvod je dopravná nehoda otca detí dňa 15.10.2019 a z nej vyplývajúce zranenia, ktoré vyústili do dlhodobej práceneschopnosti, ktorá nielenže trvá, ale ani nie je predpoklad, že v dohľadom čase bude otec detí schopný pracovať (viď komplexný posudok - prehodnocovanie zdravotného stavu - apríl 2021 č.l. 154). Príslušný orgán rozhodol o tom, že ho možno považovať za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V súčasnosti nemá iný príjem len dávku v hmotnej núdzi na úrovni 160,-€. Je to v podstate jediná suma, ktorá sa dá považovať za preukázanú.
(46) Tak na strane matky ako aj otca z dokazovania vyplynulo viacero skutočností, pre ktoré ich aktuálne majetkové pomery možno považovať za výsledok aj ich vlastných rozhodnutí, ktoré nemožno považovať za ekonomické z hľadiska dlhodobého, a tiež že súčasný stav je aj výsledkom ich neschopnosti sa dohodnúť na najekonomickejšom riešení pri vzájomnom majetkovom vyporiadaní.
(47) To že otec detí nemá nárok na nemocenskú je dôsledkom toho, že sa rozhodol podnikať s vedomím, že pri neodvádzaní odvodov na sociálne poistenie, nebude mať v prípade neočakávanej udalosti, ako je aj úraz nárok na nemocenské. To, že príjem matky je v súčasnosti len 48,-€ je dôsledkom toho, v akej výške má nárok na dávky podľa sociálneho poistenia, čo sa zas odvíja od výšky odvodov. Matka detí pritom vykonávala podnikateľskú činnosť, čo je z hľadiska definície Obchodného zákonníka okrem iného dlhodobá činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku. Zo skutočnosti, že výdavky domácnosti, len tie čo preukázala (úverové zaťaženie 397 + 55,-€), bývanie vyše 150,-€ mesačne, dve motorové vozidlá a náklady na ich užívanie, náklady na stravu, hygienu, ošatenie a pod., náklady na maloleté deti, ďaleko prevyšujú priznaný príjem cca 650,-€ manžel + 48,-€ matka detí znamená, že buď mesačné výdavky rodiny matky detí nie sú kryté z ich vlastných zdrojov (užívajú životný štandard nezodpovedajúci príjmu) a to dlhodobo, alebo je formálne nepreukázateľná skutočná výška príjmov. To isté platí pokiaľ ide o otca detí. Súd vyzýval otca detí na preukázanie jeho príjmu už spolu s predvolaním na pojednávanie. Otec detí nepredložil súdu potvrdenie o jeho príjme v Nemecku, nevyjadril sa ani k úveru, ktorý má splácať matka detí a týkať sa spoločnej nehnuteľnosti, ktorú obýva len on sám, a požíva tak úžitky z nej v celom rozsahu. Tak matka ako aj otec uvádzali skutočnosti, že ten druhý má iný zdroj príjmu či požíva výhodu, ktorá má vplyv na jeho životnú úroveň, no súd vykonal dokazovanie len v rozsahu, v ktorom bolo možné považovať dokazovanie za hospodárne a vedúce k zisteniu rozhodných vecí, nie rozširovania dokazovania na preverovanie dohadov účastníkov konania. Bez ohľadu na všetky tieto skutočnosti, kde súd považuje zistenie objektívnej pravdy bez spolupráce rodičov detí za nemožné, bolo zistené, že jediný preukázateľný príjem matky je 48,-€ mesačne, a príjem otca detí cca 160,- € mesačne. Deti majú nárok na rodinné prídavky. Tiež bolo preukázané, že otec detí je dlhodobo práceneschopný. To je aj rozdiel oproti skoršej úprave vyživovacej povinnosti, pretože tam súd vychádzal
z jeho predpokladaného príjmu a pokiaľ bol nezamestnaný zo stavu, že ide o krátkodobý a zavinený stav. Súd znížil výživné otca deťom na sumu 40,-€ mesačne na každé z detí, teda z jeho preukázateľného príjmu ide o 50%. Hoci sa môže zdať že ide o pomer vysoký, a z hľadiska prostej výšky sumy v prepočte na deň v mesiaci za nízky, tak je potrebné uviesť, že formálne súdu preukázaný príjem matky je suma 48,-€, a teda po zarátaní prídavku na deti cca 25,-€ na dieťa, je "príjem rodiny" 48+160+25+25 t.j. 258,- €. na osobu 64,50-€. Pokiaľ od tejto sumy (u dieťaťa) súd odráta rodinný prídavok, vo zvyšku ide o sumu cca 40,-€ ako podiel obidvoch rodičov spolu na výžive detí. Pretože však matka má príjem nižší ako podiel na člena domácnosti, na výživu je v tomto prípade povinný prispieť otec detí. Vo tomto prípade tak so sumou 40,-€ na dieťa. To je aj dôvod, prečo súd znížil výživné na túto sumu. Hoci formálne tak otec ako aj matka detí požívajú výhody zodpovedajúce príjmu nad 48,-€ či 160,-€, tak výživné súd určuje v peňažnom plnení, to je možno platiť len z reálneho príjmu, a ten je u otca 160,-€ mesačne.
(48) Súd neznížil výživné už od 15.10.2019, ale až od podania návrhu, pretože otec detí nepreukázal žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa ( analogicky § 77 ods. 1 Zákona o rodine), pre ktoré by bolo dôvodné výživné znížiť za skoršie obdobie. Najskôr je potrebné uviesť, že aj exekučne vymáhané výživné je až od mesiaca apríl 2020, aj zo správy o šetrení pomerov v rodine a vyjadrenia matky tam, vyplýva, že otec si vyživovaciu povinnosť riadne neplní od apríla 2020. Výživné už zaplatené, možno považovať za spotrebované výživné, pričom spotrebované výživné na maloleté deti sa podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine nevracia. Tiež otec nepredložil potvrdenia o jeho príjme v cudzine, pričom súd odmietol napokon návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere len z dôvodu, že neskúmal jeho možnosti platiť výživné v dobe od 15.10.2019 do podania návrhu. V tomto čase napokon možno považovať výpadok jeho príjmu za dočasný. Od podania návrhu teda od 12.03.2020 však už bola splnená podmienka dlhodobej objektívnej nemožnosti zamestnať a ostatné rozhodné skutočnosti.
(49) Súd odmietol návrhy na doplnenie dokazovania o výpisy s účtov otca detí či jeho matky, pretože nešlo o dôkazy, ktoré by mohli viesť buďto k iným záverom ako súd k nim dospel, ale najmä by mohli viesť k nedôvodnému a nehospodárnemu rozširovaniu dokazovania o skutočnosti, ktoré by napokon aj tak viedli k výpovediam svedkov majúcich vzťah o otcovi detí alebo jeho tvrdeniam, ktoré by nebolo možné preukázať. Na viac samotné prípadné príjmy v podobe predaja poľnohospodárskych produktov boli tvrdením nepodporeným žiadnym dôkazom, je pritom nepravdepodobné, že takýto predaj "z dvora" sa vypláca inak ako v hotovosti "do ruky", čo je tým pádom opäť nepreskúmateľný príjem.
(50) Súd zmenil skoršie rozhodnutie v časti výšky výživného a určil splatnosť ako výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.