Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40P-23-2020.pdf
PDF · 113.2 KB
Case nature
Area
Subarea
40P/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľky: F.. F. B., rodená I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, v konaní zastúpená: JUDr. Katarína Kalabová, advokátka, so sídlom v Bratislave, Krasovského 13, IČO: 30 867 398, proti manželovi, ktorý návrh nepodal: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, v konaní zastúpený: Consilior Iuris, s. r. o., advokátska kancelária, Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom B.: F., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky: F.. F. B., rod. I. nar. XX.XX.XXXX a manžela, ktorý návrh nepodal: F. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, pred Matričným úradom J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza. II. Súd zveruje maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. III. Matka je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. IV. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 380,- Eur mesačne a na maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 320,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. V. Súd styk otca s maloletým F. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletým H. B., nar. XX.XX.XXXX, neurčuje. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa vo svojom návrhu, doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 19.03.2020, postúpenú Okresnému súdu Bratislava III dňa 22.04.2020, domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom F. a H. na čas po rozvode tak, aby obe deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, otec detí by bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého F. sumou 450,- Eur mesačne a maloletého H. sumou 400,- Eur mesačne, styk otca s deťmi po rozvode by zostal bez obmedzenia; správu majetku detí a zastupovanie maloletých by vykonávala matka.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že vzťah účastníkov konania nebol nikdy idylický, k vyhroteniu situácie medzi manželmi prvýkrát došlo asi pred 10 rokmi, kedy navrhovateľka podala na odporcu trestné oznámenie na polícii z dôvodu fyzického násilia a vyhrážania sa ublížením na zdraví. Konanie a správanie odporcu bolo často impulzívne, agresívne, a to nielen vo vzťahu k navrhovateľke, ale i voči maloletým deťom, kde odporca uplatňoval fyzické tresty, ponižoval ich a vulgárne im nadával, ak niečo neurobili podľa neho dostatočne uspokojivo. Po konfliktoch s navrhovateľkou, ktorá so správaním
odporcu nesúhlasila, odporca konal skratovo, ničil nábytok a opakovane odišiel autom z domu na viac dní bez toho, aby sa zaujímal o zabezpečenie starostlivosti o deti v čase, kedy mala navrhovateľka ako lekárka služby v zamestnaní cez noc alebo cez víkend. Po každom výstupe sa situácia v domácnosti upokojila a navrhovateľka sa snažila udržať fungujúcu úplnú rodinu, zorganizovala aj psychologické poradenstvo, ktoré však odporca z obavy o trestnoprávne dôsledky po prvom sedení zrušil. K vyhroteniu situácie medzi manželmi došlo opäť v decembri 2018, kedy bol odporca znovu agresívny a násilný dôsledkom nekontrolovateľného požívania alkoholu. Po útoku odporcu dňa 03.12.2018 navrhovateľka privolala policajnú hliadku do domu, musela opustiť spoločnú domácnosť, pretože odporca v stave opitosti fyzicky zaútočil na ňu, ako aj na ich maloletého syna Ondreja. Približne tri týždne navrhovateľka spolu s maloletými deťmi bývala v jednej izbe na ubytovni v blízkosti školy detí, aby mohli pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky, neskôr si našla prenájom, v ktorom s deťmi žila do marca 2019, pričom za celé toto obdobie odporca deti navštívil dvakrát a sporadicky ich telefonicky kontaktoval. Odporca si existenciu problému nepripúšťal, odmietal vzniknutú situáciu riešiť. V tom čase odporca podal návrh na súd na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorý neskôr zobral späť. Po porade s právnikom začal prispievať na výživné maloletým deťom svojvoľne určenou čiastkou od januára 2019. Na naliehanie odporcu sa navrhovateľka spolu s deťmi do ich domu vrátila, ale situácia sa zopakovala znovu v júni 2019, odporca v nadmernom množstve konzumoval alkohol, pričom ako dôvod uviedol nespokojnosť a zvýšené nároky v práci. Ďalší zvrat nastal v novembri 2019, kedy odporca znovu prepadol svojej alkoholovej závislosti, dňa 11.11.2019 odporca opäť napadol navrhovateľku ako aj syna H., bol prevezený do nemocnice, kde odmietol protialkoholickú liečbu a bol prepustený na reverz. Situácia sa zopakovala dňa 24.12.2019, definitívne navrhovateľka spolu s deťmi odišli z domu, keď dňa 6.1.2020 pred návratom navrhovateľky a detí z rodinnej návštevy, odporca vymenil zámku na spoločnom dome a odmietol dať v prítomnosti svojho otca navrhovateľke nový kľúč. Kvôli odôvodnenému strachu o deti nemohla navrhovateľka ostať s odporcom v spoločnej domácnosti a bola prinútená odísť z domu. Po jej odchode zablokoval odporca spoločný účet manželov, ako aj telefónne číslo navrhovateľke aj maloletým synom. Navrhovanú liečbu opakovane odmietal, preto sa navrhovateľka definitívne rozhodla od januára 2020 nežiť viac s odporcom v spoločnej domácnosti, rozvrat považuje za definitívny, keď od januára 2020 nevedú žiadny spoločný rodinný ani spoločenský život, netrávia spolu žiaden čas, žijú oddelene, starostlivosť o maloleté deti je vo výlučnej starostlivosti navrhovateľky. Manželstvo považuje za hlboko a trvalo rozvrátené z príčin spočívajúcich najmä v závislosti odporcu od alkoholu, a s tým spojeným násilným správaním sa voči navrhovateľke a maloletým deťom. Odporca odmieta liečiť svoju závislosť a s tým spojené agresívne správanie voči svojej rodine a nemá žiaden záujem o život a názory navrhovateľky ako svojej partnerky. Navrhovateľka ako veriaca a v súlade s kanonickým právom vyhlásila, že nemá v úmysle zrušiť manželský zväzok v rozpore s kanonickým právom, ale chce zabezpečiť civilnoprávnu ochranu pre seba a pre svoje deti. Svoj návrh právne odôvodnila ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, keď vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia.
3. Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.10.2010, v ktorom s návrhom na rozvod manželstva súhlasil z dôvodu, že nepredpokladá zlepšenie vzájomných vzťahov a obnovenie manželského spolužitia s navrhovateľkou. Ako dôvod rozpadu manželstva uviedol rozdielne názory na život a na riešenie situácií, ktoré manželské spolužitie prinášalo, čo viedlo k odcudzeniu sa manželov a k prerušeniu spolužitia. Súhlasil so zverením maloletých detí matke, ako aj s neupravením styku s maloletými deťmi, ale nesúhlasil s výškou navrhovaného výživného, ktoré považuje vzhľadom na svoje majetkové pomery za nadhodnotené.
4. Súd vypočul účastníkov konania, oboznámil sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka a s obsahom nasledovných listinných dôkazov: sobášny list, rodné listy maloletého F. a H., potvrdenia o zárobku oboch rodičov, nájomná zmluva navrhovateľky na byt v Stupave, a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam:
5. Z výpovede navrhovateľky/matky maloletých detí súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu zo dňa 19.03.2020, od jeho podania sa vo vzťahu medzi manželmi nič nezmenilo. Je zamestnaná ako lekár na klinike na liečbu závislostí vo Viedni s čistým mesačným príjmom vo výške 3.478,- Eur, o čom súdu predložila písomné potvrdenie. Od 01.05.2020 býva spolu s deťmi v prenajatom byte v Stupave, za ktorý platí 800,- Eur mesačne nájomné, keďže manžel ich spolu s deťmi z rodinného domu v G. vyhodil. Z dôvodu práce v zahraničí vo Viedni počas karantény spojenej s ochorením Covid
- 19 si musela zabezpečiť opatrovanie detí inou osobou, pretože manžel a otec detí sa o nich staral len týždeň a potom to odmietol, chcel na ňu dokonca zavolať sociálku. Navrhovateľka bola izolovaná vo Viedni a vybavila si výnimku, aby mohla po troch týždňoch pricestovať a starať sa o deti. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, rodinný dom v G., v ktorom bývali ako rodina, bol nadobudnutý počas trvania manželstva, ale manžel si želal byť jeho výlučným vlastníkom a navrhovateľka to rešpektovala, napriek tomu následne zneužil svoje právo vlastníka, aby ju spolu s deťmi vykázal z rodinného domu. Z tohto dôvodu bola a stále je nútená platiť si nájomné vo výške 800,- Eur mesačne, v Stupave býva kvôli tomu, že tam má sestru, na ktorú sa môže v prípade potreby starostlivosti o deti spoľahnúť. Náklady na maloleté deti sú vo výške 686,- Eur mesačne na staršieho F. a 647,- Eur na mladšieho H.. Do bežných mesačných výdavkov nezahrnula mimoriadne výdavky, a to nákup druhého počítača kvôli dištančnému vzdelávaniu, výlety, tábory, okuliare pre H. v sume 170,- Eur. Deti plánujú od februára 2021 chodiť do jazykovej školy, kde budú náklady 50,- Eur mesačne na každé z detí. Obe deti sú zdravé, porucha s príjmom potravy u F. je pod kontrolou, v súčasnosti je stabilizovaný. Trvala na výživnom 450,- Eur na F. a 400,- Eur na H., otec detí jej dobrovoľne platí od júna 2020 sumu 500,- Eur na obe deti, ale zdôraznila, že otec detí poberá rodinné prídavky v sume asi 49,- Eur mesačne na obe deti, čo žiadala pri určení výživného zohľadniť. Navrhované výživné považuje za primerané výdavkom detí a zodpovedajúce možnostiam otca.
6. Z výpovede manžela, ktorý návrh nepodal/otca maloletých detí, súd zistil, že s návrhom na rozvod manželstva a so zverením maloletých detí do starostlivosti matky súhlasil, zotrval na svojom písomnom vyjadrení k návrhu. Je zamestnaný v spol. FISERV Slovakia, s.r.o. s čistým mesačným príjmom 2.008,63 Eur, o čom súdu predložil písomné potvrdenie. Nesúhlasil s navrhnutým výživným na maloleté deti, ktoré sa mu zdá neprimerane vysoké. Predložil súdu potvrdenie z banky, že dňa 07.01.2020 manželke zaslal sumu 3.000,- Eur ako nájom pre deti, lebo vtedy hľadala ubytovanie. Je výlučným vlastníkom rodinného domu v G., žiadne úvery ani pôžičky nemá, jeho náklady na bývanie sú: 50,- Eur elektrina, 20,- Eur voda, 80,- Eur plyn, 60,- Eur drevo, ktorým kúri sezónne, 37,- Eur telefón, 20,- Eur internet, strava 500,- Eur mesačne, poistka na dom 20,- Eur mesačne, benzín na cestu do práce 280,- Eur, odkladá si mesačne 300,- Eur na nepredvídané situácie týkajúce sa údržby domu. Kým deti bývali v prenajatom byte v Senci, chodil za nimi, teraz bývajú v Stupave, čo mu neumožňuje sa s nimi často stretávať vzhľadom na vzdialenosť od jeho bydliska.
7. V reakcii na tvrdenie odporcu, že jej poslal na účet dňa 07.01.2020 sumu 3.000,- Eur ako nájom pre deti, navrhovateľka uviedla, že to nie je pravda, uvedenú sumu si poslala sama zo spoločného účtu manželov, kde dovtedy chodila aj jej výplata, na svoj účet, pretože odporca jej ako majiteľ spoločného účtu chcel zamedziť a následne aj úplne zamedzil dispozíciu so spoločným účtom.
8. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedla, že náklady na stravu u otca mesačne vo výške 500,- Eur považuje za nadhodnotené. Navrhla súdu, aby otcovi detí určil povinnosť platiť výživné vo výške 350,- Eur na maloletého F. a na maloletého H. vo výške 300,- Eur.
9. Zo sobášneho listu manželov súd zistil, že ich manželstvo bolo uzavreté dňa 17.04.2004 pred Matričným úradom Ružomberok, je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ružomberok, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Z manželstva sa narodili dve maloleté deti, synovia F. B., nar. XX.XX.XXXX a H. B., čo mal súd za preukázané rodnými listami detí. 10. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len CMP), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa ust. § 23 ods. 1 tohto zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701> (ods. 3).
12. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa (ods. 2). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (ods. 3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (ods. 4). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde (ods. 5).
13. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2). Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom (ods. 3). Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti (ods. 4). Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane (ods. 5).
14. Podľa ust. § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (ods. 2).
16. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3).
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). 17. Súd pri rozhodovaní o rozvode manželstva dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine). Vychádzal zo záverov dokazovania, keď z ich výpovedí bolo zhodne preukázané, že manželstvo prešlo dlhodobou, niekoľkoročnou krízou, od januára 2020 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka bola nútená hľadať si spolu s deťmi iné bývanie, keď ju manžel a otec detí vyzval opustiť ich rodinný dom v Čataji. Za toto obdobie, do rozhodnutia súdu takmer 10 mesiacov, nedošlo k zmiereniu manželov, ani k žiadnej iniciatíve odporcu prehodnotiť svoj postoj k núteného odchodu manželky a detí zo spoločnej domácnosti. Za dôvody, ktoré spôsobili rozvrat manželstva, súd považuje závislosť odporcu od alkoholu a s tým spojené agresívne prejavy správania voči manželke a deťom, nezlučiteľné s normálnym fungovaním rodiny a domácnosti. Správanie odporcu, napokon aj jeho výzva na opustenie rodinného domu, v ktorom spoločne ako rodina bývali, čo nerozporoval vo svojej výpovedi, svedčí pre tento záver súdu o zavinení odporcu. Jeho správanie a postoje nevytvárajú žiaden predpoklad pre zdravé a pokojné rodinné prostredie, vhodné na výchovu detí (§ 23 ods. 2 Zákona o rodine).
18. V časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom po rozvode súd akceptoval súhlasné stanovisko oboch rodičov, že deti budú zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky/matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. V tejto časti súd v zmysle ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V tomto prípade nesporne zo záverov dokazovania vyplýva, že výchovné prostredie u matky detí je pre nich vhodnejšie, je stabilné a bezpečné. Matka si po rozvode manželstva a vyporiadaní BSM bude riešiť vlastné bývanie, zatiaľ má bývanie zabezpečené v prenajatom 4 - izbovom byte, kde má každé dieťa plnohodnotné podmienky na život a štúdium.
19. Rodičia úpravu styku otca s maloletými deťmi nežiadali upraviť, súd preto postupoval podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine a styk otca s maloletými deťmi ponechal neupravený. Matka detí uviedla, že nebráni otcovi v stretávaní sa s deťmi, vzhľadom na vek detí - 16 a 13 rokov sa vedia už na stretnutí s otcom dohodnúť aj sami.
20. V časti výživného súd vychádzal zo zárobkových pomerov, schopností a možností oboch rodičov a odôvodnených potrieb detí podľa zásad uvedených v § 62 Zákona o rodine. Matka detí ich náklady špecifikovala v návrhu tak, že mesačné náklady na F. vyčíslila v sume 672,- Eur, keď náklady na bývanie tvoria sumu 267,- Eur, telefón 25,- Eur, výdavky na autobus v sume 15,- Eur, stravy, kozmetika, oblečenie, školské potreby v sume 275,- Eur, jazyková škola, fitness a ZUŠ v sume 82,- Eur. Mesačné náklady na H. vyčíslila v sume 618,- Eur, keď náklady na bývanie tvoria sumu 267,- Eur, telefón 25,- Eur, výdavky na autobus v sume 15,- Eur, stravy, kozmetika, oblečenie, školské potreby v sume 275,- Eur, jazyková škola v sume 36,- Eur. Najvyššou položkou u oboch detí je bývanie, čo súd musel zohľadniť vzhľadom na situáciu, v ktorej sa matka spolu s deťmi ocitli nie vlastnou vinou, ale svojvoľným rozhodnutím manžela a otca detí, ktorý ich vyzval opustiť spoločnú domácnosť v rodinnom dome v G. s odôvodnením, že je výlučným vlastníkom domu a v podstate im znemožnil bývanie v tomto dome. Matka detí tak bola nútená zabezpečiť bývanie detí v prenajatom byte, za ktorý platí 800,- Eur mesačne. Všetky ostatné náklady ako strava, oblečenie, školské potreby, cestovné, telefón a poplatky za jeho užívanie, sa súdu javia primerané a vzhľadom na vek chlapcov v čase rozhodovania súdu - 13 a 16 rokov, sa budú časom len zvyšovať spolu s ich potrebami.
21. Súd vychádzal zo zárobkových možností otca, ktorý ma zabezpečené vlastné bývanie v rodinnom dome v G., za ktorý neplatí žiadny hypotekárny ani spotrebný úver, jeho náklady na bývanie sú: 50,- Eur
elektrina, 20,- Eur voda, 80,- Eur plyn, 60,- Eur drevo, ktorým kúri sezónne, 37,- Eur telefón, 20,- Eur internet, strava 500,- Eur mesačne, poistka na dom 20,- Eur mesačne, benzín na cestu do práce 280,- Eur, odkladá si mesačne 300,- Eur na nepredvídané situácie týkajúce sa údržby domu. Súd neprihliadol na výdavky otca za stravu v sume 500,- Eur, ktoré aj so súhlasným stanoviskom kolízneho opatrovníka považuje za nadhodnotené a rovnako je otázne, či otec detí vynakladá na benzín a cestovanie do práce sumu 280,- Eur mesačne, keď pracuje ako IT technik a formou home office, ako i sám potvrdil na otázku súdu, nechodí autom do práce každý deň. Všetky náklady okrem stravy a cestovania sú potom 287,- Eur, po pripočítaní sumy 300,- Eur za stravu, ktorú súd považuje za primeranú a 100,- Eur za benzín, ak chodí do práce len príležitostne, čo potvrdil, je to suma celkovo 687,- Eur. Po odpočítaní tejto sumy zo zárobku otca 2.008,- Eur otcovi zostáva suma 1.321,- Eur, ktoré má na svoju potrebu. Z tejto sumy súd určil výživné pre maloletého F. v sume 380,- Eur a pre maloletého H. v sume 320,- Eur mesačne, spolu 700,- Eur. I po zaplatení výživného otcovi zostane každý mesiac suma 621,- Eur na vlastnú potrebu ( neočakávané výdavky, tvorba úspor). Súd zohľadnil i skutočnosť, že otec detí poberá rodinné prídavky na obe deti spolu v sume 49,- Eur mesačne, ale najmä na závery dokazovania, že vysoké náklady na bývanie detí spôsobil znemožnením bývania detí a manželky v spoločnom rodinnom dome, zneužijúc výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tento účel. Matku detí tak postavil do situácie, že sa musela postarať o bývanie a zabezpečenie všetkých životných potrieb detí sama, keď od januára až do júna 2020 jej na deti ničím neprispieval, až v júni začal platiť sumu 500,- Eur na obe deti. Hoci matka detí dosahuje vyšší príjem ako otec v sume 3.478,- Eur, súd zohľadnil jej osobnú starostlivosť o deti, stará sa o nich výlučne sama bez pomoci otca, ten si deti neberie k sebe ani počas víkendov, ako i tú skutočnosť, že vzhľadom na povolanie lekárky pracujúcej aj v nočných službách na klinike vo Viedni musí zabezpečiť deťom na tento čas opatrovanie, ktoré je potrebné zaplatiť. Vzhľadom na stratu bývania spôsobenú otcom detí je odkázaná iba na prenájom bytu, za ktorý vynakladá 800,- Eur mesačne, pričom bude musieť riešiť bývanie v osobnom vlastníctve a vynaložiť prostriedky na hypotekárny úver na jeho zabezpečenie. Obe deti - synovia F. a H. sú v puberte, ich nároky na stravu a oblečenie sa budú len zvyšovať, na čo súd pri rozhodovaní o výživnom taktiež prihliadal. Výživné rozdelil podľa veku detí na mladšieho H. v sume 320,- Eur a na staršieho F. v sume 380,- Eur, spolu 700,- Eur. Otca detí zaviazal povinnosťou platiť výživné k rukám matky detí, vždy k 15 dňu v mesiaci vopred, k rukám matky detí.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zák. CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.