Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/231/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobkyne J. V., bytom v C., H. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie č. 13, proti žalovanému U. V., bytom v C., H. Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Martinou Mrázovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 20, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.6.2019 č.k. -129 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyni prikázal byt č. XX, nachádzajúci sa D. C., v bytovom dome súp.č. XXX vrátane spoluvlastníckeho podielu, ktoré je zapísané na LV č. XXX Y.. Ú.. C., ďalej žalobkyni prikázal zostatok na účtoch vedených v Slovenskej sporiteľni a to v sume 84,53 eura a 1.143,42 eura s tým, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania sumu 4.204,73 eura do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému súd prikázal zostatok na účte vedenom v Slovenskej sporiteľni v sume 17,41 eura a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a o súdnom poplatku rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2/ Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov po rozvode.

3/ Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci že v predmetnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva urobili hore uvedený byt a zostatky na účtoch v peňažnom ústave. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa mala pridelený sporný byt pred uzavretím manželstva v roku 1989 ako podnikový byt, ktorý následne spoločne so žalovaným odkúpila po uzavretí manželstva v roku 1998 za sumu 14.590,-Sk. Ďalej mal súd preukázané, že na peňažných účtoch v peňažnom ústave - Slovenskej sporiteľni sa v čase zániku manželstva nachádzali finančné prostriedky uvedené vo výroku.

4/ Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní jednak výsluchom účastníkov ale aj vykonanými listinnými dôkazmi súd sporný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, pretože bol toho názoru, že byt jej bol pridelený ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným. V tomto byte býval spoločne so svojou dcérou z prvého manželstva a do uvedeného bytu sa žalovaný nasťahoval až následne. Účastníci v konaní sa zhodli na cene sporného bytu vo výške 9.000,-eur, preto súd nevykonal

dokazovanie za účelom zistenia jeho hodnoty. Na účte žalovaného v Slovenskej sporiteľni bol 17.1.2015 zostatok 1.835,88 eura, mal za to, že polovica z uvedenej sumy má pripadnúť žalobkyni. Žalobkyňa v čase zániku manželstva mala na účtoch v peňažnom ústave sumu 84,53 eura a 1.143,42 eura, preto polovica z uvedených súm patrí žalovanému. Na vyrovnanie podielov preto súd zaviazal žalobkyňu vyplatiť žalovanému sumu 4.204,73 eura. Vzhľadom na výšku uvedenej sumy súd uložil jej povinnosť túto sumu zaplatiť v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

5/ Výrok o trovách konania odôvodni s poukazom na ust. majúc za to, že každá zo strán mala úspech len čiastočný, preto náhradu trov konania nepriznal.

6/ Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby prikázal sporný byt do ich podielového spoluvlastníctva.

7/ V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie právne pochybil, ak skutočnosť, že žalovaná mala trvalý pobyt v predmetnom byte pred uzavretím manželstva vzal do úvahy ako rozhodujúcu pre posúdenie kritéria, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie veci patriacich do BSM. Podľa jeho názoru nie je možné pri vyporiadaní poukazovať, že byt bol pridelený v roku 1989 žalobkyni a preto jej vzniká právo na prikázanie do výlučného vlastníctva. V danej veci je nepochybné, že sporný byt vrátane spoluvlastníckeho podielu nadobudli obe strany sporu ako spoloční nájomcovia podľa § 704 ods. 1 Obč. zákonníka. V odvolaní ďalej poukazuje ako zabezpečila starostlivosť o maloleté deti a rodinu počas trvania manželstva. Poukázal na to, že kúpnu cenu bytu hradil výlučne on z úspor, ktoré mal pred uzavretím manželstva, preto o nadobudnutie sa bytu pričinil iba on výlučne, nakoľko bez zaplatenia kúpnej ceny z jeho výlučných prostriedkov, ktoré mal pred uzavretím manželstva by žiaden z účastníkov nemal čo deliť. Financovanie bytu preukázal v konaní pred súdom prvej inštancie a to listinou - čestným prehlásením jeho matky, ako aj jej výpoveďou. Súd prvej inštancie ignoroval vznik právnej skutočnosti - spoločný nájom bytu manželmi podľa § 704 ods. 1 Obč. zákonníka. Okrem uvedenej právnej skutočnosti má preto nárok požadovať vyporiadanie určením podielového spoluvlastníctva a to vo výške 3/4 k nehnuteľnosti v jeho prospech a 1/4 v prospech žalobkyne. Sporný byt zhodnotil jeho rekonštrukciou, pričom sa opätovne pričinil úhradou všetkých nákladov a to sumou cca 61.200,-Sk. Má preto za to, že súd prvej inštancie pochybil, ak sa nevyporiadal náležite s § 704 ods. 1 Obč. zákonníka, nesprávne aplikoval ust. § 150 Obč. zákonníka. Ďalej žalovaný predložil v rámci odvolacieho konania listiny, ktorými preukazuje závažné pochybenie v postupe súdu prvej inštancie pri ustálení otázky hodnoty veci, ktorá má byť súdom vyporiadaná v rámci žaloby o vyporiadanie. Namietal ďalej skutočnosť, že zostatok na účte v sume 1.835,88 eura ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode na predmetnom účte nebol. Ako dôvod uviedol skutočnosť, že žalobkyňa prestala od septembra 2014 vykonávať akékoľvek práce v domácnosti spojené s jeho osobou, preto musel vynaložiť finančné prostriedky, aby sa o seba vedel postarať a zároveň poukázal na skutočnosť, že peniaze minul aj na zhodnotenie opráv motorového vozidla Felícia. Uvedené skutočnosti súd nevzal do úvahy, pochybil, čo je potrebné odstrániť. V závere odvolania ďalej uviedol, že vec prejednávajúca sudkyňa môže byť z konania vylúčená pre zaujatosť a to vzhľadom k osobe právnej zástupkyne žalobkyne pre nadštandartné vzťahy, ktoré uvedené osoby medzi sebou majú.

8/ Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9/ Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúci podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10/ Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stave veci ohľadom rozsahu predmetu, tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ako aj rovnosti podielov strán sporu, ktorý následne aj správne právne posúdil ak prikázal žalobkyni do výlučného vlastníctva sporný byt a zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania sumu 4.204,73 eura. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

11/ K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci ak nezohľadnil ust. § 704 ods. 1 Obč. zákonníka.

12/ Podľa § 143 Obč. zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

13/ Podľa § 150 Obč. zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

14/ Podľa § 704 ods. 1 Obč. zákonníka ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.

15/ Citované zákonné ustanovenie vymedzuje predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že jeho predmetom môže byť všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou veci tam uvedených. Podmienkou pre nadobudnutie veci do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov teda je to, že sa jedná o vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva a nadobudol ju niektorý z manželov za trvania manželov.

16/ V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyni bol pridelený sporný byt do nájmu vtedajším závodom ZŤS Prakovce š.p. a to pred uzavretím manželstva v roku 1989. Následne účastníci uzatvorili manželstvo dňa 21.7.1990, ktoré zaniklo rozvodom dňa 10.3.2015. Sporný byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome č. XXX v obci C. nadobudli účastníci kúpou na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.1998, ktorej vklad bol povolený 23.2.1999.

17/ Z uvedených skutkových zistení možno vyvodiť len to, že uzavretím manželstva účastníkmi dňa 21.7.1990 im vznikol spoločný nájom bytu. Ak následne účastníci ako spoloční nájomcovia byt v zmysle ust. kúpili, dňom vkladu ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti 23.2.1999 nadobudli byt do bezpodielového spoluvlastníctva v súlade s citovaným ustanovením Obč. zákonníka.

18/ V tejto súvislosti bez významu je námietka žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil, ak v konaní neaplikoval ust. § 704 ods. 1 Obč. zákonníka. Uvedené tvrdenie postráda právny význam, pretože medzi účastníkmi nebolo sporné a súd prvej inštancie to ani nespochybňoval, že účastníci nadobudli sporný byt do bezpodielového spoluvlastníctva.

19/ Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že podiely oboch manželov v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sú rovnaké. Z vykonaného dokazovania totiž nevyplýva, aby súd mal ustáliť podiely strán sporu rozdielne, teda aby vyjadril rozdielnosť výšky podielov účastníkov pri vyporiadaní vzhľadom na to, že každý z účastníkov sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku v rovnakej miere. Uvedený názor súdu prvej inštancie nespochybňuje ani prípadné tvrdenie žalovaného (ak by bolo pravdivé), že byt bol zakúpený výlučne z jeho finančných prostriedkov a rovnako tak aj jeho tvrdenie, že zo svojich výlučných prostriedkov vykonal v byte rekonštrukciu. Je tomu tak preto, že pokiaľ by boli jeho tvrdenia pravdivé (čo v konaní preukázané nebolo) vzniklo by mu iba právo požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Žalovaný však v konaní uvedený nárok na výplatu toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok nežiadal, preto správne súd prvej inštancie o tomto nároku ani nerozhodoval. V tejto súvislosti je preto bez významu aj tvrdenie žalovaného v odvolaní, že financovanie kúpy bytu preukazoval priamym dôkazom listinou a nepriamym dôkazom výpoveďou žalobkyne.

20/ Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd prvej inštancie sa zaoberal návrhom žalovaného ohľadom zvýšenia jeho podielu na spoločnom byte oproti podielu žalobkyne a nezistil predpoklady pre takýto nepomer. Odvolací súd sa v tomto smere s rozhodnutím súdu prvého stupňa stotožňuje. Právne posúdenie výšky podielov účastníkov na spoločnom majetku totiž musí vychádzať z určitých skutkových zistení a ani podľa názoru odvolacieho súdu tu nie sú dôvody na jeho odchylné hodnotenie.

21/ Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nemožno odôvodniť väčšími zásluhami na vytvorení majetku, ak jeden z manželov mal na to lepšie predpoklady (v danom prípade žalovaný) vzhľadom na jeho vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod. než druhý manžel (v danom prípade žalobkyňa) ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržaní spoločných vecí, pri starostlivosti o dieťa a pri obstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje schopnosti a možnosti.

22/ Základnou zásadou ust. § 150 Obč. zákonníka je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a pod.).

23/ V prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzajúc z citovaného ust. § 150 Obč. zákonníka prikázal sporný byt do výlučného vlastníctva žalobkyne, čo okrem iného odôvodnil tým, že byt jej bol pridelený ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným a v byte bývala spoločne so svojou dcérou z prvého manželstva. Uvedený záver súdu prvej inštancie nemožno považovať za nesprávny, ak súd vychádzal z názoru, že podiely strán na spornom byte sú rovnaké a účastníci sa spoločne spolupodieľajú na získaní bytu do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Treba však zdôrazniť tú okolnosť, že väčšiu zásluhu na získaní bytu má však žalobkyňa, nakoľko jej bol byt pridelený ešte pred uzavretím manželstva a až následne uzatvorením manželstva mohol vzniknúť spoločný nájom obom účastníkom a následne na základe kúpy aj vlastníctvo k bytu.

24/ Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v možnej zaujatosti sudkyne JUDr. Petry Pavlisovej, čo zodpovedá odvolaciemu dôvodu uvedenému v . Ak žalovaný tvrdí, že podal podnet na Národnú kriminálnu agentúru na prešetrenie zistených skutočností, ohľadom zmeny právneho názoru vysloveného na vec prejednávajúcou sudkyňou na pojednávaní dňa 24.5.2019 je potrebné uviesť, že takúto námietku nemožno akceptovať. Je tomu tak preto, že Národná kriminálna agentúra Prezídia policajného zboru ako organizačná zložka Prezídia Policajného zboru je policajným orgánom, ktorý plní úlohy určené zákonom o policajnom zbore a teda nemá za úlohu zisťovať a ani nezisťuje prípadnú zaujatosť, či nezaujatosť sudcov. Aby bolo možné uvedenú námietku považovať za dôvodnú, bolo potrebné zo strany žalovaného v rámci odvolacieho konania preukázať ním tvrdené „naštandartné vzťahy“. Takéto tvrdenie však v konaní preukázané nebolo.

25/ Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

26/ Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

27/ Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).