Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18P-20-2020.pdf
PDF · 154.63 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka: D. L., narodená XX.XX.U., trvale bytom W., E. M. M. XXX/XX, občan SR, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mgr. Martin Hurtiš, advokát, so sídlom Ul. M. Slovenskej 17, Prievidza a otca: T. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom V. K. č. XX, občan SR, v konaní o zvýšenie výživného a zákaz styku takto
rozhodol:
I. Styk otca T. L., nar. XX.XX.XXXX s maloletou C. L., nar. XX.XX.XXXX s a n e u p r a v u j e a ponecháva sa na ich vzájomnú dohodu, čím dochádza k zmene štvrtého a piateho výroku rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 7C/5/2011-32 zo dňa 28.01.2011. II. Návrh matky na zákaz styku s a z a m i e t a. III. Návrh matky na zvýšenie výživného zo sumy 200,- eur na sumu 300,- eur mesačne s a z a m i e t a. IV. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
V. Štátu sa p r i z n á v a náhrada trov vo výške 20,- eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť otec maloletého dieťaťa na účet Okresného súdu Prievidza v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, doručeným súdu dňa 22.06.2020 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne a uloženia zákazu styku maloletej s jej otcom eventuálne že súd styk otca s maloletou C. nebude upravovať. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti rozhodované rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7C/5/2011 zo dňa 28.01.2011 sumou 200,- eur mesačne a styk bol upravený na každú párnu sobotu od 14.00 hod do 16.00 hod. v prítomnosti matky a to po dobu prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a následne každý párny týždeň tak, že si otec dieťa prevezme v sobotu o 10.00 hod a v nedeľu 15.00 hod. ho odovzdá matke. Predmetné rozhodnutie matka žiada zmeniť tak vo vzťahu k určenému výživnému, ako aj čo do zákazu styku otca s maloletou. Zvýšenie výživného je dôvodné, pretože výhradne matka sa o maloletú stará, otec za maloletou doposiaľ nebol a nezabezpečoval od posledného súdneho rozhodnutia žiadnu starostlivosť o maloletú, od januára 2011 sa podstatne zmenili výdavky na maloletú, odvtedy uplynulo 9 rokov a dieťa už navštevuje základnú školu, druhý stupeň (5. ročník základnej školy). Otec za neplatenie výživného bol aj vo výkone trestu odňatia slobody. V súčasnosti pracuje v Českej republike a dlhodobo sa vyhýba plateniu výživného, pre všetko uvedené matka žiada zvýšiť výživné na sumu 300,- eur mesačne. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zákaz styku matka odôvodňuje tým, že otec od približne dvoch rokov maloletú nevidel a neprejavil o ňu žiadny záujem. Maloletá na tomto základe, či by išla s otcom napr. aj za prítomnosti matky, ak by prejavil záujem, odpovedá jednoznačne že nie, pretože ho nepozná a nevie, kto to je. V
súčasnosti platné rozhodnutie len obmedzuje matku, ako aj maloletú, pretože ak ho majú napĺňať, tak už skoro 10 rokov musia byť každý druhý týždeň doma a maloletá musí byť pripravená na styk s otcom, ktorý sa vôbec nerealizuje. Výdavky na maloletú, ktoré matka musela zaplatiť pri nástupe do školy: kone 50,- eur, oblečenie 60,- eur, hygiena 20,- eur, bývanie 70,- eur, strava 80,- eur, škola strava 6,- eur plus 30,- eur, lieky na alergiu 10,- eur, ročne na začiatku školského roka 50,- eur, poplatok za komunálny odpad 40,- eur. Príjem matky je 250,- eur ako rodičovský príspevok, 44,- eur prídavky na deti a 2 x 200,- eur výživné na obe deti.
2. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu písomne vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 22.07.2020. Vyjadril sa, že podľa neho je návrh matky nedôvodný a nie je ani riadne odôvodnený. Tento návrh je opäť dôkazom matkinej psychickej lability, nevyrovnanosti a zneužívaním dieťaťa, o čom svedčí tá skutočnosť, že matka má ďalšie maloleté dieťa s ďalším partnerom, s ktorým taktiež nežije v spoločnej domácnosti a ktorého aj fyzicky v minulosti napádala. K zvýšeniu výživného uviedol, že je pravdou, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti už uplynulo 9 rokov, ale v žiadnom prípade nie je pravdou tvrdenie matky, že sa za túto dobu zmenili finančné pomery. Je pravdou, že v minulosti platenie výživného zanedbával, ale bol za to riadne potrestaný výkonom trestu. V súčasnosti výživné platí riadne. Pracuje v Českej republike, s mesačným príjmom cca 15.000,- CZK, čo je približne 600,- eur, z tejto sumy 200,- eur platí na maloletú C. výživné a zvyšná suma mu ostáva na živobytie. Zo sumy 400,-eur mesačne prispieva rodičom na chod domácnosti a stravu počas jeho pobytu v mieste trvalého bydliska sumou 100,- eur, má cestovné výdavky do práce 40,- eur, na lieky za psoriázu 50,- eur mesačne, zvyšok mu zostáva na stravu, oblečenie, telefón a hygienu. V žiadnom prípade nesúhlasí so zákazom styku s maloletou Timeou. O dcéru má záujem a chce sa s ňou stretávať. Práve naopak, matka mu v styku s maloletou dcérou bráni, nerešpektuje ani rozhodnutie súdu o úprave styku a už vôbec nie je pravdou, a znie to až výsmešne, že matka tvrdí, že každý druhý týždeň je s dcérou doma a dcéra je pripravená na stretnutie s otcom. O maloletej vie len sprostredkovane, informoval sa na ňu u riaditeľky školy aj u triedneho učiteľa, ktorí sa vyjadrili, že dcéra dosahuje v škole slabé výsledky. Matka mu bráni v kontakte s dcérou a keď sa s ňou kontaktoval prostredníctvom aplikácie Messenger, tak jej matka zrušila prístup. Tvrdenia matky o zvýšení výdavkov sú podľa neho hypotetické, matka tieto bližšie nešpecifikuje a nekonkretizuje, čo jej však nebráni žiadať zvýšiť výživné o 50%. Z matkou uvádzaných výdavkov na maloletú pri nástupe do školy nie je z nich zrejmé, čo je tým myslené, matka uvádza náklady na začiatku školského roka 50,- eur, nie je zrejmé, čo je tým myslené, bez dokladu o zaplatení. Aký je to poplatok na kone 50,- eur, lieky na alergiu 10,- eur bez dokladu. Otec uviedol, že on by rád svojej dcére dával viac, ako jej vie teraz dávať, zdôrazňuje však, že dcére, nie jej matke. Je si vedomý toho, že nároky dcéry budú postupne narastať a je ochotný sa podľa svojich schopností a možností podieľať na uspokojovaní potrieb svojej dcéry a jej oprávnených nárokov, ale odmieta doslova primitívne vydieranie, má za to, že výživné v sume 200,- mesačne bolo v minulosti priznané veľkoryso na tak malé dieťa a vzhľadom k jeho terajším pomerom je postačujúce aj v súčasnosti. Preto navrhuje súdu, aby návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol, zmenil rozsudok o úprave styku otca s maloletou tak, že otec sa bude s maloletou stretávať každý prvý víkend v mesiaci tak, že otec si dieťa prevezme v sobotu o 10.00 hod. pred bytom matky a odovzdá jej ho v nedeľu o 15.00 hod..
3. Súd vec prejednal a na druhom súdnom pojednávaní rozhodol v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa a jej právneho zástupcu podľa § 180 Civilného sporového poriadku a § 31 Civilného mimosporového poriadku, pretože matka ani jej právny zástupca neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, ani nežiadali o jeho odročenie. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, prednesom kolízneho opatrovníka a oboznámením obsahu listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu sp. zn. 18P/20/2020 najmä s návrhom matky, rodným listom mal. dieťaťa, dokladmi matky o aktuálnych výdavkoch na bývanie, uznesením z 26.06.2020, odpoveďou Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza z 17.07.2020, potvrdeniami o poberaní prídavku na dieťa a o poberaní rodičovského príspevku, oznámením Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, Okresného dopravného inšpektorátu z 09.07.2020, písomným vyjadrením otca k návrhu, výpisom zo živnostenského registra na matku maloletej, lustráciou v registri obyvateľov SR, dokladmi matky o výdavkoch v súvislosti so starostlivosťou o maloletú, daňovým priznaním matky za rok 2018, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza z 03.08.2020 vrátane správy z 27.07.2020, potvrdením o aktuálnom zárobku otca, oznámením k zdravotnému stavu otca, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza z 16.10.2020, zápisnicou o výsluchu maloletého dieťaťa dňa 19.10.2020, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7C/5/2011, sp. zn. 14P/78/2013, sp. zn. 15P/62/2014, sp. zn. 9P/13/2019 a ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn. 18P/20/2020.
4. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
dní od právoplatnosti rozsudku vzniknuté trovy uhradiť. ovanie súd vykonával na žiadosť otca, ktorý sa k tomu uvedeným vo výro4.1. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 7P/5/2011 - 32 zo dňa 28.01.2011, právoplatným 08.02.2011 súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol a maloletú C. zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal vyživovacou povinnosťou v sume 200,- eur mesačne k rukám matky vopred a podľa dohody rodičov upravil stretávanie sa otca s maloletou C. na každú párnu sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti matky a to po dobu prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a následne každý párny týždeň tak, že otec si dieťa prevezme v sobotu o 10.00 hod. pred bytom matky, kde jej ho aj odovzdá v nedeľu o 15.00 hod.. Zo spisu bolo zistené, že v čase rozvodu manželstva mala maloletá ku dňu právoplatného rozhodnutia 2 roky aj necelé 3 mesiace, matka s maloletou bývala v prenajatom byte, maloletá trpela alergiou, navštevovala MUDr. Zemanovú, v čase šetrenia v domácnosti matky (25.01.2011) sa matka nachádzala v domácnosti s jej priateľom C. ktorý pracoval v Nestlé, obývala 1-izbový byt, bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 164,- eur, otec na maloletú neprispel od januára 2010. Príjmom matky bol rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Otec dcéru v čase rozvodu nevidel cca mesiac, nemá ani o ňu záujem, neplní si ani vyživovaciu povinnosť Otec vyčíslil svoje výdavky na byt 150,-eur, strava, kozmetika, oblečenie 200,- eur, cestovné do práce 40,- eur, na spoločný úver 204,- eur, mobil 40,- eur a splátka 150,- eur matke. Otec preukázal svoje zárobkové pomery výplatnými páskami za október 2010, kedy mal príjem 587,66 eur netto, za november 2010 mal príjem 661,19 eur netto a za december 2010 867,73 eur netto.
4.2. Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14P/78/2013 bolo zistené, že 11.12.2013 otec podal návrh na zníženie výživného na mal. C. zo sumy 200,- eur na sumu 30,- eur mesačne, návrh odôvodnil tým, že popri vyživovacej povinnosť na maloletú dcéru bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6C/33/2011 zo dňa 10.08.2011, právoplatným dňa 07.09.2011 zaviazaný aj určením príspevku na výživu rozvedenej manželky v sume 70,- eur mesačne. V čase rozvodu bol zamestnaný v B.P.B. spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, kde pracoval na pozícii zmenového kontrolóra, tento pracovný vzťah bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že sa musel odsťahovať z mesta Prievidza. Bol odsúdený na prečin zanedbania povinnej výživy, bol vo výkone trestu od 08.03.2013,je nezamestnaný a musel sa presťahovať ku svojim rodičom do V. K.. Súd návrh otca na zníženie výživného rozsudkom zo dňa 25.03.2014 zamietol s poukazom na to, že otec s výškou výživného na maloletú v čase rozvodu 200,- eur mesačne súhlasil, považoval ho za primerané svojim možnostiam a schopnostiam a kým neprišiel o zamestnanie, tak výživné riadne platil. Dokazovaním bolo preukázané, že o zamestnanie prišiel vlastným zavinením, keď opakovane porušil pracovnú disciplínu, zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer. Na strane otca teda nenastala taká zmena pomerov, ktorý by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti.
4.3. Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15P/62/2014 bolo zistené, že 21.10.2014 otec podal návrh na zníženie výživného na mal. C. zo sumy 200,- eur na sumu 50,- eur mesačne, návrh odôvodnil tým, že má popri vyživovacej povinnosti určenú aj vyživovaciu povinnosť na rozvedenú manželku v sume 30,- eur mesačne, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/18/2014 bol odsúdený na 27 mesiacov nepodmienečne z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti, od 20.05.2014 na nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nemôže si tak plniť súdom určenú vyživovaciu povinnosť v sume 200,- eur mesačne. Súd rozsudkom z 20.04.2015 návrh otca na zníženie výživného zamietol a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť na rozvedenú manželku. Návrh otca na zníženie výživného na maloletú považoval za nedôvodný, súd vychádzal zo zásady tzv. potencionálneho príjmu otca, ktorý by dosiahol nebyť jeho odsúdenia a výkonu trestu a zachovania pracovného pomeru u zamestnávateľa B.P.B s.r.o., pričom vzrástli potreby maloletej, ktorá na rozdiel od času posledného určenia výživného je v súčasnej dobe umiestnená v predškolskom zariadení, matka má v spojením s ním výdavky do 50,- eur mesačne a na lieky 20,- eur mesačne, ďalej ošatenie, obuv, stravovanie. Matka si plní vyživovaciu povinnosť predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa. Za tohto stavu súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
4.4. Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9P/13/2019 bolo zistené, že navrhovateľka tohto konania podala ako matka návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. C. S., nar. X.X.XXXX dňa 22.03.2019. Ku svojim pomerom matka uviedla, že byt, v ktorom v súčasnosti býva so svojimi dvomi
maloletými deťmi je vo výlučnom vlastníctve staršej dcéry, ktorá ho nadobudla darom od svojich starých rodičov. Otec mal. C. jej na chod domácnosti prispieval sumou 1.000,- eur, pričom tieto peniaze použila na chod domácnosti. Matka bola na materskej dovolenke a vzhľadom na zdravotný stav mal. C. sa nevie a nemôže zamestnať a to ani na kratší pracovný úväzok, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok. Má náklady na domácnosť: na byt cca 170,- eur mesačne, elektrika 40,- eur mesačne, TV 10,- eur mesačne, telefón 48,- eur, strava 250,- eur, hygiena 50,- eur, matka s poukazom na to, že otec mal. C. je živnostník žiadala určiť výživné v sume 500,- eur mesačne. V konaní prebehlo znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej klinickej psychológie. Súd rozsudkom z 04.08.2020 schválil uzavretú rodičovskú dohodu a zveril mal. C. do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 230,- eur mesačne a je oprávnený stretávať sa s dcérou každý týždeň v utorok od 9.00 hod. do stredy 19.00 hod.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.08.2020.
4.5. Z rodného listu maloletého dieťaťa bolo preukázané rodičovstvo účastníkov konania.
4.6. Z rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci je zrejmé, že advokát matku v konaní zastupuje na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci z 05.06.2020.
4.7. Z listinných dokladov predložených matkou bolo zistené, že za byt platí 158,- eur mesačne, plus internet 10,- eur, elektrika 40,- eur, TV 7,60 eur a 3,30 eur mesačne plyn, z toho výdavok matky na bývanie pre 3 osoby predstavuje spolu sumu 219,39 eur mesačne.
4.8. Z oznámenia Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor dňa 13.07.2020 bolo zistené, že rodičia maloletej nemajú v pôsobnosti katastrálneho odboru Prievidza evidovaný nehnuteľný majetok a ORPZ v Prievidzi, Okresný dopravný inšpektorát na výzvu súdu oznámilo, že matka ani otec maloletej nie sú držiteľmi ani vlastníkmi motorového vozidla.
4.9. Zo správy o šetrení pomerov v rodine Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, oddelenia služieb pre občana z 17.07.2020 bolo zistené, že posledná evidencia matky v evidencii uchádzačov o zamestnanie bola od 07.11.2017 do 31.05.2018, dôvodom jej vyradenia bolo, že sa stala samostatne zárobkovo činnou osobou s príspevkom úradu. Matka je poberateľkou prídavku na dieťa pri starostlivosti o C. L., v roku XXXX matka poberala prídavok na dieťa v sume 22,01,- eur mesačne, v roku 2020 v sume 24,95 eur na každé dieťa, v roku 2011 matka poberala rodičovský príspevok v sume v januári 2011 164,022 eur a od februára 2011 v sume 190,10 eur mesačne.
4.10. Z výpisu zo Živnostenského registra na matku bolo zistené, že má založenú živnosť na organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí od 01.06.2018 a na fotografické služby od 02.12.2019.
4.11. Z rozhodnutia Mesta Prievidza z 04.06.2020 má matka ročný výdavok ako poplatok za komunálne odpady za rok 2020 na 3 osoby spolu v sume 95,41 eur.
4.12. Z daňového priznania matky maloletej k dani príjmov fyzickej osoby za rok 2013 boli zistené príjmy 2251,06 eur, výdavky 2251,44 eur, daňová strata 0,38 eur.
4.13. Zo správy o šetrení pomerov v rodine Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately z 03.08.2020 bolo zistené, že matka s mal. C. a mal. C. S. obývajú 3-izbový byt v osobnom vlastníctve staršej dcéry. Matka uviedla náklady na bývanie 170,- eur, na elektrinu 40,- eur, internet 10,- eur, TV 9,90 eur, štvrťročne 10,- eur za plyn, jej príjmom je rodičovský príspevok, prídavok na dieťa na dve maloleté deti, výživné na mal. C. má vyplácané formou exekúcie, má záujem uplatniť si náhradný výživné. Maloletá ukončila piaty ročník základnej školy, mierne sa zhoršila v slovenskom jazyku a v matematike. Matka jej zabezpečila aj doučovanie, ale stále jej to nejde. Maloletá sa venuje koňom, chodieva do Chrenovca alebo do Kamenca, za jazdenie je poplatok 10,- eur jedna jazda, takto chodí 1 až trikrát mesačne, v závislosti od financií, navštevuje aj alergologickú ambulanciu MUDr. Zemanovej a nosí okuliare. Matka uviedla, že otec nie je s dcérou v kontakte desať resp. jedenásť rokov. Na úrade práce bol následne vykonaný pohovor aj s maloletou C., ktorá sa dostavila spolu s matkou. Maloletá počas pohovoru uviedla, že si myslí, že by bolo dobré, aby otec prispieval viac na jej výživu. Matke pomáha najmä dedko, najmä čo sa týka oblečenia pre ňu. K zákazu styku uviedla, že ona svojho otca nepozná, nie je s ním v žiadnom kontakte. Vie, že keď bola malá k nemu chodievala, nevie
prečo tam prestala chodiť. Nemá žiadnu obavu z toho, že by ju otec mal kontaktovať. Vyjadrila sa, že jej by nevadilo, ak by sa styk neupravil, lebo by to znamenalo, že aj tak by sa stretla s otcom len vtedy, keby chcela. Ak by aj bol zákaz styku, tak je to to isté, ako keď by sa s ním nechcela stretávať.
4.14. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, oddelenia sociálnych vecí a rodiny z 27.07.2020 bolo zistené, že na adrese V. K. č.XX bol počas návštevy prítomný otec maloletej a jeho otec. Spoločne obývajú 4-izbový rodinný dom, ktorý je primerane zariadený, v súčasnej dobe prerábajú izbu, ktorá by mala slúžiť ako hosťovská a v prípade návštevy maloletej v domácnosti otca aj pre jej potreby. Otec maloletej je zamestnaný v spoločnosti ŠĎAS Žďár nad Sázavou, v Českej republike ako CNC frézar. Uviedol, že si začal s dcérou písať cez sociálne siete, ale keď to matka zistila, tak ich písomný kontakt prerušila, vyživovaciu povinnosť si plní pravidelne, v apríli 2020 poslal matke okrem bežné výživného aj sumu 100,- eur na oblečenie, nakoľko o to požiadala matka. Otec má záujem sa s dcérou stretávať, raz do mesiaca v sobotu od 10.00 hod. do nedele do 15.00 hod. bez prítomnosti matky. Má záujem o úpravu styku s dcérou a túto riešiť prostredníctvom odbornej pomoci cez poradenstvo na úrade práce.
4.15. Z potvrdenia zamestnávateľa otca LK-Works, s.r.o., Trlicova 1212/38, 741 01 Nový Jičín z 12.08.2020 bol zistený priemerný mesačný zárobok otca za mesiace 02/2020 do 07/2020 v sume 13.736,66 CZK.
4.16.Zo správy všeobecného lekára MUDr. Ivana Šišku, so sídlom v Partizánskom zo dňa 07.10.2020 bolo zistené, že otec maloletej bol práceneschopný od 26.10.2019 do 01.12.2019 pre úraz kolena, tento rok ešte vyšetrený nebol. Túto správu dožiadaný lekár fakturoval súdu sumou 20,- eur (č.l. 139 spisu).
4.17. Zo správy o šetrení pomerov v rodine Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately z 16.10.2020 bolo zistené, že stretnutie v zmysle dožiadania súdu sa dňa 16.10.2020 na referáte poradensko-psychologických služieb úradu spoločné stretnutie rodičov s maloletou C.. Matka sa pred stretnutím jednoznačne vyjadrila, že má záujem byť účastná intervencie. Správanie maloletej voči otcovi bolo výrazne napäté, nemala záujem s ním vôbec komunikovať, na ním položené otázky odpovedala len jednoslovne alebo vôbec. Vyjadrila sa, že aktuálne nemá žiadny záujem byť s otcom v akomkoľvek kontakte, nemá sa záujem s ním stretnúť, ani ostať v telefonickom kontakte, či inom písomnom resp. emailovom kontakte. Vysvetlila to tým, že s otcom nebola v kontakte 10 rokov, vôbec ho nepozná a nechýba jej. Rovnaký názor vyjadrila aj na starých rodičov zo strany otca a všetkých jeho príbuzných. Otec jej doniesol darček, ktorý si váhavo zobrala. Otec vyjadril ľútosť nad aktuálnou situáciou, snažil sa dcére vysvetliť, že ju má rád a má záujem sa s ňou stretávať, zároveň ju ubezpečil, že rešpektuje jej názor, nebude na ňu tlačiť a hnevať sa za jej postoj. Je tu predpoklad, že po upokojení aktuálnej situácie by sa pod vplyvom odbornej pomoci a poradenstva mohol vzťah medzi otcom a dcérou pozitívne zlepšiť.
4.18. Z výpovede maloletej, ktorá bola sudcom vypočutá mimo súdneho pojednávania dňa 19.10.2020 bolo zistené jej aktuálne stanovisko k úprave stretávania sa s otcom. Opätovne potvrdila, že sa s otcom nechce stretávať. Potvrdila, že keď bola asi štvrtáčka písala si s otcom cez Messenger, on kontaktoval ju, Messenger jej mama zatrhla pre známky, na sociálnych sieťach už nie je. Ak jej otec vravel na stretnutí, že ju má rád, jej to je jedno, ona ho rada nemá, už sa s ním nechce stretnúť, raz jej to stačilo, videla, že otec sa teší, že ju vidí, ale nič to s ňou nerobilo. Je to jej vlastné rozhodnutie. Desať rokov ho nevidela, bol vo väzení a o ňu sa tiež nestaral. To, že mu odpísala cez Messenger ľutuje doteraz, urobila veľkú chybu vtedy a už ho nechce vidieť.
4.19. Matka vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 04.09.2020 uviedla, že ona otcovi, po tom, čo bol prepustený z väzenia, stretávanie s dcérou nezakázala, len sa mu snažila vysvetliť, že pre dcéru to nebude dobré, sedel vo väzení, dcéra ho nepozná, a ak tak ona vtedy súhlasila so stretávaním len za jej prítomnosti, s čím ale otec nesúhlasil. A teraz ju chce zobrať na víkend. S otcom nekomunikujú vôbec. Dcéra má už 12 rokov a je dosť rozumná, aby vedela, čo chce a čo nie, ale ju to ani nejako nezaujíma. Ku kontaktu otca s maloletou cez Messenger uviedla, že to zistila tak, že dcére ho skontrolovala, bolo to cca dva roky dozadu, keď chcela vedieť, s kým si dcéra píše. Odvtedy dcéra už Messenger nemá, nie je ani na sociálnych sieťach. Nech sa ohľadom stretávania rozhodne dcéra, ale dať dieťa cudziemu človeku, keď ona ho nepozná?! Aj pre ňu je to už cudzí človek. Ku svojim pomerom uviedla, že jej bolo určené výživné na mal. C. v sume 230,- eur mesačne, jej
celkový príjem mesačne pozostáva zo sumy tohto výživného na mladšiu dcéru 230,- eur, na C. v sume 200,- eur, poberá prídavok na dve deti, a rodičovský príspevok v sume cca 250,- eur. V roku 2018 je pravdou, že založila živnosť, vtedy ešte žila s otcom mal. Tamary, ale po rozchode s ním, tie akcie úplne padli, nemá techniku ani materiál, živnosť nepozastavila pretože dostala z úradu práce dotáciu. Snaží sa rozbehnúť fotografovanie, fotí so svojou tetou, majú tak jednu zákazku mesačne, delia sa, čo znamená že má cca 20-25 eur mesačne. Je vo fotografovaní začiatočník. K výdavkom, ktoré predložila ohľadom kúpy nábytku uviedla, že deťom prerobila detskú izbu, lebo tam mali starší nábytok, kupovala poschodovú posteľ, staršej dcére nový písací stôl, čo zaplatila z finančnej výpomoci svojho otca a z poistky, ktorú dostala C. za zlomenú ruku v škole, a táto poistka jej bola vyplatená. Čo do alergie ide u maloletej o sezónny výdavok na jej liečbu tak od februára do septembra po 10,- eur mesačne. Ku svojmu zdravotnému stavu matka uviedla, že má problémy s chrbticou, neužíva žiadne lieky, platí ročne poistku na auto 100,- eur, ktoré ale patrí jej otcovi, dcéra do školy chodí pešo a platí jej kredit mesačne 10,- eur. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne, ale posiela jej výživné každý druhý mesiac, myslí si, že je to preto, aby na neho nemohla podať trestné stíhanie ani si uplatniť náhradné výživné, kde je dvojmesačná lehota, ak otec neplatí výživné. Finančne jej vypomáha jej otec. Má ukončené stredné odborné vzdelanie s maturitou, obchodnú akadémiu, v minulosti pracovala ako predavačka v Tescu, vedúca v zlatníctve, v reštauráciách v zahraničí a potom bola s mal. C. na šesťročnej predĺženej materskej dovolenke, lebo mala zlý zdravotný stav. Maloletá C. má tiež alergiu. Otec si pred výkonom trestu chodil každé dva týždne pre dcéru, mala rok a brával ju ku svojim rodičom, lebo on v samostatnej domácnosti nežil, potom sa dostal do problémov (finančných, drogy atď.). Ten styk sa zo strany otca realizoval pravidelne asi vtedy rok, potom sa jej začal pre užívanie drog vyhýbať. Dcéra vie, že otec mal problémy s drogami, vie, že na ňu neplatí výživné, a že neplatil a bol preto vo väzení, vie tiež, že matku bil, rozprávala jej o tom resp. dcéra o tom započula, ale cielená komunikácia v tomto smere to zo strany matky nebola.
4.20. Otec vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 04.09.2020 uviedol, že zo zvýšením výživného nesúhlasí. Cez Messenger si s dcérou písal úplne normálne veci, potom jej ho matka zablokovala, lebo zistila, že si spolu s dcérou píšu. Bolo to asi dva roky dozadu. Je pravdou, že dcéru takto kontaktoval ako prvý. Pred výkonom trestu sa s dcérou stretával v roku 2013 a chce sa s ňou aj teraz stretávať. V roku 2016 či 2017 sa s dcérou snažil stretnúť a nejako s ňou po príchode z výkonu trestu nadviazať kontakt. Lenže matka tomu bránila, tvrdila, že dcéra na to nie je pripravená, tak posledná možnosť bola cez Messenger. Bol sa na dcéru pýtať aj v jej škole, v ten deň išiel aj na úrad práce v tejto veci sa poradiť. Dcéra mu cez Messenger napísala, že mama a dedo nechcú, aby k nemu chodila, resp. k nim, doslova takto to vtedy napísala. Jeho rodičia ju videli , vtedy keď aj on, desať rokov dozadu. Zameškané výživné má preto, lebo jeho momentálna finančná situácia mu neumožňuje to zaplatiť. Zameškané aj bežné výživné. Pracuje v Českej republike s mesačným zárobkom 13.736,- CZK, býva v podnájme, náklady s tým súvisiace uhrádza mesačne zamestnávateľ, ale musel si zakúpiť zariadenie bytu, za posteľ zaplatil 5000,- CZK, za skriňu 6000-, CZK, stolík 1000,- CZK všetko v júni 2020. Zarobí 13.736,- CZK, z toho po odrátaní výživného (5.273,- CZK) mu ostane 8.536,- CZK (cca 328,- eur), zaplatí z toho telefón 20,- eur, lieky na psoriázu 50,- eur ( masti, krémy, propolis od včelárov), týmto ochorením trpí už 20 rokov. Rodičom prispieva na chod domácnosti sumou 100,- eur mesačne. Pričom chodí domov na jeden víkend, ale napr. v júli 2020 bol doma tri týždne, teraz je to už desiaty deň, budúci mesiac nevie ako to bude v práci, práca nie je teraz stabilná, pretože firma, v ktorej pracuje sa venuje exportu do Ruska a teraz tam nie je dopyt. Pracovný pomer má uzavretý do 20.02.2021. Na pozícii ako on pracuje sedem ľudí, a aj teraz 19 ľudí z firmy poslali domov, lebo nemali pre nich prácu. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity, odbor obrábač kovov. Dcéru naposledy videl v roku 2013, keď mala 5 rokov. Právne prostriedky, keď styk neprebiehal, nevyužil preto, lebo sa nechcel pred dcérou s matkou hádať, nechcel, aby matka robila scény a aby dieťa trpelo. Pozná matku, vie aká je. Chcel ochrániť dcéru pred hádkami rodičov, ak teda matka so stykom nesúhlasila, neriešil to, nechal to radšej tak. Byt v Prievidzi nevlastní, patrí jeho rodičom. Keď je v práci na rannej, zamestnávateľ mu prispieva na obedy sumou 70,- CZK, ale keď je na nočnej, obedy si kupuje sám, čo je suma cca 80,- CZK, zmeny má v týždňových intervaloch ranná - nočná. Má záujem dohodnúť sa s matkou na úprave styku s maloletou. Záverom otec uviedol, že súhlasí s ponechaním úpravy styku na vzájomnú dohodu medzi ním a dcérou, pokiaľ táto bude mať v budúcnosti o kontakt s ním záujem, nežiadal preto styk upraviť, zároveň navrhol zamietnuť návrh matky na zvýšenie výživného s poukazom na svoje aktuálne pomery.
4.21. Právny zástupca matky na pojednávaní uviedol, že na stretávaní by sa matka vedela s otcom dohodnúť, ale matka trvá na výživnom do 300,- eur, sumu ponecháva na úvahu súdu. Ak otec tvrdí, že si vyživovaciu povinnosť plní pravidelne, toto nie je pravda, aj v súčasnej dobe má zameškané výživné. Za posledné tri mesiace prakticky zaplatil za jeden mesiac, na výživnom má mimo odmeny exekútora zameškaných 7.700-, eur.
4.22. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení poukázal na svoje správy, ktoré do konania predložil, z ktorých je zrejmé, že maloletá má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky. Má silné citové väzby k matke. V súvislosti so zrealizovaným poradenstvom na referáte úradu je zrejmé negatívne nastavenie maloletej voči otcovi, aj z výsluchu maloletej pred súdom bolo zistené, že aktuálne o kontakt s otcom maloletá záujem nemá. A ani o budovanie toho vzťahu s otcom. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa aktuálne javí, aby návrhu matky vo veci zákazu styku nebolo vyhovené, ale javí sa ako vhodné, aby styk nebol rozhodnutím súdu upravovaný a bol ponechaný na dohode medzi maloletou a otcom. Aj vzhľadom na to, že otec rešpektuje prianie maloletej a nebude vyvíjať aktivitu voči nej v tomto smere. K návrhu matky na zvýšenie výživného, návrh je podľa názoru kolízneho opatrovníka dôvodný.
5. Po právnej stránke súd podaný návrh posúdil podľa týchto ustanovení:
5.1. Podľa § 121 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako ,,CSP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
5.2. Podľa článku 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ,,Zákona o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
5.3. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
5.4. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
5.5. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
5.6. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
5.7. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
5.8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
5.9. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
5.10. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
5.11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
5.12. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
5.13. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
6. Súd vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že od posledného rozhodovania vo veci výživného nedošlo k takej zmene pomerov na strane povinného (otca maloletej) aj oprávneného (maloletého dieťaťa) oproti pomerom, z ktorých súd vychádzal v roku 2011, aby súd mohol návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť. Je nepochybné, že maloletá C. mala v čase poslednej súdnej úpravy výživného 2,3 roka veku života dieťaťa a dnes má takmer 12 rokov. Potreby maloletého dieťaťa sú nižšie v jeho útlom veku ako potreby dieťaťa, zaradené do školského vzdelávacieho procesu. Niet pochýb o tom, že samotné výživné vo svojej podstate slúži aj na vyrovnanie osobnej starostlivosti, vynakladanej druhým rodičom, čo do starostlivosti o dieťa. Niet pochýb ani o tom, že výživné má podľa Zákona o rodine prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča a povinnosťou každého rodiča je korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. Výživné dieťaťa však zahŕňa predovšetkým sumu na uspokojovanie hmotných potrieb, akými sú šatstvo, obuv, hygienické pomôcky, prostriedky nápomocné pre rozširovanie a prehlbovanie jeho vzdelania, záujmov, záľub, úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb, zdravotnú starostlivosť, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bola matka na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok spočiatku v sume 164,- eur mesačne a od 02/2011 v sume 190,- eur mesačne a prídavok na jedno dieťa, žila s maloletou C. v prenajatom 1-izbovom byte, maloletá už vtedy trpela alergiou, navštevovala MUDr. Zemanovú, matka mala priateľa, ktorý pracoval v Nestlé a ktorý v čase šetrenia nežil v spoločnej domácnosti s matkou maloletej, teda jej na chod domácnosti neprispieval. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že od 03.01.2006 do 18.11.2014 bola matka zamestnancom J.. V. Stopka - SOLLERS so sídlom Prievidza, z toho od narodenia dieťaťa t.j. od 15.11.2008 do 15.11.2014 bola na predĺženej materskej dovolenke, medzitým v období 11.12.2012 do 31.12.2012 t.j. 21 dní bola zamestnancom - dohodárom u P. C. AXEL so sídlom v Bratislave, v období od 25.04.2017 do 30.04.2017 na základe Dohody o vykonaní práce bola matka 6 pracovných dní zamestnaná u MIRACLE, s.r.o. a od 06.09.2017 do 27.10.2017 t.j. 21 dní u Veland s.r.o.. Aktuálne je matka na materskej dovolenke s druhou maloletou dcérou C., nar. X.X.XXXX. Jej celkový príjem je rodičovský príspevok v sume 270,- eur (podľa verejne dostupných informácií), prídavok na dve deti 2 x 24,95 eur spolu v sume 49,90 eur, na mal. C. má matka určené výživné v sume 200,- eur, na mal. C. v sume 230,- eur mesačne (návrh podala na sumu 500,- eur mesačne), privyrába si fotením so zárobkom v sume cca 25,- eur mesačne, spolu tak jej príjem predstavuje sumu 774,90 eur mesačne.
8. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol otec zamestnancom spoločnosti, B.P.B. spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, kde pracoval na pozícii zmenového kontrolóra, jeho priemerný mesačný zárobok bol v sume 705,52 eur netto, mal výdavky na byt 150,-eur, strava, kozmetika, oblečenie 200,- eur, cestovné do práce 40,- eur, na spoločný úver 204,- eur, mobil 40,- eur a splátka 150,- eur matke. Mal jednu vyživovaciu povinnosť na mal. C.. Aktuálne je otec zamestnancom spoločnosti LK-Works, s.r.o., Trlicova 1212/38, 741 01 Nový Jičín, Česká republika s priemerným mesačným zárobkom za obdobie od 02/2020 do 07/2020 v sume 13.736,66 CZK , čo je v prepočte na euro kurzom ku dňu 21.10.2020 suma 502,30 eur. Na poslednom pojednávaní (21.10.2020) tvrdil, že jeho zárobok je aktuálne v sume 11.500,- CZK (420,- eur) pre COVID - 19, pretože firma nemá zákazky, nadčasy sú zakázané a pracuje len 4 dni v týždni. Otec špecifikoval svoje pravidelné mesačné výdavky na telefón 20,- eur, liečbu svojho ochorenia psoriázy 50,- eur ( tieto výdavky matka nenamietla, otec tvrdil, že psoriázou trpí od cca 18. veku života), stravu u zamestnávateľa, keď má nočnú zmenu t.j.14 dní mesačne krát 80,- CZK, čo je suma 41,- eur mesačne, cestovné výdavky do práce v Českej republike 40,-eur mesačne, po odpočítaní uvedených pravidelných výdavkov mu ostane suma 351,- eur, z ktorej sumy je potrebné odpočítať sumu doposiaľ určeného výživného na mal. C., t.j. 351,- eur mínus 200,- eur, ostane suma 151,- eur, z ktorej sumy 100,- eur prispieva otec do domácnosti svojich rodičov, kde má trvalé bydlisko, pričom v tejto sume sú zahrnuté jednak náklady na bývanie, na stravu a domácnosť, počas jeho pobytu v domácnosti rodičov, ostane mu suma 51,- eur na hygienu resp. mimoriadne mesačné výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, oblečením, obuvou, hygienickými potrebami a pod.. K schopnostiam otca plniť si súdom určenú vyživovaciu povinnosť je potrebné uviesť, že ide o subjektívne kritérium, kedy sa pod schopnosťami rodiča rozumejú vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je však podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce. Súd dospel k záveru, že aktuálne pomery otca neumožňujú zvýšenie výživného na maloleté dieťa, ktoré bolo určené sumou 200,- eur mesačne, čo aktuálne predstavuje 40% jeho čistého mesačného zárobku, pričom je dôležitým faktom, že v čase určenia vyživovacej povinnosti v roku 2011 otec dosahoval preukázateľne vyšší čistý mesačný zárobok a to o 200,- eur viac, ako tomu je aktuálne, čo vyplýva z ním predložených výplatných pások v konaní o rozvode manželstva ale aj z lustrácie jeho osoby v registri Sociálnej poisťovne. Je pravdou, že v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie. V tejto súvislosti obidva návrhy otca na zníženie výživného na maloletú, o ktorých sa tunajším súdom rozhodovalo v rokoch 2014 a 2015 boli ako nedôvodné zamietnuté práve s poukazom na cit. ustanovenie Zákona o rodine. Súd má však za to, že ak právny zástupca argumentoval tým, že otec maloletej sa môže zamestnať v Prievidzi a bývať v byte svojich rodičov, ktorý sa taktiež nachádza v Prievidzi, čím by si nepochybne znížil výdavky jednak na bývanie ako aj cestovné výdavky do práce v Českej republike, nikoho nemožno nútiť, aby pracoval v konkrétnej krajine, okrese, či lokalite, ak k danému miestu má negatívny vzťah (zdá sa, že najmä vo vzťahu k nie príliš pozitívnej minulosti otca maloletého dieťaťa, ktorá sa spája práve s daným regiónom) a nemôže toto kritérium tak byť jediným kritériom, podľa ktorého súd posudzuje zárobkové schopnosti a možnosti otca. Vykonaným dokazovaní súd zistil, že pomery otca sa od posledného súdneho rozhodnutia nezlepšili, skôr naopak a to aj s poukazom na aktuálnu celospoločenskú situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19. Súd ako aktuálne mesačné odôvodnené výdavky, ktoré má matka v súvislosti so starostlivosťou o maloletú akceptoval výdavok matky na bývanie v sume 73,13 eur/ osoba (keď celkové výdavky na tri osoby má matka v sume 219,39 eur mesačne), na kone v sume 30,- eur (ak sa matka vyjadrila, že dcéra chodí max. 3 x mesačne s poplatkom 10,- eur za jeden deň), oblečenie 60,- eur, hygiena 20,- eur, strava 80,- eur, strava v škole 36,- eur, lieky na alergiu 10,- eur ( aj to len od februára do septembra), výdavok na mimoriadne výdavky so školou 50,- eur t.j. 4,16 eur mesačne, za komunálny odpad 95,41 eur ročne na tri osoby, z toho 2,65 eur mesačne na osobu, telefón 10,- eur, čo je spolu 325,94 eur. Nezobral do úvahy výdavky matky v súvislosti so zariaďovaním novej detskej izby maloletej (doklady na č.l. 73 kúpa postele a č.l. 103 kúpa nábytku), pretože nešlo o nevyhnuté výdavky, súvisiace s potrebami maloletej, a naviac boli popri finančnej pomoci starého otca zo strany matky hradené z vyplatenej poistky za úraz maloletej. Preto ak sa otec na týchto výdavkoch podieľa sumou 200,- eur mesačne, čo je v rozsahu cca 60% týchto výdavkov, má súd za to, že je v tom vykompenzovaná aj výlučná osobná starostlivosť matky o maloletú. Je však treba uviesť, že je to práve maloletá, ktorá
akúkoľvek formu kontaktu, či podieľania sa otca na jej výchove či starostlivosti, mimo platenia výživného, absolútne odmieta. K tomu súd dodáva, že dospel k názoru, že ak by matka prejavila väčší záujem na obnove kontaktu maloletej s jej otcom, nepochybne by sa to odzrkadlilo aj v aktuálnom nastavení dcéry voči otcovi, pretože hoci maloletá aj pred súdom verbalizovala, že je to jej slobodné rozhodnutie, teda že nechce byť s otcom v kontakte, súd má za to, že ak by maloletá žila v atmosfére pozitívnejšieho nastavenie matky k otcovi dieťaťa, toto by sa nepochybne v pozitívnom vnímaní skôr či neskôr prejavilo aj na vzťahu maloletej k otcovi, ktorý by mal možnosť sa tak výraznejšie podieľať na jej výchove a výžive aj nad rámec určeného výživného. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol ako nedôvodný, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že aktuálnym schopnostiam a možnostiam otca a aktuálnym odôvodneným výdavkom na strane maloletej zodpovedá suma doposiaľ určeného výživného 200,- eur mesačne, pričom podľa súdnej praxe je primerane určenou sumou výživného na maloleté dieťa 30% sumy čistého zárobku povinného rodiča. Je nepochybné, že s odstupom 9 rokov, kedy bolo v roku 2011 o výživnom naposledy rozhodnuté, tu vzniká dôvod žiadať zvýšenie výživného minimálne v dôsledku inflácie za uvedené roky a aktuálneho veku dieťaťa, avšak súd je toho názoru, že zmenu pomerov treba brať v úvahu nielen na strane dieťaťa, pričom bolo zistené, že suma 200,- eur určeného výživného jej výdavky viac ako v polovici pokrýva, ale že treba brať do úvahy aj pomery na strane matky, ktorá je síce aktuálne na materskej dovolenke, ale už teraz deklaruje, že aj druhá dcéra má alergiu, teda možno prirodzene do budúcna očakávať, že aj s druhou dcérou bude s veľkou pravdepodobnosťou na predĺženej materskej dovolenke. Nepriaznivý zdravotný stav druhej dcéry matka verbalizovala v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 9P/13/2019. Starostlivosť o dieťa však neznamená len vykrývanie všetkých odôvodnených a nevyhnutých potrieb dieťaťa podľa pomerov, možností a schopností na strane ich otca, resp. podľa možností starého otca na strane matky, ktorý tak robí nepochybne rád a v rámci svojim finančných možností (či už sa to týka oblečenia, alebo nového zariadenia, kúpy nábytku a pod.), ale obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov t.j. aj vlastnou aktivitou, či pričinením sa o zabezpečenie potrieb maloletých detí napr. zaradením sa do pracovného procesu resp. obnovením/rozšírením svojich podnikateľských aktivít v rámci živnosti a to momentom, kedy to bude zdravotný stav maloletého dieťaťa umožňovať. Ak matka v konaní argumentovala tým, že v podnikateľskej činnosti ohľadom organizovania športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí nepokračuje, pretože na to nemá techniku ani materiál, súd poukazuje aj na jej ďalšie tvrdenie pred súdom, že za účelom tejto podnikateľskej činnosti čerpala dotáciu z úradu práce, kedy má súd za to, že takto poskytnutá dotácia má byť použitá práve v súvislosti s predmetom podnikania.
9. Podľa § 25 ods. 1 až 3 Zákona o rodine (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
10. O návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom eventuálne o neupravenie styku otca s maloletou súd rozhodol po vykonanom dokazovaní tak, že styk v zmysle § 25 Zákona o rodine neupravil a ponechal ho na prípadnú vzájomnú dohodu medzi otcom a maloletou, čím došlo k zmene pôvodného súdneho rozhodnutia. Z pohovoru s maloletou bolo zistené, že aktuálne o tento kontakt záujem nemá, k čomu sa otec vyjadril, že to bude rešpektovať a nebude dcéru do ničoho nútiť. Súd však považoval za najlepší záujem dieťaťa ponechať rozhodnutie na dohode a neupravovať ho meritórnym rozhodnutím, čím vyhovel matke, ktorá navrhovala, aby bolo rozhodnutie, v ktorom bolo o styku právoplatne rozhodnuté zrušené, pretože sa neplní. Súd nevidel dôvody zakázať otcovi styk podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, keď styk dlhodobo neprebieha, pričom obmedzenie styku rodiča s dieťaťom prichádza do úvahy za situácie, kedy sa jeho realizáciou ohrozuje zdravý vývoj dieťaťa, jeho záujmy, narúša sa výchovný proces, resp. za situácie, že rodičia sa dohodli, že styk nežiadajú upraviť (čo vyplýva z petitu návrhu matky a vyjadrenia otca na súdnom pojednávaní). S poukazom na uvedené súd vyhovel návrhu matky tak, že zmenil pôvodné rozhodnutie ohľadom úpravy styku spôsobom, uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia a zároveň návrh matky na zákaz styku ako nedôvodný zamietol.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa § 52 CSP a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.
12. O trovách štátu súd rozhodol s poukazom na § 55 CMP, kedy súd môže náhradu trov priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V konaní štát zaplatil faktúru, ktorú vystavil ošetrujúci lekár otca za správu ohľadom jeho aktuálneho zdravotného stavu, sumu 20,- eur súd následne poukázal z rozpočtových prostriedkov súdu na účet lekára podľa ním vystavenej a súdu doručenej faktúry. Uvedené dokazovanie súd vykonával na žiadosť otca, ktorý sa tohto potvrdenia, ako uviedol, nevedel od lekára domôcť, preto súd otcovi maloletej s prihliadnutím na § 57 a 58 CMP uložil povinnosť štátu takto vzniknuté trovy uhradiť a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.