Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-182-2023.pdf
PDF · 104.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/182/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, C. v konaní o zaplatenie 4.665,91 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu v upomínacom konaní, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 4.665,91 Eur spolu s príslušenstvom (úrokom a úrokom z omeškania) a náhradu trov konania.
2. Žalobca v návrhu uviedol, že jeho právny predchodca Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 31 320 155 poskytol žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 7.9.2020 (uzavretej elektronicky prostriedkami diaľkovej komunikácie) úver vo výške 4.690 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, čo žalobca preukazuje predloženým výpisom z úverového účtu. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve svoj dlh nezaplatil, právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 16.2.2021 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 16.3.2021. Žalovaný dlžnú sumu v poskytnutej 7 - dňovej lehote nezaplatil a tak sa od 24.3.2021 dostal do omeškania. Pohľadávky právneho predchodcu voči žalovanému bola na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2020 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 7.2.2023 postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu. Výška postúpenej pohľadávky bola vyčíslená ku dňu 31.1.2023. Žalobca si uplatňuje iba časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny vo výške 4.665,91 Eur spolu s príslušenstvom a zmluvným úrokom predstavujúcim rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v zmysle návrhu žalobcu dňa 30.8.2023 platobný rozkaz, ktorý sa mu však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Z dôvodu nemožnosti doručenia platobného rozkazu žalovanému a následnému návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“), bola predmetná vec postúpená
Okresným súdom v Banskej Bystrici tunajšiemu súdu, ktorý ju následne prejednal ako žalobu podľa ustanovení CSP.
4. Napriek šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť skutočnú adresu pobytu žalovaného. Žalovaný sa na adrese, ktorú uviedol pri uzatváraní úverovej zmluvy ako adresu svojho trvalého pobytu a zároveň aj ako svoju korešpondenčnú adresu (Žehra 173) nezdržiava. Rovnako sa nezdržiava ani na adrese, na ktorej je v Registri obyvateľov SR prihlásený v súčasnosti k trvalému pobytu (Žehra 156). Šetrením polície bolo zistené, že žalovaný sa má zdržiavať v Anglicku, na presne nezistenej adrese. Žalovaný nie je momentálne vedený ako zamestnanec v evidencii Sociálnej poisťovne ani v evidencii ZVJS a v Registri obyvateľov SR nemá hlásený prechodný pobyt ani pobyt v cudzine. Z uvedených dôvodov súd doručoval žalovanému žalobu spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie a poučením prostredníctvom oznamu o doručení na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke postupom podľa § 116 Civilného sporového poriadku. Ohľadne doručenia všetkých písomností platí zákonná fikcia ich doručenia žalovanému. K žalobnému návrhu sa žalovaný nijako nevyjadril a nepoužil žiaden prostriedok procesnej obrany.
5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 26.3.2024, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Žalovanému súd predvolanie doručoval v súlade s CSP na adresu jeho trvalého pobytu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie tiež nedostavil, svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Z uvedených dôvodov súd pojednával a napokon aj rozhodol v neprítomnosti sporových strán podľa § 180 CSP.
6. Nariadeniu pojednávania predchádzala výzva súdu žalobcovi na doplnenie skutkových tvrdení týkajúcich sa postupu právneho predchodcu žalobcu pri skúmaní bonity žalovaného pred poskytnutím úveru, konkrétne na uvedenie konkrétnych informácii o žalovanom, z ktorých tento vychádzal a čím ich mal preukázané. Žalobca na základe výzvy súdu písomne oznámil, že v prílohe žaloby predložil dokumenty svojho právneho predchodcu, z ktorých vyplýva, že žalovaný pred poskytnutím úveru poskytol právnemu predchodcovi žalobcu informácie o svojom zamestnaní, výške príjmu, o svojich záväzkoch a ďalšie podrobné informácie. Zo strany právneho predchodcu bol zaslaný dopyt na informačný systém SRBI (spoločný register bankových informácií) prevádzkovaný pre všetky banky spoločnosťou CRIF, keď boli zisťované prípadné nesplácanie/omeškanie so splácaním poskytnutých úverov od iných bankových domov. Z uvedeného je zrejmé, že schopnosť žalovaného bola posúdená riadne, so zohľadnením všetkých kritérií, ktoré majú na danú schopnosť vplyv. Súčasťou predmetného vyjadrenia žalobcu sú aj doklady preukazujúce skúmanie bonity žalovaného, a to konkrétne výsledok dopytu žalovaného v SRBI zo dňa 4.9.2020.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi. Iné návrhy na dokazovanie neboli v konaní uplatnené.
8. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa § 150 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj iba ako „ OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Podľa § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj iba ako „ObZ“), pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy („ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
17. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
21. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
22. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
23. Podľa § 7 ods. 20 UoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
24. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
25. Z vykonaného dokazovania - listinných dôkazov predložených v konaní žalobcom mal súd preukázané, že medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. so sídlom v Bratislave ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ reg. číslo 191297911040920, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému dňa 7.9.2020 bezúčelový úver v sume 4.690 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 95 mesačných splátkach vo výške 84,66 Eur. Zmluva bola uzavretá elektronicky prostriedkami diaľkovej komunikácie a jej uzatvoreniu predchádzala žiadosť žalovaného o D. Pôžičku – bezúčelovú zo dňa 4.9.2020. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú – 96 mesiacov. Dohodnutá bola fixná úroková sadzba vo výške 15 % ročne (vo výške s dohodnutými zľavami). Zo zmluvy ďalej vyplýva údaj o RPMN 16,45 % a údajoch rozhodujúcich pre jej výpočet vrátane celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom 8.089,60 Eur a výšky celkových nákladov dlžníka 3.399,60 Eur. Vo všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám bola dohodnutá možnosť veriteľa požadovať okamžitú splatnosť úveru, a to aj v prípade omeškania s úhradou splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace za podmienok tam bližšie uvedených (bod VIII. VOP).
26. Žalovaný si svoje platobné povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy riadne a včas neplnili, čo žalovaný v konaní nepoprel, pričom spôsob akým úver splácal vyplýva zo žalobcom predloženého výpisu z úverového účtu. Aj podľa tvrdenia žalobcu žalovaný uhradil iba jednu splátku v sume 84,66 Eur a to dňa 10.8.2020. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu listom zo dňa 19.1.2021 označeným ako „tretia upomienka – pokus o zmier“ vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 263,80 Eur a upozornený na možnosť banky požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti (8.8.2028). Žalobca predložil súdu podací hárok preukazujúci odoslanie predmetnej zásielky žalovanému na adresu uvedenú v zmluve dňa 20.1.2021 spolu s vygenerovaným potvrdením o spôsobe doručenia zásielky – jej vrátením odosielateľovi dňa 11.2.2021 ako neprevzatej v odbernej lehote.
27. Listom zo dňa 17.2.2021 označeným ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že z dôvodu neuhradenia dlžnej pohľadávky banky z titulu úverovej zmluvy vyhlásil daným dňom predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu sumy 4.934,63 Eur do siedmych dní odo doručenia výzvy. Žalobca preukázal doručovanie predmetnej zásielky žalovanému do vlastných rúk na adresu uvedenú v zmluve a jej vrátenie odosielateľovi z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote.
28. Veriteľ – banka po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaného, postúpil svoju pohľadávku s tým spojenú na žalobcu, a to ku dňu 7.2.2023, o čom žalovaného vyrozumel listom zo dňa 10.2.2023. Vzhľadom na skutočnosť, že charakter uplatneného práva (plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) bolo nutné zo strany súdu vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa. Bolo
preto na žalobcovi aby preukázal, že bonitu žalovaného jeho právny predchodca náležite skúmal, teda že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7 ZoSÚ. V žalobe chýbali akékoľvek skutkové tvrdenia ohľadne tejto okolnosti, preto bol žalobca na ich doplnenie súdom písomne vyzvaný (bod 6. odôvodnenia rozsudku).
29. ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti, čoho účelom je zabrániť v poskytovaní úverov spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane, ktorých finančné možnosti neumožňujú splácanie úveru. Sankcia za porušenie povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa bola do zákona o spotrebiteľských úveroch zavedená novelou účinnou ku dňu 01.01.2013, pričom v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je sankcia odstupňovaná podľa závažnosti porušenia povinnosti poskytovateľom spotrebiteľského úveru, a to, ak veriteľ nekoná s odbornou starostlivosťou, sankciou je strata oprávnenia veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v prípade, že konanie veriteľa má intenzitu hrubého porušenia povinností (§7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch), sankciou je bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru.
30. Pre naplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 7 ods. 1 ZoSÚ nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Žalobca tvrdil, že jeho právnemu predchodcovi boli zo strany žalovaného poskytnuté informácie o zamestnaní, výške príjmu, o záväzkoch a ďalšie podrobné informácie. Dopytom na informačný systém SRBI bolo zisťované prípadné nesplácanie/omeškanie žalovaného so splácaním poskytnutých úverov od iných bankových domov. Na preukázanie týchto tvrdení žalobca predložil výsledok dopytu žalovaného v SRBI zo dňa 4.9.2020 a odkázal na prílohy žaloby.
31. Zo žalobcom predloženého výsledku dopytu vyplynulo, že žalovaný nemal ku dňu dopytu, t.j. k 4.9.2020 žiadne existujúce kontrakty. Žalovaný však v danom čase vykazoval jednu žiadosť o splátkový úver, a to zo dňa 4.9.2020 (pravdepodobne žiadosť u právneho predchodcu žalobcu) a taktiež vykazoval dve odmietnuté žiadosti o splátkový úver (obe z rovnakého dňa, teda zo 4.9.2020). Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že z príloh žaloby majú vyplývať informácie o žalovanom (konkrétne o jeho zamestnaní, výške príjmu a záväzkov), súd konštatuje, že prílohou žaloby nie je žiaden dokument, ktorý by preukazoval uvedené skutočnosti. Žalobca so žalobou síce predložil žiadosť žalobcu o VÚB pôžičku – bezúročnú č. žiadosti 191292711040920 žalobcu zo dňa 4.9.2020, ktorá však neobsahuje žiaden údaj o zamestnaní, výške príjmu či výške záväzkov žalovaného. V žiadosti sú uvedené iba osobné údaje o žalovanom vrátane jeho rodinného stavu (slobodný), počte členov rodiny (1) a počte nezaopatrených detí (0). K žalobe bol pripojený aj dokument Zoznam dokladov k VÚB Pôžičke č. žiadosti 191292711040920, ktoré súčasťou je aj zoznam dokladov o príjme, no napriek tomu v uvedenom dokumente nie je zaškrtnutý ktorýkoľvek z v ňom uvedených možných dokladov predkladaných k žiadosti. Na základe uvedeného tak žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca disponoval akoukoľvek informáciou o zdroji a výške príjmu žalovaného či o výške jeho záväzkov. Žalobca tiež nepreukázala, že by jeho právny predchodca informácie o zdroji a výške príjmu žalovaného (ak by nimi aj skutočne disponoval) akýmkoľvek spôsobom overoval resp. aspoň vyžadoval ich preukázanie. Súd preto dospel k záveru, že veriteľ nemohol zodpovedne zistiť a vyhodnotiť finančnú situáciu na strane žalovaného tak, že ho mohol odôvodnene považovať za bonitného. Postup veriteľa preto súd nepovažoval za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou.
32. Pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 ZoSÚ je smerodajný spôsob akým veriteľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných a z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
33. Pre platnosť postúpenia pohľadávky sa okrem iného vyžaduje preukázania splnenia podmienky v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, teda, že predmetom postúpenia bola pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere po termíne jeho konečnej splatnosti, respektíve, že sa pohľadávka stala splatnou pred uvedeným termínom. Keďže právny predchodca žalobcu pre porušenie odbornej starostlivosti v zmysle § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch nebol oprávnený predmetný úver predčasne zosplatniť a súčasne ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky nenastala konečná splatnosť úveru, potom zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky platného postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky predmetný úverový vzťah neukončil platne, potom žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom konania a bez platného postúpenia záväzku nie je na strane žalobcu splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie. Z uvedeného dôvodu musel súd žalobu zamietnuť.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia by nárok na náhradu trov konania mal mať žalovaný z dôvodu zamietnutia žaloby (úspech žalovaného). Žalovanému však žiadne trovy v konaní nevznikli a ich náhradu ani nežiadala, preto súd z dôvodu procesnej ekonómie rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi ako procesne neúspešnému v zmysle vyššie uvedeného taktiež nebola náhrada trov konania priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v dvoch vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.