Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7S-69-2019.pdf
PDF · 71.42 KB
No categories available
7S/69/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: KON TIKI, a. s., so sídlom Slovenskej jednoty 33, Košice, IČO: 46 501 461, právne zastúpený: JUDr. Marošom Gondekom, AK Košice, ul. Kuzmányho 29, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101996049/2019 zo dňa 20.08.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.09.2019 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 02.09.2019, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach dňa 11.09.2019 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 101996049/2019 zo dňa 20.08.2019, ktorým tento ako príslušný štátny orgán podľa zákona č. 35/2019 Z. z. a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a o doplnení niektorých zákonov, ktorým potvrdil v celkom rozsahu rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101084780/2019 zo dňa 09.05.2019, ktorým bola podľa ustanovenia § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 113 388,90 EUR na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 daňovému subjektu: KON TIKI, a.s., so sídlom Slovenskej jednoty 33, Košice, IČO: 46 501 461, DIČ: 2023408398, IČ DPH - skupina - členovia : SK7020000834.
2. Žalobca zároveň v správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok tejto žalobe z dôvodu, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by žalobcovi hrozila značná finančná škoda , ako aj závažná ujma a nenapraviteľný následok s tým, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Hrozbu finančnej škody a závažnej ujmy odôvodnil výškou vyrubeného rozdielu dane a s finančnou situáciou žalobcu. Uviedol, že účelom odkladného účinku správnej žaloby je predchádzať porušenie práva oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb v dôsledku núteného výkonu už právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, u ktorých je pravdepodobné, že sú nezákonné. Poukázal na nepriaznivú finančnú situáciu u žalobcu, a to výsledkami hospodárenia za roky 2017 a 2018, pretože z účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2017 vyplýva, že výsledok hospodárenia za rok 2017 bol +1.262,- eur a z účtovnej závierky žalobcu zostavenej k 31.12.2018 vyplýva, že výsledok hospodárenia žalobcu za rok 2018 bol -175.417,- eur. Podľa žalobcu okamžité vymáhanie vyrubeného rozdielu dane, najmä keď žalobca má za to, že v priebehu správneho a odvolacieho konania došlo k viacerým pochybeniam zo strany správnych orgánov, by malo pre žalobcu vzhľadom k výške vyrubeného rozdielu dane a finančnej situácie žalobcu likvidačné následky. Žalobca súčasne zamestnáva 41 zamestnancov, ktorých pracovné pomery v prípade vymáhania vyrubeného rozdielu dane budú ohrozené. Po úhrade vyrubeného rozdielu dane žalobca nebude schopný zabezpečiť žiadny chod podniku, čo bude viesť nielen k ukončeniu pracovných pomerov so zamestnancami, ale nie je vylúčený ani celkový zánik žalobcu. Žalobca v súčasnosti nemá disponibilné prostriedky na úhradu vyrubeného rozdielu dane.
Súčasne poukázal na uznesenia iných krajských súdov ako správnych súdov, ktorými bol priznaný odkladný účinok správnych žalôb aj za situácie, ak išlo o uloženie nižšej sankcie, ako je tomu v danom prípade pri vyrubení rozdielu dane. K tomuto návrhu predložil súdu aj účtovnú závierku žalobcu k 31.12.2017 a k 31.12.2018 a zoznam zamestnancov k 04.09.2019.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.11.2019 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žaloby uviedol, že návrh nie je opodstatnený, pretože z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že by v postupoch správcu dane bola ohrozená existencia žalobcu.
4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom podľa ust. § 188 SSP pre priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP. Ustanovenie § 185 písmeno a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá v ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 - 196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol. Žalobca návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí značná finančná škoda ako aj závažná ujma a nenapraviteľný následok s poukazom na jeho účtovné závierky k 31.12.2017 a k 31.12.2018 ako aj na počet zamestnancov a výšku vyrubeného rozdielu dane.
10. Tvrdenia žalobcu o existencii hrozby závažnej finančnej škody je podložené len jeho hypotetickou úvahou o možnom následku v prípade exekúcie avšak žalobca ani túto hrozbu bližšie nešpecifikoval. Zároveň má súd za to, že túto hrozbu ujmy žalobca ani bližšie neosvedčil, pričom takéto osvedčenie hrozby (nie preukázanie stačí osvedčenie) existencie závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu tak ako to súd uviedol vyššie s poukazom na príslušné rozhodnutie. Žalobca súdu len poukázal na jeho účtovné závierky k 31.12.2017 z ktorej je zrejmé, že výsledok hospodárenia za rok 2017 bol vo v sume + 1 262,- EUR a k 31.12.2018 z ktorej vyplýva, že výsledok hospodárenia za rok 2018 predstavoval stratu v sume - 175 417,- EUR avšak žiadnym spôsobom súdu neozrejmil, akým spôsobom by táto hrozba ujmy dopadla na jeho finančnú situáciu a majetkové pomery. Samotné tvrdenie žalobcu o hrozbe závažnej finančnej škody tak okrem tohto hypotetického tvrdenia nebolo ničím bližšie osvedčené a preto má súd za to, že takéto samotné tvrdenie žalobcu bez ďalšieho nie je právne významným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Vzhľadom k tomu sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.
11. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.
12. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 439 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písmeno c) SSP).