Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-268-2019.pdf
PDF · 80.11 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/268/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobkyne I. Y., bytom v Y.. Z. Č.. XX, zastúpenej N. Y., bytom v Y., Z. Č.. XX proti žalovaným 1. N. Š., bytom v Y., Z. Č.. XX, 2. H.. T. Š., bytom v Y., Z. Č.. XX, zastúpení JUDr. Tatianou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Roosveltova č. 6, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 17.1.2019 č.k. 24C/62/2016-436 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne za znemožnenie podnikateľských aktivít splnomocneného zástupcu v sume 500,00 eur a iné.
3. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa žiadala uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť jej manželovi sumu 500,00 eur ročne od 1.1.2005 až do zhotovenia žľabu za znemožnenie podnikateľských aktivít, ktoré vyčíslila v sume 4.500,00 eur. Ďalej sa žalobkyňa domáhala náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť na jej dome z dôvodov, že žalovaní nemali vyriešené. Z uvedeného mal preukázané, že škoda podľa tvrdenia žalobkyne nevznikla jej, ale mala vzniknúť jej manželovi, ktorý nie je stranou v tomto spore a teda žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie takej žaloby, preto súd v tejto časti pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobu zamietol.
4. Žalobkyňa si ďalej uplatňovala náhradu škody vo výške 860,00 eur, ktorá jej mala vzniknúť tým, že žalovaní nemali vyriešené zo svojho pozemku zvádzanie vody žľabom podľa projektovej dokumentácie a jej dom bol priebežne podmáčaný, v dôsledku čoho jej vznikla na dome a zariadení uvedená škoda. Súdu však nevedela predložiť žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne preukázal, že jej vôbec vznikla škoda a v akej výške, preto ňou tvrdené skutočnosti nepreukázala, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
5. Žalobkyňa v konaní ďalej žiadala, aby súd prikázal žalovaným vykonať to, čo im bolo uložené v dodatočnom stavebnom povolení, to znamená zhotoviť žľab na odvádzanie vody spoza oporného múru. Žalovaní fotodokumentáciou preukázali, že žľab bol vyhotovený a na základe požiadavky žalobkyne po začatí tohto sporu bol vyložené betónovými dielcami tak ako je uvedené aj v dodatočnom stavebnom povolení a projektovej dokumentácii. Skutočnosť, že žľab bol urobený nebolo medzi stranami sporné,
žalobkyňa však namietala, že žľab nie je urobený v súlade s projektovou dokumentáciou, je príliš malý a je urobený na inom mieste. Žalobkyňa ohľadom tejto situácie nežiadala doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania, preto súd bol toho názoru, že žalobkyňa neuniesla ani v tomto smere dôkazné bremeno a preto žalobu aj v tejto časti zamietol.
6. Súd bol toho názoru, že vzhľadom na to, že v danom prípade podľa tvrdení žalobkyne došlo k vzniku škody na jej rodinnom dome súd by mohol v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka uložiť žalovaným len prípadnú povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne, nie povinnosť niečo vykonať ako navrhovala žalobkyňa - zhotoviť žľab. Na základe uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že žalovaní projektovú dokumentáciu na rigol do dnešného dňa nezabezpečili. Poukazuje na rozhodnutie stavebného úradu, podľa ktorého za oporným múrom je navrhnutý žľab pre odvedenie vody zo svahu, ktorá bude cez rigol vyvedená do kanalizácie žalovaného. Stavba teda nie je dokončená. Súd musí ustanoviť termín žalovanému na dokončenie oporného múru, pretože škoda sa stále zvyšuje. Zvádzanie vody pod dom na Z. Č.. XX pokračuje do studne, ktorú má žalobca vybudovaná 6 metrov od domu. Žalovaní musia predložiť projekt zvodu vody z kopca po hranice s Z. Č.. XX. Žalovaní poškodili jej rodinný dom zo severnej strany do stavu nepoužiteľnosti. Všetky podklady na kladné rozhodnutie súdu odovzdala. Konať vo veci ňou navrhnuté dôkazy boli odmietnuté. Žalovaní nepreukázali žiadny dokument, čo by ich oprávňoval nesplniť zákon, len ústne až nezrozumiteľne uviedli, že rigol je urobený, keď fakticky na rigol nepredložil na odsúhlasenie ani projektovú dokumentáciu. Súd žiadal vopred na znalca vyplatiť 400,00 eur, čo z jeho finančných možností je nemožné, neurobila žiadny pochyb v zákone. Stavebný úrad prikázal zriadenie rigolu. Žalovaní predkladajú listiny bez dokázania skutku. Ňou predložené foto súd nerešpektoval, súd je k veci zaujatý. Navrhuje ustanoviť znalca na ťarchu toho, kto odmieta zákon. Začaté konanie je viac než potrebné, aby nedošlo k rozpadu severnej nosnej steny na dome, resp. očistiť pri dome zriadenú studňu od dusičnanov. Podľa jej názoru súd rozhodol na základe nepravdivých tvrdení žalovaných bez skúmania skutku.
9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
11. K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci.
12. Z dôvodov napadnutého rozsudku nemožno vyvodiť, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo alebo že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor.
13. Je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom stranami sporu, v uvedenom rozsahu náležite zistil aj skutkový stav a dospel k správnym skutkovým záverom, že žalobkyňa „nevedela predložiť žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne preukázal, že jej vôbec vznikla škoda a v akej výške“ potom, čo žalobkyňa netrvala na nariadení znaleckého dokazovania, preto súd správne vychádzal z názoru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a správne v tejto časti žalobu zamietol.
14. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností a následného právneho posúdenia súdom prvej inštancie, preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
15. V prípade, ak zvoleným zástupcom v konaní nie je advokát, súd má povinnosť vždy posúdiť, či zástupca je, resp. nie je zjavne spôsobilý na riadne zastupovanie alebo či ako zástupca nevystupuje vo viacerých konaniach (§ 89 ods. 2 C.s.p.).
16. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1, podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný, preto odvolací súd uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
17. Uvedené rozhodnutia prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).