Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoCsp-17-2020.pdf
PDF · 88.32 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného REMEDIUM LEGÁL, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej: A. S., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/X, o 167,94 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 25.11.2019 č.k. 42Csp 52/2019-99 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom návrh na prerušenie konania zamietol a žalobu o zaplatenie 167,94 eur s prísl. zamietol. Rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca vo vzťahu k žalovanej domáhal zaplatenia 167,94 eur s prísl., pričom išlo o pohľadávku, ktorá bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.5.2012, uzatvorenej medzi postupcom Všeobecnou úverovou bankou a.s. a žalobcom.
3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky. Po dni postúpenia pohľadávky táto predstavovala výšku 317,94 eur, ktorá pozostávala len z istiny vo výške 317,94 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaná uhradila 16.8.2012 z tejto sumy sumu 50,-eur, 24.9.2012 50,-eur a dňa 19.10.2012 ďalších 50,-eur. Ku dňu žaloby tak pohľadávka žalobkyne predstavuje 167,94 eur a pozostáva z neuhradenej istiny. Žalobca v konaní spolu s istinou uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, ktorý vyčíslil v petite žalobného návrhu.
4. Súd prvej inštancie sa zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania z dôvodu namietaného nesúladu ust. § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR.
5. Súd prvej inštancie v tej súvislosti aplikáciou ust. § 162 ods. 3 C.s.p. dospel k záveru, že v danom prípade je návrh žalobcu na prerušenie konania nedôvodný.
6. K argumentácii žalobcu v súvislosti s návrhom na prerušenie konania súd prvej inštancie uviedol, že zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv (podľa § 54a OZ) je práve reakciou na nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 7. februára 2018.
Ako to uvádza dôvodová správa k novele Občianskeho zákonníka č. 343/2018 Z.z., inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie či preklúziu, a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby, alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva v určitej dobe. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali ex lege do polohy naturálnych záväzkov.
7. Základným cieľom citovanej právnej úpravy je podľa názoru súdu prvej inštancie vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia. Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že ust. § 54a Občianskeho zákonníka považuje za ústavne komformné, preto ho na daný prípad aplikoval bez potreby iniciovať na Ústavnom súde SR konanie o jeho nesúlade s ústavou. Z týchto dôvodov zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania.
9. Pokiaľ ide o nárok žalobcu vo veci samej, v súlade s § 54a Občianskeho zákonníka skúmal, či pohľadávka žalobcu nie je premlčaná.
10. Po aplikácii ust. § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Zo zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty Quatro vyplýva, že medzi zmluvnými stranami boli dojednané mesačné splátky. Žalovaná tieto uhrádzala nepravidelne, pričom z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že úver bol zosplatnený dňa 5.12.2008. Veriteľ tak mal od uvedeného okamihu možnosť domáhať sa zaplatenia svojej pohľadávky súdnou cestou, preto tento okamih súd považoval za začiatok plynutia premlčacej doby. Premlčacia doba tak začala plynúť od 6.12.2008 a uplynula 6.12.2011. Pohľadávka bola žalobcom uplatnená na súde (až ) 21.3.2019, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby.
11. Výrok o trovách konania oprel o ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná síce mala úspech v konaní, avšak trovy konania jej nevznikli, preto rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.
12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípadne, aby konanie prerušil a podal návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR v zmysle článku 125 ods. 1 Ústavy SR. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie pri skúmaní premlčania nároku žalobcu aplikoval ust. 54a Občianskeho zákonníka. Aplikáciou tohto ustanovenia došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zásady diskriminácie v zmysle čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. I Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa č. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Obdobne tak došlo k porušeniu ústavou garantovaných práv aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré bolo následne ústavným súdom vyhlásené za nesúladné (sp. zn. PL ÚS 11/2016). V tej súvislosti poukázal na závery ústavného súdu, vyslovené v tomto rozhodnutí, a ktoré je možné aplikovať aj pri posúdení ust. § 54a Občianskeho zákonníka a jeho súladu s Ústavou. V danom prípade sú splnené všetky podmienky na konanie o súlade právnych predpisov (§ 54a Občianskeho zákonníka) s ústavou, preto súd prvej inštancie mal v súlade s § 162 ods. 1 C.s.p. konanie prerušiť a podať návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s ústavou podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR.
13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
14. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.10.2020 o 11.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 14.10.2010 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
16. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., teda že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nie je naplnený.
17. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
18. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
19. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bolo, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ na daný prípad aplikoval ust. § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s § 879v Občianskeho zákonníka, ktoré podľa žalobcu spĺňajú znaky protiústavných zákonných ustanovení. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že postupom v zmysle § 162 ods. 1 písm. b/ C.s.p. konanie neprerušil.
20. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v platnom znení premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ust. § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
21. Podľa ust. § 879v Občianskeho zákonníka konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy začaté pred účinnosťou tohto zákona (pred 5.12.2018) sa dokončí podľa doterajších predpisov.
22. Podľa názoru odvolacieho súdu správne súd prvej inštancie pri skúmaní otázky premlčania nároku žalobcu aplikoval vyššie cit. ust. § 54a Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade konanie bolo začaté po účinnosti zákona (21.3.2019), ktorý zaviedol toto ustanovenie, teda po 5.12.2018.
23. Správnou aplikáciou ust. § 54a Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže zákonná 3-ročná premlčacia doba v danom prípade začala plynúť deň po zosplatnení pôžičky, dňa 5.12.2008 a uplynula dňa 6.12.2011. Žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej 3-ročnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ktorý z dôvodu premlčania nároku žalobcu, žalobu zamietol.
24. Úvahy žalobcu o tom, že súd prvej inštancie mal v danom prípade postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b/ C.s.p. konanie prerušiť, nakoľko v danom prípade sú podľa názoru žalobcu splnené podmienky pre vyvolanie konania o súlade ust. § 54a Občianskeho zákonníka s ústavou, odvolací súd nepovažuje za správne.
25. Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ C.s.p. súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania.
26. Postup súdu v zmysle vyššie cit. ust. § 162 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je výsledkom procesu tvorby vlastného právneho názoru súdu. Súd konanie preruší len v prípade, pokiaľ sám dospeje k názoru o potrebe vyvolania konania o súlade právnych predpisov s ústavou ústavným súdom. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k názoru, ktorý aj patrične odôvodnil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. b/ C.s.p. nemožno mu vytknúť, že konanie neprerušil a o žalobe rozhodol.
27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odvolacom konaní bola žalovaná úspešná, avšak trovy odvolacieho konania jej nevznikli.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).