Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/188/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne: F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XXX, K., zastúpenej L., proti žalovanému: K., o zaplatenie 163,64 eur s príslušenstvom, primeraného finančného zadosťučinenia a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 572,68 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. septembra 2019, č. k. -69 v spojení s opravným uznesením zo dňa 02. októbra 2019, č. k. -85, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 02.10.2019, č.k. -85 v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie o zaplatenie sumy 163,64 eur zastavil, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že žiadnej zo strán náhradu trov konania o žalobe nepriznáva. Výrokom IV. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 572,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 572,68 eur od 02.02.2019 do zaplatenia. Výrokom V. povolil žalobkyni splácať istinu spolu s príslušenstvom v splátkach po 50 eur mesačne, pričom prvú splátku je žalobkyňa povinná zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a každú ďalšiu splátku je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému vždy do 15. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Výrokom VI. súd rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe voči žalobkyni v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. Zároveň výrokom VII. súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27.07.2017, č. k. -80. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 163,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 01.12.2018 do zaplatenia, ďalej finančné zadosťučinenie vo výške 150 eur a nahradiť trovy konania. V žalobe žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.07.2017, č. k. -80 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.07.2015, a to č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 09.10.2017 v uvedenom konaní -86 vyslovil, že poskytnuté spotrebiteľské úvery z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 497,60 eur s príslušenstvom. Žalovaný napriek právoplatnému

rozhodnutiu vyzval prostredníctvom spoločnosti M.. dňa 08.11.2018 zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával žalobkyni zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX vo výške 2.504,58 eur a na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX vo výške 2.668,22 eur. Zamestnávateľ vykonal v mesiaci november zrážky zo mzdy v sume 2x po 81,82 eur. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , o spotrebiteľských úveroch, , , , , , a o ochrane spotrebiteľa. Keďže pred začatím pojednávania došlo k späťvzatiu žaloby žalobkyňou o zaplatenie sumy 163,64 eur, súd prvej inštancie v zmysle ust. a konanie v tejto časti zastavil. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou boli uzatvorené zmluvy o spotrebiteľských úveroch revolvingového typu, a to č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, žalobkyňa však spochybnila platnosť uzatvorených zmlúv. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že na základe týchto zmlúv boli žalobkyni poskytnuté peňažné prostriedky 2x po 1.350 eur. Súd preskúmal predmetné úverové zmluvy a konštatoval, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch boli uzatvorené platne, s námietkami žalobkyne o neuzatvorení úverových zmlúv z dôvodu uskutočnenia rozdielnych prejavov vôle sa súd nestotožnil. Žalobkyňou tvrdený rozdiel v úverových zmluvách v žiadanej a schválenej RPMN nepredstavuje skutočnosť, ktorá by viedla k neplatnosti zmluvy. Bolo potrebné prikloniť sa k názoru žalovaného, že žalobkyňa v čase podania žiadosti nebola objektívne spôsobilá RPMN vypočítať, nakoľko pred uzatvorením samotnej zmluvy nemá žiadna zo zmluvných strán všetky potrebné vstupné údaje pre výpočet RPMN. Tieto údaje sú známe až v momente samotného uzatvárania zmluvy. Súd ďalej preskúmal úverové zmluvy, či obsahujú náležitosti, ktoré podľa zákona o spotrebiteľských úveroch dané zmluvy musia obsahovať a zistil, že zmluvy neobsahujú všetky náležitosti predpokladané zákonom o spotrebiteľských úveroch, keď absentuje napríklad dátum konečnej splatnosti. Zmluvy teda neobsahujú náležitosť podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, preto sa považujú v zmysle ust. zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročné a bez poplatkov. Zmluvy zároveň neobsahujú dátum splatnosti prvej splátky, preto nebolo možné z údajov uvedených v zmluve dospieť k dátumu konečnej splatnosti zmlúv. Ďalej súd uviedol, že žalovaný si podanou vzájomnou žalobou uplatnil sumy istín poskytnutých úverov po odpočítaní žalobkyňou realizovaných úhrad, žalovaný si neuplatnil žiadne úroky ani poplatky. Žalovaný poskytol žalobkyni sumu 2 x po 1.350 eur a žalobkyňa doposiaľ uhradila sumu 1.145,48 eur na zmluvu č. XXXXXXXXXX a sumu 981,84 eur na zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil iba rozdiel poskytnutej a zaplatenej časti istín zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch vo výške 204,52 eur a vo výške 368,16 eur. Spolu si tak žalovaný uplatnil vzájomnou žalobou sumu 572,68 eur a túto považoval za dôvodnú. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobkyňou skúmal aj túto skutočnosť a dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru, premlčacia lehota plynie odo dňa zročnosti každej splátky jednotlivo. Splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá 42 mesačnými splátkami vo výške 46,99 eur, žalobkyňa tak na úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX uhradila v plnej výške 24 splátok, celkovo 1.145,48 eur a na úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX uhradila v plnej výške 20 splátok, teda sumu 981,84 eur. Ako poslednú tak uhradila žalobkyňa na úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX splátku splatnú v mesiaci júl 2017 ( 24 mesiacov po uzatvorení zmluvy) a na úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX splátku splatnú v mesiaci marec 2017 (20 mesiacov po uzatvorení zmluvy). Vzájomnú žalobu podal žalobca na súd dňa 01.03.2019; to znamená, že do podania vzájomnej žaloby neuplynula premlčacia lehota ani jednej žalovaným uplatnenej splátky. V súlade s ust. súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania, a to vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy od 02.02.2019 do zaplatenia. Súd vyhovel žiadosti žalobkyne, ktorá v prípade vyhovenia vzájomnej žaloby žiadala umožniť jej zaplatiť dlh v primeraných mesačných splátkach, a to pri zohľadnení jej sociálnej a majetkovej situácie, keď príjem žalobkyne je na úrovni 600 eur, má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Súd v súlade s mesačnými nákladmi žalobkyne považoval za dôvodné umožniť jej splácanie dlhu žalovanému v splátkach po 50 eur mesačne. Ďalej súd uviedol, že žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Konštatoval, že právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká na základe zákona, konkrétne po splnení podmienok, a to, že spotrebiteľ ako žalobca uplatní na súde porušenie práv a povinností proti porušiteľovi a zároveň je v tomto konaní úspešný, pričom rozhodnutie súdu je právoplatné. Uviedol, že je zrejmé, že žalobkyňa si v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. uplatnila porušenie svojich práv určených na jej ochranu ako proti porušiteľovi, keď si uplatnila právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom bola úspešná. Súd jej návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol o povinnosti

žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v rozsahu 497,60 eur. Toto rozhodnutie je aj právoplatné. Podľa názoru súdu sú teda splnené všetky podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje pre úspešné uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia na súde. Poukázal na to, že z citovaného ustanovenia nevyplýva, že spotrebiteľ musí preukázať spôsobenie ujmy. V danom prípade mal za to, že žalobkyni nevznikla ujma len vďaka jej procesnej aktivite. Žalobkyňa si včas uplatnila právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde a uniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. . Ujma však žalobkyni konaním žalovaného hrozila. Súd mal na základe predložených dokladov za preukázané, že žalovaný prostredníctvom spoločnosti M. žiadal zamestnávateľa žalobkyne, aby z jej mzdy zrazil sumu 2.668,22 eur na zmluvu č. XXXXXXXXXX a sumu 2.504,58 eur na zmluvu č. XXXXXXXXXX. Po podaní žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňou žalovaný prehodnotil svoj postoj a vzájomnou žalobou si voči žalobkyni uplatnil už iba sumu 204,52 eur na zmluvu č. XXXXXXXXXX a sumu 368,16 eur na zmluvu č. XXXXXXXXXX. Súd vzhľadom k výške sumy, ktorá bola žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia už priznaná súdom, s poukazom na skutočnosť, že žalovaný podnikal kroky k vykonávaniu zrážok zo mzdy vo výške nepomerne vyššej, na akú mal nárok, považoval za primerané priznať žalobkyni finančné zadosťučinenie v uplatnenej výške 150 eur. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, súd o náhrade trov konania o žalobe rozhodol podľa a . V časti žaloby o zaplatenie sumy 163,64 eur zavinila žalobkyňa zastavenie konania, keď vzala žalobu späť, v časti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia bola zase žalobkyňa úspešná. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že úspech žalobkyne je zhodný s jej neúspechom, a tak žiadnej zo strán náhradu trov konania o žalobe nepriznal. Pokiaľ ide o náhradu trov konania o vzájomnej žalobe, súd o trovách konania rozhodol podľa a v tejto časti úspešnému žalovanému v konaní o vzájomnej žalobe priznal náhradu trov konania voči žalobkyni. Zároveň v súlade s ust. zrušil samostatným výrokom uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku II. a III., teda vo výroku o primeranom finančnom zadosťučinení a nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd žalobu v tejto časti zamietne a prizná mu náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Namietal, že súd prvej inštancie prekročil podanú žalobu žalobkyne a dôvody jej podania a žalobkyni priznal nárok na primerané finančné zadosťučinenie z iných skutkových dôvodov ako uplatňovala. Uviedol, že žalobkyňa uplatnila požiadavku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v žalobe na základe tých tvrdení, že došlo k vykonaniu zrážok zo mzdy napriek existencii rozhodnutia, ukladajúceho povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, a to na základe žiadosti žalovaného (ako veriteľa). Na tom základe preto podala žalobkyňa žalobu, ktorou sa domáhala nároku na finančné zadosťučinenie. Bol toho názoru, že skutkovú stránku uplatňovaného nároku žalobkyňa vymedzila v podanej žalobe inak a inými dôvodmi ako súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa si v konaní uplatnila porušenie svojich práv určených na jej ochranu, konkrétne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a v danom konaní bola úspešná. Bol toho názoru, že ide o iné dôvody, na základe ktorých súd prvej inštancie priznal nárok na finančné zadosťučinenie oproti tomu, čo bolo tvrdené v žalobe. Dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie v rozsudku, neboli zo strany žalobkyne tvrdené a riadne uplatnené, teda ide o prekročenie skutkovej stránky žaloby. Týmto postupom súdu mu bola odňatá možnosť brániť sa a uplatňovať prostriedky procesnej obrany voči takýmto dôvodom, ktoré súd považoval za rozhodujúce pre rozhodnutie o nároku na finančné zadosťučinenie. pritom upravuje postup aj pre prípad, že dôjde k inému skutkovému vymedzeniu žalovaného nároku a označuje ho ako zmenu žaloby. K zmene žaloby možno pristúpiť len na základe návrhu na pripustenie zmeny žaloby, čo sa však v danej veci nestalo. Zároveň namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku, ktoré je všeobecné, bez konkrétnej spojitosti alebo väzby s prejednávanou vecou. Rovnako poukázal na nevyváženosť rozsudku, ktorý ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť finančné zadosťučinenie v lehote 3 dní a na druhej strane žalobcovi priznáva benefit v podobe splátok 50 eur.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

v spojení s opravným uznesením je potrebné v napadnutej časti podľa zmeniť a žalobu zamietnuť.

5. Odvolaním nebol napadnutý výrok I., IV., V., VI. rozsudku, preto je v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( ).

6. Žalobkyňa podanou žalobou okrem iného žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej finančné zadosťučinenie vo výške 150 eur z dôvodu, že v konaní Okresného súdu Považská Bystrica bola uznesením č.k. -80 zo dňa 27.07.2017 žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.07.2015 a dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.07.2015. V uvedenom konaní súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 09.10.2017, č.k. -86 vyslovil, že poskytnuté spotrebiteľské úvery sú bezúročné a bez poplatkov a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 497,60 eur; žalovaný (prostredníctvom spoločnosti M.) napriek uvedenému rozhodnutiu vyzval dňa 08.11.2018 zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy na základe uvedených dohôd a v mesiaci 11/2018 bola z jej mzdy zrazená suma 2 x po 81,82 eur.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v tejto časti uviedol, že žalobkyňa si v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. uplatnila porušenie svojich práv určených na jej ochranu ako proti porušiteľovi, keď si uplatnila právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom bola úspešná.

8. Podľa o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. V predmetnej veci žalobkyňa žalobou uplatnila proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 163,64 eur s príslušenstvom na základe tých skutkových tvrdení, že napriek tomu, že právoplatným uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -80 zo dňa 27.07.2017 bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne z dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.07.2015 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.07.2015, na základe výzvy žalovaného zamestnávateľ žalobkyne v mesiaci november 2018 vykonal zrážky zo mzdy, v zmysle každej zmluvy po 81, 82 eur. Žalobkyňa teda žiadala od žalovaného nielen vrátenie (zaplatenie) tejto zrazenej sumy 163,64 eur (2 x 81,82 eur), ale sa od žalovaného domáhala, s poukazom na toto porušenie jej práv žalovaným, zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 150 eur.

10. Vychádzajúc však zo skutočnosti, že žalobkyňa vzala žalobu v časti zaplatenia sumy 163,64 eur s príslušenstvom bez uvedenia dôvodu späť (právoplatný výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie), čím žalobkyňa uznala, že jej nárok v tejto časti nebol dôvodný a zároveň právoplatným výrokom IV. bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 572,68 eur s príslušenstvom titulom nezaplatených istín poskytnutých úverov žalobkyni, je potrebné konštatovať, že samotná žalobkyňa je dlžníčkou žalovaného. Preto nemožno v danom prípade dôjsť k záveru o porušení práv žalobkyne a z toho sa odvíjajúceho nároku žalobkyne na zaplatenie finančného zadosťučinenia.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania o žalobe odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a . V časti zaplatenia sumy 163,64 eur došlo k zastaveniu konania pre späťvzatie žaloby, ktoré zavinila žalobkyňa. V časti o priznanie finančného zadosťučinenia v súvislosti so zmenou rozsudku a zamietnutím žaloby bol úspešný žalovaný. Preto odvolací súd priznal

žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne v zmysle ust. súd prvej inštancie.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).