Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Ek/1562/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: GROUND I, s. r. o., so sídlom: Budyšínska 38, 831 02 Bratislava, IČO:44907796, zast. POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom: Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, IČO:50568124 proti povinnému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom: Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO:36442151 o vymoženie 41 729,58 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Augustín, PhD., so sídlom: Framborská 3605/41, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 384EX 10548/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania z a m i e t a. III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72,00 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. IV.Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31.10.2018 domáhal od povinného vymoženia 41 729,58 Eur s prísl. na základe exekučného titulu

- rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 22.06.2017, č.k. - 382, ktorý nadobudol právoplatnosť v I. výroku dňa 29.07.2017, v II., III. výroku dňa 10.10.2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 11.12.2017, sp. zn. a rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.09.2018, sp. zn. a vykonateľnosť v II. výroku dňa 16.10.2018 (ďalej len „ exekučný titul I.), uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 11.12.2017 - 525, č. k. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2017 (ďalej len „exekučný titul II.“), rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.09.2018, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2018 (ďalej len „exekučný titul III.“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie poveril na vykonanie exekúcie dňa 21.11.2018 súdneho exekútora: JUDr. Ján Siget, so sídlom: A. Bernoláka (Dom odborov, vchod A) 51, 010 01 Žilina, IČO:40276449, ktorý ju viedol pod sp. zn. 380EX 548/18, prčom od 30.11.2018 bol odvolaný a za nástupcu odvolaného súdneho exekútora JUDr. Jána Sigeta bol určený: JUDr. Jozef Augustín, PhD., so sídlom: Framborská 3605/41, 010 01 Žilina (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 384EX 10548/18.

3. Povinnému bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 26.11.2018 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 025.11.2018. Následne bol dňa 13.12.2018 súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, o ktorom Okresný súd Banská Bystrica rozhodol uznesením zo dňa 08.04.2019, sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica 15.07.2019, sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2019. Dňa 13.07.2020 bol súdnemu exekútorovi doručený v poradí druhý návrh

povinného na zastavenie exekúcie, tzn. nebol podaný v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku podáva návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko dňa 30.04.2020 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením exekučný titul III. a exekučný titul I. v spojení s exekučným titulom II. vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2020. Vzhľadom k tomu, že exekučné tituly na podklade ktorých je vedené exekučné konanie, boli zrušené, žiada, aby v súlade s § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku bola exekúcia zastavená a zároveň, aby bol oprávnený zaviazaný povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

4. Oprávnený súdnemu exekútorovi v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku doručil Vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že oprávnený považuje predmetný návrh na zastavenie za predčasný. Oprávnený si dovoľuje uviesť, že dňa 13.7.2020 podal voči Uzneseniu NS SR sťažnosť podľa (Ústavný ) vo veci porušenia základných práv a slobôd (ďalej len „“), ktorou sa okrem iného domáha zrušenia Uznesenia NS SR a vrátenia veci na ďalšie konanie Najvyššiemu súdu Slovenskej Republiky. Konanie o Ústavnej sťažnosti je v súčasnosti vedené na Ústavnom súde pod sp. zn. . Oprávnený podal Ústavnú sťažnosť nakoľko má za to, že Uznesením NR SR došlo zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k viacerých zásadným porušeniam jeho základných práv garantovaných . Ústavný súd v súčasnosti posudzuje prípustnosť Ústavnej sťažnosti a rozhoduje o jej prijatí na ďalšie konanie. Podľa ust. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) platí nasledovné: „Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa povaha zásahu.“ Je zrejmé, že v prípade ak Ústavný súd Slovenskej republiky Ústavnej sťažnosti oprávneného vyhovie a zruší napádané Uznesenie NS SR, dôvod na zastavenie exekúcie tak, ako ho v Návrhu na zastavenie exekúcie špecifikuje povinný, zanikne. Oprávnený tak považuje Návrh na zastavenie exekúcie povinného za predčasný a unáhlený a nesúhlasí s ním v celom rozsahu. Rovnako opravený poukazuje na to, že pokiaľ by Ústavný súd vyhovel Ústavnej sťažnosti a zrušil Uznesenie NS SR a exekučné konanie by bolo zastavené, dá sa dôvodne predpokladať, že oprávnený tak nielenže trovy exekúcie hradil bezdôvodne, ale za účelom riadneho vymoženia jeho súdom priznaného nároku by bol nútený opätovne podať Návrh na vykonanie exekúcie na základe rovnakého Exekučného titulu, čo je opätovne zaťažené poplatkovou povinnosťou. Z dôvodu, že Ústavný súd Slovenskej republiky v súčasnosti posudzuje podanú Ústavnú sťažnosť, oprávnený súčasne podal exekučnému súdu Návrh na prerušenie exekučného konania. Oprávnený považuje prerušenie konania za nevyhnutné a jediné riešenie súčasnej, právne neistej situácie medzi oprávneným a povinným. Aj z tohto dôvodu považuje oprávnený Návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný a predčasný. Zastavenie konania môže súčasne neprimerane zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov oprávneného. Oprávnený preto žiada, v záujme spravodlivého rozhodnutia v tejto veci vyčkať do konečného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. S prihliadnutím na vyššie uvedené, oprávnený nesúhlasí predmetným návrhom povinného na zastavenie exekúcie a navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a rozhodol, že oprávnený má právo na náhradu trov exekučného konania, vrátane trov právneho zastúpenia, a to v rozsahu 100 %.

5. Dňa 23.07.2020 doručil oprávnený súdu návrh na prerušenie exekučného konania, v ktorom uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením zo dňa 30.4.2020, sp. zn. (ďalej len „Uznesenie NS SR“) zrušil Exekučný titul a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Nakoľko mal oprávnený za to, že Uznesením NS SR došlo k porušeniu jeho garantovaných práv, podal voči Uzneseniu NS SR sťažnosť podľa vo veci porušenia základných práv a slobôd (ďalej len „Ústavná sťažnosť“), ktorou sa, okrem iného, domáha aj zrušenia Uznesenia NS SR a vrátenia veci na ďalšie konanie Najvyššiemu súdu. Konanie o Ústavnej sťažnosti je v súčasnosti vedené na Ústavnom súde pod sp. zn. . V zmysle Exekučného poriadku platí nasledovné: „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.“ Vzhľadom na subsidiárne použitie (ďalej iba „CSP“) si oprávnený touto cestou dovoľuje poukázať na , v zmysle ktorého:

„Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.“ Keďže Exekučný poriadok nerieši prerušenie exekučného konania na návrh oprávneného alebo povinného, ale ustanovuje len možnosť odkladu exekúcie, a to najmä v situáciách výhodných pre povinného, oprávnený považuje za potrebné navrhnúť exekučnému súdu prerušenie exekučného konania s poukazom na subsidiaritu . Je zrejmé, že rozhodnutie Ústavného súdu o podanej Ústavnej sťažnosti má podstatný a významný vplyv na prebiehajúce exekučné konanie, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že Ústavný súd môže pristúpiť k zrušeniu Uznesenia NS SR, na základe ktorého došlo aj k zrušeniu Exekučného titulu. Na základe vyššie uvedených skutočností si týmto oprávnený dovoľuje požiadať súd o prerušenie exekučného konania, a to až do konečného rozhodnutia Ústavného súdu o podanej Ústavnej sťažnosti. Oprávnený pristúpil k podaniu predmetného Návrhu na prerušenie konania aj z dôvodu, že povinný adresoval Súdnemu exekútorovi Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 9.7.2020 (ďalej len „Návrh povinného na zastavenie exekúcie“), ktorý odôvodnil Exekučného poriadku. S ohľadom na prebiehajúce konanie pred Ústavným súdom však oprávnený považuje zastavenie exekúcie za unáhlené a predčasné, čo uviedol aj vo svojom Vyjadrení k Návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktoré dňa 22.7.2020 adresoval konajúcemu Súdnemu exekútorovi. Na tomto mieste si totiž dovoľuje uviesť, že v zmysle o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) platí nasledovné: „Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa povaha zásahu.“ Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že v prípade, ak Ústavný súd vyhovie Ústavnej sťažnosti oprávneného a napádané Uznesenie NS SR zruší, už začaté exekučné konanie bude môcť pokračovať na základe rovnakého Exekučného titulu, ako bolo začaté. Ak by však exekučné konanie nebolo prerušené a návrhu povinného na zastavenie exekúcie by bolo vyhovené oprávnený by bol povinný uhradiť trovy exekúcie, čo je v prípade ak Ústavný súd zruší Uznesenie NS SR nelogické. Následne, pokiaľ by Ústavný súd vyhovel Ústavnej sťažnosti a zrušil Uznesenie NS SR a exekučné konanie by bolo zastavené, dá sa dôvodne predpokladať, že oprávnený tak nielenže trovy exekúcie hradil bezdôvodne, ale za účelom riadneho vymoženia jeho súdom priznaného nároku by bol nútený opätovne podať Návrh na vykonanie exekúcie na základe rovnakého Exekučného titulu, čo je opätovne zaťažené poplatkovou povinnosťou. Takto vzniknuté zbytočné náklady oprávneného sú v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, v zmysle ktorej „Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“ Prerušenie exekučného konania tak v tomto prípade predstavuje s ohľadom na prebiehajúce konanie pred Ústavným súdom a zásadou hospodárnosti jediné správne riešenie a zároveň oprávnený považuje prerušenie konania za dostatočné riešenie súčasnej, právne neistej, situácie medzi oprávneným a povinným. S prihliadnutím na vyššie uvedené oprávnený v záujme spravodlivého rozhodnutia v tejto veci žiada vyčkať do konečného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a navrhuje, aby exekučný súd prerušil exekučné konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu o podanej Ústavnej sťažnosti.

6. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 24.07.2020 Návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku. Ako prílohy predložil: návrh povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), d )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

13. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

16. Podľa (ďalej len „“), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

17. Súd po oboznámení sa s druhým návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávneného k druhému návrhu na zastavenie exekúcie a s vyjadrením súdneho exekútora zistil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, a to ako v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie (v poradí druhom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie) môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu.

18. Povinný v druhom návrhu ako dôvod zastavenia exekúcie uvádza skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Súd preskúmal uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2020, pričom mal za preukázané, že predmetné exekučné tituly III., I. v spojení s II., na podklade ktorých sa vedie exekúcia boli vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania zrušené a vec bola vrátená Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.

19. Vedenie exekúcie ja viazané na právoplatný a vykonateľný exekučný titul, iba na základe takéhoto spôsobilého exekučného titulu môže byť voči povinnému vedená exekúcia. Zrušenie exekučného titulu je dôvodom na zastavenie exekúcie exekučným súdom. Nakoľko uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2020 došlo k zrušeniu exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, súd považuje návrh povinného za dôvodný. Povinný v návrhu na zastavenie preukázal dôvodnosť zastavenia exekúcie v celom rozsahu.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie, a preto súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

21. K oprávnenosti návrhu na prerušenie exekučného konania súd uvádza, že podanie ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na vyhovenie návrhu oprávneného na prerušenie exekučného konania, nakoľko v prebiehajúcom exekučnom konaní bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd poukazuje na nález , ktorý sa v rovine princípu legality podľa zhodol, že nižšiemu súdu neprislúcha judikovať to, o čom koná a rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že o sťažnosti voči uzneseniu NS SR koná a rozhoduje Ústavný súd, pričom konanie je vedené pod sp. zn. . Ústavný súd ako jediný koná a rozhoduje o uvedenom prostriedku nápravy. V tomto prípade iba Ústavný súd koná a rozhoduje o podanej ústavnej sťažnosti. Exekučný súd, t.j. Okresný súd Banská Bystrica ako súd nižšej inštancie nemohol návrhu oprávneného na prerušenie exekučného konania vyhovieť, nakoľko súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý je v čase rozhodovania, pričom exekučný titul na podklade ktorého bolo vedené exekučné konanie, ako aj samotná exekúcia bol zrušený, a teda nevidel dôvod na prerušenie exekučného konania v zmysle , a preto návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania zamietol.

22. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

24. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

25. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods.2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods.1 písm. d) súd.

28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

29. Podľa č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. To platí rovnako aj vtedy, ak ide o exekúciu na vymoženie výživného.

30. Podľa , odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie.

31. Podľa , exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

32. Podľa , náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a)náklady na vedenie spisu, b)náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c)náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d)náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e)iné administratívne náklady. 33. Podľa , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60, Eur.

34. Podľa , ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.

35. Súd zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného v zmysle Exekučného poriadku. Súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle Exekučného poriadku v spojení s 22 ods. 1 náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60, Eur.

36. Súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou trovy exekúcie vo výške 72,00 Eur. Z toho náhrada paušálnych výdavkov predstavuje 60,00 Eur a uplatnená 20% DPH (základ dane 60,00 Eur) predstavuje 12,00 Eur.

37. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy konania vo výške 646,07 Eur. Dodatkom k povereniu na vykonanie exekúcie trovy exekúcie oprávneného boli priznané vo výške 1276,34 Eur. Oprávnený žiadal zaviazať povinného v súvislosti s vyjadrením k druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil v celom rozsahu, súd oprávnenému trovy exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.