Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-334-2019.pdf
PDF · 139.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/334/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu Všeobecná úverová banka a.s., Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: XXXXXXXX, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. Bratislava, Michalská 14, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému U. Č., nar. XX.X.XXXX, B. XXX, zast. JUDr. Petrom Valachom, advokátom, Advokátska kancelária, Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, o zaplatenie 3.950,27 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9Csp/17/2019-115 z 27.6.2019 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o trovách konania.
Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. Konanie, čo do zaplatenia istiny vo výške 300,92 eur zastavil, II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 923,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 17.6.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a IV. rozhodol , že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.
2. Po vykonanom dokazovaní zistil, že medzi stranami sporu bola dňa 11.5.2016 uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ číslo XXXXXXXXXXXXXXX. Podľa článku I. tejto zmluvy bol žalovanému na základe uvedenej zmluvy poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 5 200,- Eur, s lehotou splatnosti 96 mesiacov, druhom úrokovej sadzby: fixná počas celej lehoty splatnosti úveru, celkovým počtom splátok: 95, dátumom prvej anuitnej splátky: 16.6.2016, dátumom poslednej anuitnej splátky (termín konečnej splatnosti): 16.4.2024, dobou trvania úverovej zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy, výškou úrokovej sadzby ku dňu schválenia úveru: 9,70 % p.a., mesačnou anuitnou splátkou vrátane poistného: 82,94 Eur, z toho mesačná splátka poistného: 4,21 Eur. Podľa článku I bod 3 predmetnej zmluvy Ročná percentuálna miera nákladov 10,82 % bola vypočítaná z nasledovných údajov: celkových nákladov dlžníka: 2 383,35 Eur, výšky úrokovej sadzby 9,70 % p.a., výšky poplatku za poskytnutie úveru: 104,- Eur, výšky mesačnej anuitnej splátky: 78,73 Eur, celkového počtu anuitných splátok: 95, lehoty splatnosti úveru: 96 mesiacov, výšky úveru: 5 200,- Eur, celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom: 7 583,35 Eur, z toho výška istiny: 5 200,- Eur a výška celkových nákladov dlžníka: 2 383,35 Eur. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov je v tomto bode uvedená v hodnote 15,37 %. Ďalej je tu uvedená výška odplaty podľa zmluvy 12,67 % a najvyššia prípustná výška odplaty 21,06 %. Podľa článku I bod 4
predmetnej zmluvy Termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo splátok istiny a úroku. Termín splatnosti mesačnej anuitnej splátky (t.j. istiny a úroku) je ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky uvedenej v bode č. 1 tohto článku. Podľa článku I bod 7 predmetnej zmluvy, poplatky platné podľa cenníka VÚB, n.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy boli: poplatok za poskytnutie úveru v sume 104,- Eur, poplatok za úhradu splátky v hotovosti v sume 1,- Eur, poplatok za vystavovanie potvrdení klientom v jednotnej výške 20,- Eur, poplatok za I. upomienku v sume 1,50 Eur, poplatok za každú ďalšiu upomienku v sume 4,- Eur, poplatok za vystavenie upozornenia ručiteľovi v sume 4,- Eur, poplatok za predčasné splatenie alebo mimoriadnu resp. z predčasne splatenej čiastky vo výške 1% , resp. 0,5% z predčasne splatenej čiastky úveru /mimoriadnej splátky/, poplatok za zmenu zmluvných podmienok zo strany 40,- Eur.V zmysle článku X. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám - občanom platných a účinných od 1.4.2015, ak veriteľ poštou doručuje výzvu na zaplatenie zostatku úveru spolu so splatným príslušenstvom, robí tak doporučenou zásielkou do vlastných rúk na poslednú známu adresu dlžníka. Tieto písomnosti vrátane iných písomností (napr. upomienky, odstúpenie) sa považujú za doručené aj vtedy, ak sa zásielka vráti veriteľovi ako nedoručiteľná, a to dňom podania zásielky. V prípade, ak sa písomnosť nezasiela ako doporučená zásielka alebo doporučená zásielka do vlastných rúk považuje sa písomnosť za doručenú desiatym dňom po dni, keď bola písomnosť podľa údajov veriteľa daná na poštovú prepravu. Podľa Prehľadu splátok a úhrad žalovaného na uvedený úverový vzťah, žalovaný čerpal predmetný úver vo výške 5 200,- Eur dňa 11.5.2016. Dňa 11.5.2016 uhradil žalovaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 104,- Eur, v mesiacoch od júna 2016 do marca 2017 (vrátane) realizoval úhrady na úver po 82,94 Eur mesačne. Dňa 16.5.2017 uhradil sumu 82,94 Eur, dňa 16.5.2017 sumu 83,09 Eur, dňa 14.7.2017 sumu 82,94 Eur, dňa 9.8.2018 sumu 223,54 Eur, dňa 23.10.2018 sumu 219,24 Eur a dňa 21.11.2018 sumu 73,08 Eur. Upomienkami žalobcu zo dňa 27.9.2017, 27.10.2017 a 27.11.2017 adresovanými žalovanému, žalobca upozornil žalovaného na neuhradenie splátky úveru vo výške 263,77 Eur, následne vo výške 266,04 Eur a 268,27 Eur. Zároveň uvedeným prípisom žalobca žiadal žalovaného o okamžité splatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude od žalovaného aby tento vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v Zmluve o úvere. Zároveň ho upozornil na právo žalobcu (banky) odstúpiť od Zmluvy o úvere. Tiež ho upozornil na to, že si za upomienku účtuje poplatok v zmysle platného Cenníka VÚB, a.s.. Žalobca nepreukázal , kedy a akým spôsobom uvedený prípis doručil žalovanému. Prípisom zo dňa 12.1.2018 označeným ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ adresovaným žalovanému, žalobca žalovaného upozornil, že do dňa vyhotovenia uvedeného prípisu napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku banky z titulu Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 005219011110516 zo dňa 11.5.2016, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre poskytovanie úverov. Zároveň mu uvedeným prípisom oznámil, že v súlade s príslušnými ustanoveniami VOP a Zmluvy o úvere uvedeným dňom vyhlásil predčasnú splatnosť tohto úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 4 874,10 Eur, z toho istinou vo výške 4 612,29 Eur, úrokmi vo výške 223,26 Eur a poplatkami vo výške 38,55 Eur. Zároveň žalovaného vyzval na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy na príslušný evidenčný účet, ktorý mu v uvedenom prípise oznámil. Tiež ho upozornil na to, že za žalovaného už nebude platené poistenie úveru k vyššie uvedenej Zmluve o úvere. Uvedený prípis bol žalovanému cestou poštového prepravcu doručovaný na adresu žalovaného uvedenú v predmetnej zmluve, pričom predmetná poštová zásielka vrátená žalobcovi dňa 14.2.2018 ako neprevzatá adresátom v odbernej lehote. Súd, vychádzajúc z § 144, 145 a 146 C. s. p. , uviedol, že predmetnej veci žalobca žalobu v časti, pokiaľ sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 300,92 Eur zobral (podaniami zo dňa 16.5.2019 sumu 223,54 Eur a 17.6.2019 sumu 77,38 Eur) späť skôr, než sa začalo prvé pojednávanie a preto v tejto časti konanie zastavil. Citujúc znenie § 52 ods. 1 až 4 , § 53 ods. 1,2,5 a § 54 ods. 1,2 Obč. zák., § 1 ods. 1, § 2 písm. g/, § 7 ods. 1, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy , vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietal, že predmetná úverová zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, že v zmluve je skutočne uvedená len výška mesačnej splátky a priamo zo zmluvy nevyplýva aká časť splátky resp. v akom poradí je splátka započítaná na úhradu istiny úveru, úroku a aká na poplatky. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 účastníkov Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Biróová, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že článok 10 ods. 1 a 2
Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o Zmluvách o spotrebiteľskom úvere v spojení s čl. 3 písm. m/ Smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Konštatoval, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istinu po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave. Poukázal na to, že na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z 9.11.2016 reagovala aj Národná rada Slovenskej republiky, ktorá dňa 12.10.2017 prijala zákon č. 279/2017 Z.z., ktorým s účinnosťou od 1.5.2018 upustila od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca odôvodnil skutočnosťou, že bez takejto zmeny by bol zákon o spotrebiteľských úveroch v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii Smernice išla, napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie, nad rámec podmienok stanovených Smernicou. Samotný zákonodarca tak priamo potvrdil, že zákon je v tejto otázke v rozpore so Smernicou. Súd v tomto smere poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, v zmysle ktorého eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Uvedené ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.Na základe toho súd konštatoval, že z dôvodu absencie presnej špecifikácie rozčlenenia splátok úveru na splátky istiny úveru, úrokov z úveru a poplatkov, nie je možné konštatovať, že úver poskytnutý žalovanému je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ sa týka priemernej ročnej miery nákladov , poukázal na to, že táto je v úverovej zmluve uvedená správne a to vo výške 15,37 %, že úverová zmluva bola uzatvorená dňa 11.5.2016. Vzhľadom na dátum uzatvorenia zmluvy a na to, že Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2016 boli zverejnené dňa 29.4.2016, s poukazom aj na § 9 ods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, bolo potrebné vychádzať z priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov za 4. štvrťrok 2015. Pri výške úveru od 1 500,- Eur do 6 500,- Eur vrátane s dobou splatnosti od 5 do 10 rokov ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 15,37 %. Dôvodil, že nesprávne je však v predmetnej úverovej zmluve uvedená ročná percentuálna miera nákladov, že jedným z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa v úverovej zmluve je práve údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. Ročná percentuálna miera nákladov je vlastne indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Poukázal na to, že v predmetnej zmluve o úvere je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 10,82 %, že podľa zmluvy celková výška nákladov za úver predstavuje sumu 2 383,35 Eur. Spolu podľa zmluvy by mal tak žalovaný za úver vrátane sumy poskytnutého úveru uhradiť sumu 7 583,35 Eur (5 200,- Eur úver plus 2 383,35 Eur celkové náklady uvedené v zmluve). Prepočtom výšky mesačnej splátky uvedenej v zmluve 82,94 Eur počtom splátok 95 však mal za zrejme, že žalovaný za úver by mal uhradiť sumu 7 879,30 Eur a teda celkove náklady žalovaného by tak predstavovali sumu 2 679,30 Eur (7 879,30 Eur mínus 5 200,-Eur). Splátky poistného do celkových nákladov dlžníka, ani do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov neboli zahrnuté, čo napokon uviedol aj žalobca a je to zrejmé aj zo samotnej úverovej zmluvy. Mal tiež za zrejme, že splátky poistného mali byť uhrádzané žalovaným počas celej doby trvania úverového vzťahu. Platenie poistného sa tak stalo nevyhnutnou súčasťou úveru potom, čo došlo medzi žalobcom a žalovaným k dohode o poistení úveru. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že ročná percentuálna miera nákladov a výška celkových nákladov uvedené v zmluve o úvere, sú uvedené nesprávne v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. S uvedením nesprávnej ročnej percentuálnej miery nákladov a celkových nákladov spotrebiteľa v neprospech spotrebiteľa Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy spájal v zmysle § 11 odsek 1 písm. b/ a d/ následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Z obsahu úverovej zmluvy mu vyplynulo, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5 200,- Eur, avšak z listinných dôkazov vyplýva, že žalovanému bola reálne
vyplatená iba suma 5 096,- Eur a to po započítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 104,- Eur. Aj z uvedeného vyplynulo, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru, keďže suma 5 200,- Eur v sebe zahŕňa aj poplatok za poskytnutie úveru. Tento fakt posúdil v súlade s § 54 ods. 2 Obč. zák. tak, akoby tento údaj v zmluve absentoval a preto platí, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2016 vo veci C-377/14 Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s., v ktorom súdny dvor v rozhodol v bode 3 o tom, že "Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené." Ako vyplynulo z bodov 83 až 87 uvedeného rozsudku SD EÚ sp. zn. C - 377/14, "...celková výška úveru v zmysle smernice 2008/48 je v jej článku 3 písm. l) vymedzená ako maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Ďalej považuje za dôvodné tvrdenie žalovaného, že ďalším dôvodom, pre ktorý je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov je to, že žalobca hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie povinnosti preverenia schopnosti žalovaného splácať úver. Žalobca nereagoval ani na výzvu súdu zo dňa 25.4.2019, ktorou bol vyzvaný na predloženie listín preukazujúcich splnenie uvedenej povinnosti. Žiaden listinný dôkaz preukazujúci tieto zistenia žalobca nepredložil. Splnenie uvedenej povinnosti nie je pritom možné vyvodiť ani z úverovej zmluvy. Zdôraznil, že účelom zisťovania bonity spotrebiteľa je zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií poskytnutých spotrebiteľom aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Z § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. jasne vyplýva, že veriteľ má povinnosť zistiť celkovú sociálnoekonomickú situáciu dlžníka, aby dokázal posúdiť, či bude schopný úver splácať. Musí teda zisťovať nie len jeho príjmy, ale tiež rodinný stav, výdavky, počet vyživovaných osôb a pod. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klient je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. V danej veci žalobca nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie splnenia tejto povinnosti veriteľa a neuniesol teda v tomto smere dôkazné bremeno. Aj z uvedeného dôvodu platí fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Konštatoval, že zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu dlžného zostatku úveru. Možnosť veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vyplýva z článku I bod 5 písm. b/ Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“. K zosplatneniu celého dlžného zostatku však môže dôjsť len v súlade s § 53 ods. 9 Obč. zák., v zmysle ktorého veriteľ je povinný upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák. Banka bola v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení písomnej výzvy dlžníkovi. Zo strany žalobcu boli predložené písomné výzvy, v ktorých bol žalovaný upozornený z dôvodu riadneho nesplácania úveru, na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru resp. , že bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru pred dátumom splatnosti úveru dohodnutým v zmluve, ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Súdu však nebol predložený dôkaz o doručení uvedených výziev žalovanému, ani o tom, že tieto boli vôbec odovzdané na poštovú prepravu t.j. ,že boli minimálne reálne odoslané, a to ani napriek tomu, že žalobca bol k tomu vyzvaný súdom výzvou zo dňa 25.4.2019. V tomto smere súd poukázal aj na článok X bod 1 predložených Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., podľa ktorého, aj pokiaľ zásielka nebola doručovaná doporučenou poštou považuje sa za doručenú desiatym dňom po dni, keď bola písomnosť daná na poštovú prepravu. Kedy boli dané výzvy adresované žalovanému na poštovú prepravu žalobca však nepreukázal. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalovaný bol bankou písomne vyzvaný na zaplatenie dlžnej časti úveru. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že zosplatnenia celého dlhu a to pre nedodržanie podmienky v ustanovení § 53 ods. 9 Obč. zák., je neplatné. Okrem toho jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru nemohol žalobca požadovať aj v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. pre nesplnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Ku dňu 27.6.2019 , t.j. ku dňu vyhlásenia rozsudku , žalovaný uhradil žalobcovi na splatenie úveru celkovo sumu 2 145,31 Eur (1 698,23 Eur do 21.11.2018 podľa výpisu platieb plus 146,16 Eur splátky dňa 28.12.2018 a 21.1.2019 podľa podanej žaloby plus 300,92 Eur splátky po podaní žaloby). Úhrada splátky za mesiac jún 2019 zo strany žalovaného súdu preukázaná nebola. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 16.6.2016. Ku dňu 27.6.2019 bolo splatných celkovo 37 splátok (7 splátok za rok 2016, 12 splátok roku 2017, 12 splátok roku 2018 a 6 splátok roku 2019). Splátky mal žalovaný podľa zmluvy uhrádzať vo výške po 82,94 Eur
a teda ku dňu vyhlásenia rozsudku mala byť z jeho strany uhradená suma 3 068,78 Eur (37 splátok krát 82,94 Eur). Vzhľadom na neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a na to, že doposiaľ zo strany žalovaného nebola splatená celá istina úveru, súd preto zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 923,47 Eur , t.j. splátky úveru splatné ku dňu 27.6.2019 (3 068,78 Eur mínus 2 145,31 Eur). Citujúc znenie § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 232 ods. 3 C. s. p., uviedol, že žalovaný požiadal o možnosť splácať zostatok nesplatenej istiny v splátkach, že súd môže určiť na plnenie dlhšiu lehotu než lehotu 3 dní resp. povoliť splátky, avšak len v odôvodnených prípadoch, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie povinného, jeho zdravotného stavu a pod. Žalovaný svoj návrh ničím nezdôvodnil, ani nepredložil žiadne listiny odôvodňujúce povolenie splátok a preto súd na plnenie určil zákonnú 3-dňovú lehotu. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z priznanej istiny, a to od 17.6.2019, hoci žalovaný sa dostal preukázateľne do omeškania s úhradou jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti, a to v zmysle alternatívneho návrhu žalobcu zo dňa 13.6.2019. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 C. s. p. s použitím § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že náhradu trov konania priznal žalovanému v rozsahu 38 %. V časti konania o zaplatenie sumy 300,92 Eur, kde došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom, dospel k záveru, o procesnom zavinení žalovaného na takomto čiastočnom zastavení konania z dôvodu, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu úhrad splátok žalovaného po podaní žaloby. Žalobca bol úspešný čo do zaplatenia istiny vo výške 1 224,39 Eur (923,47 Eur plus 300,92 Eur), ktorá predstavuje 31 % zo žalovanej istiny. Vo zvyšnej časti konania, v ktorej bola žaloba zamietnutá, bol úspešný žalovaný a to čo do sumy 2 725,88 Eur, ktorá predstavuje 39 % zo žalovanej sumy. Celkovo tak bol žalovaný úspešnejšou stranou sporu a preto má nárok na pomernú náhradu trov konania a to v rozsahu 38 % (69 % mínus 31 %). O výške trov konania bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
3. Proti rozsudku a to jeho výroku III., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výroku IV. o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Namietal správnosť rozhodnutia súdu a jeho závery , keď považoval úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávneho uvedenia celkových nákladov, resp. RPMN v zmluve . Citujúc znenie § 2 písm. g/ zák.č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov uviedol, že z uvedeného vyplýva, že poistné vstupuje do celkových nákladov len za vymedzených podmienok, že všeobecne tam nevstupuje, že vstupuje tam len v prípade, kedy získanie spotrebiteľského úveru, alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok bolo podmienené poistením, že súd v rozsudku neuvádza, že by získanie tohto spotrebiteľského úveru bolo podmienené poistením. Poukázal na to, že platenie poistného nie je určujúcim parametrom, keďže toto vstupuje do celkových nákladov a výpočtu RPMN len v stanovených prípadoch a v prípadoch, kedy tam bežne nevstupuje sa tiež musí platiť (jedno či počas celej doby splácania úveru, trvania úverového vzťahu a pod.). Poukázal na to, že žalobca nepodmieňoval poskytnutie úveru uzavretím poistenia, čo súdu aj dokladovali. Zdôraznil, že poistenie schopnosti splácať úver bolo klientovi pri uzatváraní zmluvy o úvere ponúkané ako možnosť a nebolo povinné, že zmluvu mohol klient uzatvoriť aj bez dojednania poistenia. Ďalej nesúhlasil s tým, že súd si nekriticky osvojil tvrdenie žalovaného, že by mal byť poskytnutý úver v nižšej výške, ako je 5.200,-eur, pritom poukázal na dupliku z 21.6.2019, kde poukázal žalovaný na to, že reálne mu bola vyplatená suma 5.096,-eur, čo vyplýva z výpisu z účtu, keďže mu bol okamžite započítaný poplatok vo výške 104,-eur. Ďalej uviedol, že podľa rozsudku ani žalovaný ani súd netvrdia to, že by žalovanému bol poskytnutý úver 5.096,-eur a že mu nebol započítaný a vyrúbený žiaden poplatok, že z tvrdenia žalovaného vyplýva, že mu bolo poskytnutých 5.200,-eur. Ďalej odmietol tvrdenie, že ďalším dôvodom pre ktorý je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov je to, že žalobca hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. . Poukázal na to, že pri príprave poskytnutia úveru žalobca skúmal a zisťoval rodinný stav žalovaného, celkový počet členov jeho domácnosti, vzdelanie žalovaného, to kde žalovaný žije, vzťah k nehnuteľnosti v ktorej žalovaný žije, typ zmluvy pre mobilný telefón, údaj zamestnávateľa, čas vzniku pracovného pomeru, kontakt na zamestnávateľa, pozíciu, na ktorej žalovaný pracuje. To, či je tento vo výpovednej alebo skúšobnej dobe a to na aký má druh pracovného pomeru. Ďalej poukázal na to, čo zistil, že žalovaný býva u svojich rodičov, že je slobodný, že nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, že je zamestnaný na trvalý pracovný pomer , nie na dobu určitú, že nie je vo výpovednej ani skúšobnej dobe
a že má plat zasielaný na účet v banke. Ďalej poukázal na predloženú dokumentáciu súdu, osobitne žiadosť podpísanú žalovaným a že z uvedeného je zrejmé, že príjmy žalovaného postačovali na úhradu dohodnutej mesačnej splátky vo výške 82,94 eur a preto žalobca nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného, že ďalším dôvodom, pre ktorý predmetný úver je bezúročný a poplatkov je to, že žalobca hrubo porušil povinnosť podľa § 7 ods. 1 cit. zákona a že tento záver odporuje tomu, čo sa vo vzťahu žalobcu a žalovaného dialo. Rovnako namietal záver súdu, že žalobca nemal mať možnosť požadovať jednorázové splatenie poskytnutého úveru (zosplatnenie úveru). Opakoval, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok, že ho opakovane riadne písomne vyzýval na úhradu splátok, kedy mu zasielal upomienky pripojené k žalobnému návrhu a napriek tomu žalovaný splátky žalobcovi nezaplatil. K doručeniu upomienok uviedol, že všetky predložené upomienky boli žalobcom riadne doručované, že platný právny poriadok pre ich doručovanie nevyžadoval predpísaný spôsob ako sa mali doručovať, ako je nutné ich odoslanie preukázať. Odkázal pritom na znenie všeobecných obchodných podmienok VÚB a.s. , na poskytnutie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom účinným od 1.4.2015. Ďalej namietal porušenie princípu stanoveného v § 138 C. s. p. , ktorý bol v jeho neprospech. Tvrdil, že zamietnutie nároku žalobcu v časti III. výroku odporuje doterajšiemu priebehu súdneho konania, že súd ho nevyzval, že by mal vziať žalobu v dotknutej časti späť. Podľa jeho názoru súd nesprávnym pracovným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie je okrem iného nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené najmä vo vzťahu k tomu, čo uviedli v samotnom žalobnom návrhu. Poukázal na svoje právo na riadne a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu ako aj na doterajšiu súdnu prax Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k odôvodňovaniu rozhodnutí, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhol rozsudok vo výroku III, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol zmeniť a jeho žalobnému návrhu vyhovieť v celom rozsahu a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu ešte sumu 2.725,88 eur istiny s prísl. a nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100%.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu , okrem iného uviedol, že z obsahu samotnej zmluvy nie je zrejmé, že dlžník môže aj odmietnuť uzavretie poistnej zmluvy na poistenie schopnosti splácať úver, pretože takáto možnosť z obsahu zmluvy nevyplýva. Ak má byť poistenie vyňaté zo započítania do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so zaplatením úveru v zmysle § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch musí byť úplne zrejmé bez akýchkoľvek pochybností, že touto službou nie je podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Je len na veriteľovi, či to úplne a jasne vymedzí v úverovej zmluve alebo službu poistenia dohodne v samostatnej zmluve. Zdôrazni, že Súdny dvor EÚ v rozsudku C-377/14 vo veci Ernst Georg Radlinger. Helena Radlingerová proti FINWAZ, a.s. ustálil výklad celkovej výšky úveru tak, že článok 3 písm. l/ a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod 1. prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Vnútroštátne súdy sú viazané judikatúrou súdneho dvora EÚ, takže akýkoľvek iný právny názor vyslovený v judikatúre vnútroštátneho súdu, ktorý je v rozpore s vyššie uvedeným právnym názorom súdneho dvora EÚ je bez právnej relevancie. Opakoval, že predmetná zmluva o úvere obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke poskytnutého úveru vo výške 5.200,-eur, nakoľko žalobca si započítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 104,-eur a teda reálne bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.096,- eur. Súd postupoval správne, keď pre nesprávne uvedený údaj o celkovej výške úveru vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, poukázal na to, že už v podanom odpore v rámci prostriedkov procesnej obrany uviedol, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, keďže žalobca nepreukázal doručenie predžalobných upomienok, teda splnenie podmienok v zmysle § 53 ods. 9, a § 565 bolo spochybnené žalovaným už na začiatku súdneho konania. Z uvedeného dôvodu argumenty žalobcu s poukazom na § 149 a § 151 ods. 1 C. s. p. sú bezpredmetné, keďže v úvode uviedol, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Rozsudok vo výrokoch I. a II. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1,2 C.s.p. a rozsudok v napadnutej časti vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje na dôvody ktoré v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom, ktorý v podstate iba opakuje skutočnosti uvádzané už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vysporiadal a ku ktorým niet čo dodať.
8. Žalobca v odvolacom konaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/ C.s.p., t.j. , že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný. V konaní nebol zistený odvolacím súdom odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p. , t. j., že neboli splnené procesné podmienky (nedostatok právomoci súdu, príslušnosti súdu, zákonného obsadenia súdu, nedostatok procesnej spôsobilosti , prekážky začatého konania, rozsúdenej veci a pod.)
10. Obsah práva na spravodlivý proces ( odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo ma prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. O naplnení odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
11. V konaní a v postupe súdu nebolo zistené, aby sa dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnil strane - žalobcovi, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v 389 C.s.p., ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p.), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv strany sporu, v dôsledku ktorého jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia strany sporu o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bola strana sporu vylúčená z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. C.s.p., napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, strane sporu v
rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.
13. Uvedený odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nie je daný. V konaní nebola zistená vada, ktorej dôsledkom by bolo nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ktorú, okrem iného opätovne žalobca v odvolaní nekonkretizuje a to tak, aby bolo zrejmé, akej vady sa súd prvej inštancie dopustil, dôsledkom čoho by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
15. Súd použil v prejednávanej veci správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu, že predmetný úver je potrebné posúdiť ako úver bez úrokov a poplatkov , lebo v prejednávanej veci bola určená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov, ktorá je jedným z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa v úverovej zmluve, ktorá je indikátorom posúdenia výhodnosti , či nevýhodnosti úveru. Vychádzajúc aj z tej skutočnosti, že splátky poistného neboli zahrnuté do celkových nákladov dlžníka, ani do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a že plnenie poistného sa vo vzťahu k uzavretej zmluve stalo nevyhnutnou súčasťou úveru potom, čo došlo medzi žalobcom a žalovaným k dohode o poistení úveru. Je potrebné odkázať na správne závery súdu, že z listinných dôkazov vyplynulo, že žalovanému bol reálne vyplatený úver iba v sume 5.096,-eur , po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 104,-eur, ktorý nie je možné zahrnúť do výšky poskytnutého úveru, keďže ide o poplatok za poskytnutý úver. Celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu, že súdu nebol predložený dôkaz o doručení výziev žalovanému ohľadom možnosti zosplatniť úver, že by tieto boli odovzdané na poštovú prepravu , t.j. , že boli minimálne reálne odoslané, napriek tomu, že žalobca bol k tomuto vyzvaný 25.4.2019. Z uvedených dôvodov je záver, že pre nedodržanie § 53 ods. 9 Obč. zák., splnenia podmienky zosplatnenia celého dlhu , je zosplatnenie celého dlhu zo strany žalobcu neplatné. Vzhľadom na neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a na to, že doposiaľ zo strany žalovaného nebola splatená celá istina úveru, súd preto rozhodol správne, pokiaľ zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 923,47 eur, t.j. splátky úveru, ktoré boli splatné k 27.6.2019.
17. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok v napadnutej časti vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o trovách konania potvrdiť ako vecne správny.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.
19. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
20. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).