Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/196/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcov 1/ X. Cibuľu, nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A., 1. mája XX, 2/ F. O., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A., 1. mája 35, obaja právne zastúpení JUDr. Jozefom Mochnackým, advokátom so sídlom Lučenec, T. G. Masaryka 14/A, proti žalovanému 1/ VIAM - dražobná spoločnosť s. r. o., Trieda SNP 39, Košice, IČO: 44 166 591, právne zastúpenému JUDr. Mariánom Juskom, advokátom so sídlom Račí potok 3, Košice 2/ Filbyt s. r. o., so sídlom ul. 1.mája 11, Fiľakovo, IČO: 36 636 916, právne zastúpenému JUDr. Pavlom Sabom, advokátom so sídlom Lučenec, B. Němcovej 10, Lučenec, 3/ Q. O. nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I., A. neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. - 138 z 03. októbra 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. - 191 z 15. augusta 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. - 138 zo dňa 03. 10. 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. - 191 zo dňa 15. 08. 2019 v prvom výroku m e n í tak, že určuje, že dražba nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor na LV č. XXXX v obci A., v kat. území A., a to byt č. 5, nachádzajúci sa vo vchode č. XX, na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v podiele 1/1 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k parcele CKN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 165 m2 v podiele XXXX/XXXXX

- ín, konanej dňa 26. 08. 2016 dražobníkom VIAM - dražobná spoločnosť s. r. o. (žalovaným 1.), ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 108/2016, NZ 30287/2016, NCrIS 31148/2016 zo dňa 26. 08. 2016 notárom JUDr. Vierou Ogurčákovou o 09.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Viery Ogurčákovej so sídlom Zborovská 2, Košice, je n e p l a t n á.

II. Žalovaní 1/, 2/, a 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania na súde prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa zo dňa 03. 10. 2017, žalobu zamietol (prvý výrok). Konanie voči žalovanému 4/ zastavil (druhý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ priznal náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (tretí výrok). Opravným uznesením č. k. -191 zo dňa 15. 08. 2019 opravil v záhlaví rozsudku dátum narodenia žalobcu 1/, ktorý mal správne znieť dňa XX. XX. XXXX (I. výrok), ďalej opravil obchodné

meno žalovaného 1/, ktoré malo správne znieť: VIAM - dražobná spoločnosť (II. výrok) a tiež III. výrokom opravil obchodné meno žalovaného 2/, ktoré malo správne znieť: Filbyt s. r. o.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 26. 08. 2016 na Notárskom úrade JUDr. Viery Ogurčákovej, osvedčenej Notárskou zápisnicou č. N 108/2016, NZ 30287/2016, NCRls 31148/2016 spísanou dňa 26. 08. 2016 na Notárskom úrade JUDr. Viery Ogurčákovej, notárky so sídlom v Košiciach, Zborovská 2. Žalobcovia boli informovaní o udelení príklepu k bytu, v ktorom mali v čase príklepu hlásený trvalý pobyt. So žalovaným 2/ v minulosti uzatvorili zmluvu o spravovaní ich bytu. Na základe faktického meškania mesačných úhrad platieb za služby spojené s bývaním v ich byte ich žalovaný 2/ vyzýval k úhrade neuhradených omeškaných mesačných platieb. Tie sa v priebehu snažili uhrádzať aj napriek finančným ťažkostiam, preto záväzky preukázateľne platia po cca 100,- Eur mesačne.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. , , , , , , , , , , , , , o dobrovoľných dražbách (ďalej len „“), , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, , , (ďalej len „“) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. S námietkou žalobcov o neplatnosti dobrovoľnej dražby v súvislosti so zmenou miesta výkonu dražby sa nestotožnil, pretože umožňuje notárovi uvedenému v oznámení o dražbe, ak mu bráni prekážka v účasti na dražbe, čo sa v danej veci stalo, keďže pôvodne ustanovená notárka JUDr. Alena Ondrušeková, Notársky úrad, Alžbetina 32, Košice, ktorá bola zaregistrovaná aj v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 26. 07. 2016 z osobných dôvodov nemohla poskytnúť svoje služby a mohol ich poskytnúť iný notár JUDr. Viera Ogurčáková, Notársky úrad, Zborovská 1535/2, Košice, ktorá zmena bola zaznamenaná v oznámení o dražbe, a to v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 11. 08. 2016, ako aj v Obchodnom vestníku 160/2016. Poukázal na , ktorý bližšie nešpecifikuje, čo predstavuje zmenu údajov o notárovi, pričom z logického výkladu zákona vyplýva, že pri zmene notára sa automaticky nemení len notár, ale aj miesto, resp. sídlo notárskeho úradu, z ktorého dôvodu nebolo dôvodné vyslovenie neplatnosti dražby, nakoľko pri zmene notára boli splnené všetky zákonné predpoklady. Ohľadne ďalšej námietky žalobcov o neplatnosti dražby s poukazom na mal za to, že aj keď ide o dražbu nehnuteľností určených na bežné bývanie, ako sú byty, možno dôvodne usudzovať, že záujemcami o kúpu nehnuteľnosti sú spravidla obyvatelia okolitých miest, či obcí, žijúcich v danom regióne a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, čo však automaticky neznamená, že by sa mala dražba nehnuteľností konať vždy v obci, v ktorej sa nehnuteľnosti nachádzajú. Lokalitu, kde bola nehnuteľnosť dražená, nepovažoval za lukratívnu, išlo o bežnú nehnuteľnosť na bývanie v malom meste, preto bolo zjavne dôvodné očakávať väčší záujem dražiteľov z okolitých obcí a miest. Vzhľadom na polohu a infraštruktúru mesta Košice konštatoval, že nedošlo k obmedzeniu potencionálnych záujemcov na dražbe, ktorá sa uskutočnila v priestoroch verejnosti prístupných a nebola obmedzená možnosť účasti záujemcov. Poukázal na spojenie do Košíc (cestné aj železničné), ktoré neobmedzovalo účasť záujemcov o draženie a rovnako sa nedalo predpokladať, že ak by sa dražba uskutočnila v mieste bližšom k miestu, kde sa nachádzala dražená nehnuteľnosť, by sa boli prihlásili viacerí záujemcovia a bol by dosiahnutý vyšší výnos. Preto žalovaný 1/ neporušil 11 ods. 1 . Ohľadne oznámenia o dražbe, ktoré podľa žalobcov nebolo zverejnené pred konaním dražby, poukázal na fotodokumentáciu denníka Lučenecko - Veľkokrtíšsko - Poltársko, z ktorého vyplývalo, že žalovaný 1/ podal inzerciu na vydraženie nehnuteľnosti, o uverejnenie oznámenia o dobrovoľnej dražbe požiadal dňa 27. 07. 2016 Mesto Fiľakovo. Tiež žalovaný 3/ potvrdil vedomosť informácie o podaní dražby prostredníctvom žalovaného 2/, ako aj cez inzerciu Bazoš. Ohľadne ďalšej námietky žalobcov týkajúcej sa ocenenia nehnuteľnosti znaleckým posudkom mal za preukázané, že žalobkyni 2/ bol znalecký posudok doručený dňa 15. 08. 2016 (z priloženej doručenky) a u žalovaného 1/ bola uplatnená fikcia doručenia ( ), pretože zásielku si neprevzal v odbernej lehote a dražobníkovi sa vrátila dňa 17. 08. 2016. Desaťdňová lehota na vznesenie námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby začala žalobcovi 1/ plynúť dňom 17. 08. 2016, uplynula mu dňom 27. 08. 2016 a žalobkyni 2/ začala plynúť dňom 15. 08. 2016, uplynula jej dňom 25. 08. 2016. Žalobcovia vlastným pričinením zmarili možnosť podať námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, ktorého cena musela byť určená znaleckým posudkom, čo bolo aj splnené, pričom určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemôže mať za následok neplatnosť dražby, pretože takúto možnosť neupravuje. Cena draženej nehnuteľnosti mohla byť aj vyššia ako bola uvedená v znaleckom posudku za predpokladu, že o nehnuteľnosť by malo záujem viac osôb, ktoré by zvyšovali ponuku. V danom prípade sa dražby zúčastnil 1 účastník, akceptujúci najnižšie podanie vo výške 5.100,-Eur a stal sa vlastníkom draženej nehnuteľnosti udelením príklepu

licitátora. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Nepovažoval za potrebné vykonanie navrhnutého dôkazu žalobcami, a to opätovné ohodnotenie ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Taktiež sa nezaoberal návrhmi žalobcov uvedených v žalobe, pretože ich bližšie nešpecifikovali. Poukázal na neplnenie si platobných povinností žalobcami od roku 2009 v súvislosti s platbami spojenými s užívaním bytu, čoho dôkazom bol platobný rozkaz č. k. zo dňa 16. 12. 2013, ktorým boli žalobcovia zaviazaní zaplatiť žalovanému 2/ sumu 2.141,80 Eur s príslušenstvom. Neobstálo ani tvrdenie žalobcov o ich nevedomosti, že sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v Dodatku č. 3 k Zmluve o výkone správy dohodli o možnosti podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru zo strany správcu na uspokojenie pohľadávky prevyšujúcej čiastku 2.000,-Eur bez súhlasu nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Postupom žalovaného 1/ nebolo porušené právo žalobcov a dražba prebehla v súlade s . Opravným uznesením č. k. -191 zo dňa 15. 08. 2019 opravil v záhlaví rozsudku dátum narodenia žalobcu 1/, ktorý mal správne znieť dňa XX. XX. XXXX (I. výrok), ďalej opravil obchodné meno žalovaného 1/, ktoré malo správne znieť: VIAM - dražobná spoločnosť (II. výrok) a tiež III. výrokom opravil obchodné meno žalovaného 2/, ktoré malo správne znieť: Filbyt s. r. o.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa aplikujúc zásadu úspechu, pričom žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, boli v spore plne úspešní, a preto im priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/, 2/ v zákonnej lehote odvolanie konkrétne do prvého výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a do časti tretieho výroku o náhrade trov konania žalovaných 1/, 2/, 3/ a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná im náhradu trov konania.

6. V odvolaní namietali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, s ktorého záverom o neporušení ustanovení sa nestotožnili. Naďalej poukázali na , , , , § 16 ods. 2 zák. č. 3232/19921 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“). Zotrvali na námietke o porušení , ktoré ustanovenie nepripúšťa možnosť dodatočne meniť podmienky a údaje uvedené dražobníkom v oznámení o dražbe (ďalej aj ,,oznámenie“), okrem taxatívne vymedzených výnimiek, medzi ktorými však nie je miesto výkonu dražby uvedené v oznámení. Bolo potrebné rozlišovať medzi zmenou miesta výkonu dražby a sídlom notára, ktorý v prípadoch vyžadovaných zákonom osvedčuje priebeh dobrovoľnej dražby. Miesto výkonu dražby môže, ale nemusí byť totožné s miestom sídla notára, ktorý osvedčuje priebeh dražby a môže ním byť akékoľvek miesto, pretože činnosť notára nie je viazaná na jeho sídlo, resp. Notársky úrad. Dražobník v oznámení uviedol miesto konania dražby - Notársky úrad JUDr. Aleny Ondrušekovej, Ulica Alžbetina č. 32, Košice, pričom v Dodatku č. 1 k oznámeniu došlo k zmene údajov o notárovi v znení: „Pôvodné označenie mesta konania dražby: Notársky úrad JUDr. Aleny Ondrušekovej, Ul. Alžbetina č. 32, Košice. Označenie miesta konania dražby po zmene: Notársky úrad JUDr. Viery Ogurčákovej, Ul. Zborovská 1535/2, Košice“. Dražobník teda zmenil miesto výkonu dražby v rozpore so zákonom, čo má za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby. Namietali tiež postup dražobníka, ktorý obmedzil účasť potenciálnych záujemcov na dražbe a samotný vydražiteľ sa o zmene miesta výkonu dražby dozvedel len na základe telefonického upozornenia dražobníkom. Predmetný byt sa nachádza v meste Fiľakovo, pričom dražbu určil dražobník v Košiciach. Zo skúseností sa dalo usúdiť, že záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti budú spravidla obyvatelia okolitého mesta, príp. obcí, žijúcich v danom regióne a len v menšej miere to budú osoby zo vzdialenejších miest, ktoré by sa do daného regiónu prípadne presťahovali. Poukázali na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. . Vychádzajúc z judikatúry bráni, aby za miesto dražby nehnuteľnosti určenej na každodenné bývanie bolo určené miesto výrazne vzdialené cca 155 km od miesta, kde sa nachádzala dražená nehnuteľnosť, určené bez akéhokoľvek zjavného a rozumne odôvodneného dôvodu, z ktorého by bolo zrejmé uľahčenie účasti na dražbe. Dražobník musel predpokladať najväčší záujem o draženie bytu vo Fiľakove a okolí, čoho dôkazom bol aj vydražiteľ - žalovaný 3/ bývajúci v danom meste, ktoré konanie nepochybne mohlo mať vplyv na účasť na dražbe a dosiahnutom výťažku z nej. Išlo o byt vyššej kategórie v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou kúpyschopnosťou obyvateľstva, preto bol nepravdepodobný záujem o predmetný byt zo strany obyvateľov Košíc, kde sa dražba konala. Práve naopak, sa dal predpokladať záujem obyvateľov z daného regiónu, kde sa byt nachádzal, čomu nasvedčoval aj priebeh dražby a osoba vydražiteľa.

7. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Poukázal na zmeškanie trojmesačnej prekluzívnej lehoty žalobcami, ktorí žalobu zmenili až na pojednávaní, čo bol dôvod pre zamietnutie žaloby. Navyše vzali žalobu späť voči žalovanému 4/, preto i odvolanie v danej časti je zmätočné. Nesúhlasili s námietkou žalobcov ohľadne zmeny notára, ktorému ak bránila prekážka v účasti na dražbe, bolo možné daný údaj v oznámení dodatočne meniť, pričom zmenou notára sa logicky zmenilo i sídlo Notárskeho úradu. Poukázali na vydraženie bytu žalovaným 3/, ktorý je obyvateľom mesta Fiľakovo, pričom väčšia vzdialenosť miesta dražby od miesta, v ktorom sa byt nachádza, neznamenala porušenie . Konanie dražby bolo oznámené, predmet dražby bol propagovaný aj v mieste, v ktorom sa byt nachádzal, pričom vzdialenosť miest Fiľakovo a Košice, vzhľadom na možnosť dopravy bola zanedbateľná.

8. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na jeho oprávnenie navrhnúť dobrovoľnú dražbu podľa Dodatku č. 3 k Zmluve o výkone správy bez súhlasu nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov pri pohľadávke prevyšujúcej sumu 2.000 Eur, pričom k septembru 2016 bol nesplatený záväzok žalobcov vo výške 2.939,46 Eur. Dražbou poveril profesionálnu dražobnú spoločnosť. Mal za to, že boli dodržané všetky zákonné podmienky stanovené zákonom. Za zmenu údajov o notárovi treba považovať nielen zmenu mena, ale aj miesta, resp. sídla úradu notára. Iným prípadom by bolo, keby pôvodným miestom dražby nemalo byť sídlo kancelárie pôvodného notára, ale iný verejný alebo komerčne zabezpečený priestor.

9. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov nesúhlasil z ich odvolacími námietkami a plne sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o bližšej nešpecifikácii skutočnosti týkajúcej sa zmeny údajov o notárovi. Z logického výkladu zákona vyplývalo, že pri zmene notára sa automaticky nemení len notár, ale aj miesto, resp. sídlo jeho Notárskeho úradu. Žalobcovia poukazovali na ustanovenia Zákona o notároch a na povinnosť zrozumiteľne informovať účastníkov najneskôr pri začatí vykonávania úkonu notárskej činnosti, ktorá povinnosť sa vzťahuje na notára, ktorý s vykonaním dražby a okruhom účastníkov nemal nič spoločné. Zo strany licitátora po otvorení dražby došlo k zvýrazneniu skutočnosti, že priebeh dražby bude osvedčovať notár JUDr. Ogurčáková a nie JUDr. Ondrušeková, na ktorej Notárskom úrade bol vyvesený Dodatok č. 3 k oznámeniu, preto bola zrejmá zmena notára. Preto tak organizačne a dokumentačne zložitý úkon nebolo možné zabezpečiť inak, ako v sídle notára, preto námietka o vyžadovaní konania dražby v priestoroch notára, ktorý z objektívnych dôvodov nemohol osvedčiť priebeh dražby, považoval za tendenčnú, s cieľom akýkoľvek spôsobom napadnúť predmetnú dražbu. Zdôraznil, že nemal problém s cestovaním do Košíc a s informovanosťou o okolnostiach dražby, pričom zákon nekladie pre miesto dražby žiadne ďalšie podmienky, okrem neobmedzenia účasti na dražbe a neuvádza žiadnu hranicu vzdialenosti miesta dražby od predmetu dražby. Stanovenie miesta dražby v meste Košice ho nijakým spôsobom neobmedzilo, išlo o zníženie nákladovosti samotnej dražby. Žalobcami uvádzanú judikatúru nemožno vnímať ako prameň práva vzhľadom na iné publikované názory právnickej obce. Konanie dražby bolo oznámené a predmet dražby bol propagovaný aj v mieste, kde sa nachádzal, čo zároveň neznamenalo povinnosť uskutočniť dražbu v mieste, kde sa predmet dražby nachádzal, najmä ak vo Fiľakove nie je zriadený Notársky úrad. Podľa zákona nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení pre spochybnenie platnosti dobrovoľnej dražby, ale porušenie musí mať za následok porušenie práv osoby, ktorá porušenie namieta. Preto musí byť príčinná súvislosť medzi porušením niektorého z ustanovení a vznikom ujmy na právach žalobcov, čo v danom prípade nebolo splnené. Pretože účastníkom dražby nemôže byť dlžník a manžel dlžníka, postup dražobnej spoločnosti nemohol zasiahnuť do práv žalobcov, ktorí nemali pasívnu legitimáciu podať žalobu o neplatnosť dražby. Navyše žalobcovia zmenili petit žaloby až na pojednávaní, preto z ich strany došlo k podaniu žaloby oneskorene a v rozpore s .

10. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prvom výroku o zamietnutí žaloby podľa ust. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ).

11. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd síce riadne zistil skutkový stav veci, jeho rozhodnutie je však vecne nesprávne, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s posúdením

námietky žalobcov ohľadne neplatnosti predmetnej dražby z dôvodu namietanej zmeny miesta výkonu dražby, ktorá je podľa ust. neprípustná.

12. Podľa dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- eur.

13. Podľa , miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

14. Podľa , dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe v ktorom uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby c) či ide o opakovanú dražbu d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznúcich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza a jeho odhadnú alebo zistenú cenu e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením, ako úhrada v hotovosti, uvedenie tohto spôsobu; spôsobu úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojené s nadbytočnými ťažkosťami h) dátum a čas vykonania ohliadky predmetu dražby pri hnuteľných veciach, tiež miesto konania ohliadky, organizačné opatrenia na zabezpečenie ohliadky i) pri spoločnej dražbe poradie v akom budú jednotlivé predmety v dražbe vydražené j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon () l) poučenie podľa až 6.

15. Podľa , oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa , ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16.550,- eur uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

17. Podľa , oznámenie o dražbe spolu s dodatkami () je dražobník povinný pred začatím dražby vyvesiť vo verejne prístupnej časti objektu v ktorom sa dražba koná.

18. Podľa , podmienky a údaje, ktoré dražobník v oznámení o dražbe uviedol nie je možné dodatočne meniť. Ak dôjde k zmenám rozsahu práv a povinností viaznúcich na predmete dražby a s ním spojených alebo stavu, v ktorom sa predmet dražby nachádza; dražobník je povinný vyhotoviť a pripojiť dodatok k zverejneniu oznámenia o dražbe bez zbytočného odkladu potom, čo sa o zmenách dozvedel. Ak notárovi uvedenému v oznámení o dražbe bráni prekážka v účasti na dražbe, v oznámení o dražbe je možné dodatočne zmeniť údaj o notárovi.

19. Podľa , ak bolo oznámenie o dražbe zverejnené v Obchodnom vestníku podľa dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj zmeny v oznámení o dražbe.

20. Podľa , v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním

trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmet dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§23).

21. Inštitút dobrovoľnej dražby predstavuje zásah do práva vlastniť majetok podľa SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa SR, avšak ide o zásah zákonom dovolený, ale to len za predpokladu, že proces vykonania dobrovoľnej dražby prebehne v súlade so zákonom.

22. Z obsahu spisu bolo zistené, že Notárskou zápisnicou č. N 108/2016, NZ 30287/2016, NCRls 31148/2016 JUDr. Viera Ogurčáková, notárka so sídlom v Košiciach, Zborovská 2, osvedčila priebeh dražby konanej dňa 26. 08. 2016, ktorá sa uskutočnila na základe Oznámenia o dražbe VDS:103-9/2015 zo dňa 25. 07. 2016 a Dodatku č. 1 k Oznámeniu o dražbe VDS:103-9/2015 zo dňa 11. 08. 2016. Predmetom dražby bol byt č. XXX,na prízemí bytového domu na XX,súpisné číslo XXXX., vchod K. zapísaný na LV č. P. Odhadnutá cena 5.100,- Eur bola zistená podľa znaleckého posudku č. 107/2016, ktorý vypracoval Ing. Ondrej Kvetko. Navrhovateľom dobrovoľnej dražby boli vlastníci bytov a nebytových priestorov XX vo Fiľakove v zastúpení správcom Filbyt s.r.o. . Vlastníkom predmetu dražby bol X. O. a F. O.. Najnižšie podanie bolo 5.100,- Eur. Dražobníkom bola VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o. so sídlom Brnenská 80, Košice. Dobrovoľná dražba bola vyhlásená dražobníkom Oznámením o dražbe VDS:103-9/2015 zo dňa 25. 07. 2016 a Dodatku č. 1 k Oznámeniu o dražbe VDS:103-9/2015 zo dňa 11. 08. 2016. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe uverejnil dražobník v Registri dražieb dňa 26. 07. 2016 pod sp. zn. NCRdr 4798/2016. Dodatok č. 1 k oznámeniu o dražbe uverejnil dražobník v registri dražieb dňa 11. 08. 2016 pod sp.zn. NCRdr 4798/2016. Vydražiteľom bol Q. O. (žalovaný 3/) a cena dosiahnutá vydražením bola 4.600,- Eur. Námietky proti priebehu dražby neboli žiadne. Z Dodatku č. 3 k Zmluve o výkone správy zo dňa 27. 05. 2014 (čl. 57) uzatvorenej medzi správcom Filbyt s.r.o. so sídlom ul. 1. mája Fiľakovo a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome s. č. XXX vo Fiľakove, ul. XX,XXa Z. z čl. III, bod 1. vyplýva, že správca môže podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru na uspokojenie pohľadávok, ak pohľadávka prevýšila čiastku 2.000,- Eur bez súhlasu nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

23. Žalobcovia namietali tú skutočnosť, že došlo k zmene miesta výkonu dražby a umožňuje len zmenu notára, ktorá skutočnosť má za následok neplatnosť dražby.

24. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu, ktorý nerozlíšil zmenu údajov týkajúcich sa dražby, medzi ktoré jednoznačne patrí aj zmena miesta dražby a zmenu v osobe notára. Ustanovenie umožňuje dodatočne zmeniť údaj o notárovi uvedenému v oznámení o dražbe, aby ak mu bráni prekážka v účasti na dražbe, čo sa v predmetnej veci aj stalo, nakoľko pôvodne ustanovená notárka JUDr. Alena Ondrušeková, Notársky úrad, Alžbetina 32, Košice, ktorá bola zaregistrovaná aj v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 26. 07. 2016 z osobných dôvodov nemohla poskytnúť svoje služby. V danom prípade bolo miesto dražby uvedené v oznámení o dražbe na adrese Notársky úrad JUDr. Aleny Ondrušekovej, Alžbetina 32, Košice. Následne Dodatkom č. 1 zo dňa 11. 08. 2016 došlo k zmene miesta konania dražby na adresu: Notársky úrad JUDr. Viery Ogurčákovej, Zborovská 1535/2, Košice. Predmetnou zmenou nedošlo len k zmene notára, ale k zmene miesta konania dražby, ktorá zmena údajov je podľa , prvá veta neprípustná.

25. V danom prípade nedošlo iba k zmene notára, ktorého osoba bola v oznámení uvedená na 4. strane v znení ,,Notár, ktorý osvedčí priebeh dražby“, podľa .

26. Odvolacou námietkou žalobcov bolo aj nedodržanie , ku ktorej odvolací súd uvádza.

27. Zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje relevantné kritérium, ktoré musí byť zohľadnené pri určovaní miesta, dátumu a času začatia dražby. Týmto kritériom je zachovanie reálnej možnosti účasti na dražbe. V súlade s týmto pravidlom treba vykladať všetky prípravné a realizačné práce súvisiace s organizáciou dražby, keďže je všeobecným záujmom, aby dražba bola sprístupnená čo najširšej účasti zo strany verejnosti, a to v záujme naplnenia jej skutočného účelu. Pokiaľ ide konkrétne o miesto konania dražby, je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu na takom mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potenciálnym záujemcom

naviazaným regionálne na predmet dražby povedie k stimulácii záujmu, a tým aj vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov dražby. Ako kontraproduktívne tak možno naopak označiť konanie, keď dražobník určí pri draženej nehnuteľnosti v Košiciach miesto realizácie dražby napríklad v Bratislave. Uvedená regionálna disproporcia už len z povahy veci povedie k odradeniu účastníkov, resp. potenciálnych účastníkov dražby od záujmu sa na tejto zúčastniť, keďže na ich strane by boli vyvolané náklady jednak na miestnu obhliadku a jednak na účasť na samotnom mieste dražby. Judikatúra súdov potvrdzuje, že organizácia dražby mimo sféry a umiestnenia predmetu dražby môže zakladať dôvod určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby.

28. Pokiaľ ide o odkaz žalobcov na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. (R 138/2014), odvolací súd uvádza, že v predmetnom rozhodnutí NS SR vyslovil názor, podľa ktorého „Ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby bývajúce (pracujúce) v jej okolí. V danom prípade obec, v ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti, je od obce, v ktorej sa konala sporná dražba, najkratšou dopravnou trasou vzdialená 329 km (z časového hľadiska predstavuje takmer štyri hodiny). Takéto určenie miesta dražby

- z hľadiska požiadavky, aby miesto dražby bolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe, nemožno považovať za zodpovedajúce ustanoveniu , preto je potrebné dať za pravdu odvolaciemu súdu aj v tom, že došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia“.

29. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo, pretože predmetom dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v meste Fiľakovo, vzdialeného od miesta dražby (Košice) pribl. 154 km, čo nemožno považovať za tak vzdialené miesta, v dôsledku ktorých by došlo k obmedzeniu možnosti účasti na dražbe potenciálnym záujemcom o predmet dražby. I dopravné spojenie medzi týmito miestami bolo z časového hľadiska prijateľné, keď medzi Košicami a Fiľakovom premávajú pravidelné spoje a presun automobilom trvá cca 124 minút.

30. V porovnaní s prípadom v rozhodnutí sp. zn. išlo o vzdialenosť o menej ako 1/2 kratšiu a z časového hľadiska cestovania neporovnateľnú s daným prípadom. Prvého kola dražby, ktoré bolo úspešné, sa zúčastnil jeden záujemca, pochádzajúci z Fiľakova, ktorý však prejavil záujem o predmet dražby a urobil najnižšie podanie, preto nehnuteľnosti boli vydražené. Vzhľadom na polohu a infraštruktúru mesta Košíc, nedošlo k obmedzeniu potencionálnych záujemcov na dražbe. Táto sa uskutočnila v priestoroch prístupných verejnosti a nebola obmedzená možnosť účasti záujemcov. Je zrejmé, že nedošlo k zníženiu ceny dražených nehnuteľností, ani miesto konania dražby nemalo v danom prípade vplyv na okruh (účasť) potenciálnych dražiteľov na nej. Práve naopak, o vplyve miesta konania dražby a ceny dražených nehnuteľností by sa dalo uvažovať v prípade, ak by sa konali viaceré kolá dražby a (pre ich vzdialenosť) nezúčastnil sa ich žiaden záujemca, avšak v ďalších kolách dražby by sa už zúčastnil väčší počet dražiteľov. Iba v takomto prípade by sa dalo povedať, že o dražené nehnuteľnosti bol záujem a byť vyššej ceny nehnuteľností, mohol byť i výťažok dražby vyšší. V tomto smere odvolací súd poukazuje právny záver vyjadrení v uznesení NS SR z 05. júna 2019, sp. zn. .

31. Odvolací súd preto uzatvára, že vzdialenosť miesta konania dražby (od sídla dražených nehnuteľností) neovplyvnila účasť potenciálnych záujemcov o predmet dražby a jej dôsledkom nedošlo ani k zníženiu hodnoty dražených nehnuteľností.

32. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 1/ neporušil pri organizovaní dražby ustanovenie a táto odvolacia námietka žalobcov o obmedzení možnosti účasti na dražbe nebola dôvodná.

33. Odvolanie žalobcov však bolo podané dôvodné pre porušenie a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prvom výroku o zamietnutí žaloby podľa zmenil a žalobe vyhovel.

34. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, musel podľa ust. a rozhodnúť o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Nakoľko žalobcovia mali v spore plný úspech odvolací súd s použitím ust. a im voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Odvolaním nenapadnuté druhý výroky o zastavení konania voči žalovanému 4/ a časť tretieho výroku o trovách konania žalovaného 4/ rozsudku prvoinštančného súdu zostali nedotknuté ( ).

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).