Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/32/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M., v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, v zastúpení advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BA- OSZP3-2023/157002-004 zo dňa 31.05.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.07.2023 z a m i e t a .

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 21.07.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-BA-OSZP3-2023/157002-004 zo dňa 31.05.2023 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Dúbravka č. ŽP-1005/447/2023/337-KO zo dňa 20.01.2023 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový správny orgán vydal podľa a o ochrane prírody a krajiny súhlas na výrub 10 ks stromov a 45m2 krovitých porastov rastúcich na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/XX, v k. ú. A.. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

2. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať v súlade s v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“), odkladný účinok správnej žalobe. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne následky, najmä prvostupňového rozhodnutia, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Vo vzťahu k odkladnému účinku žalobca poukázal na princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa princíp právnej istoty spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správností rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Podľa žalobcu je potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z uvedených možností, ale iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému, teda formalistický princíp zákonnosti (založený iba na formalistickej prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov) musí ustúpiť oproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. Žalovaný mal za to, že, ak by správny súd žalobe nepriznal odkladný účinok, hrozí nenávratné zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany

poskytujú mitigačné efekty. Ohrozenie drevín, ako súčasti životného prostredia, je akútne bezprostredné a vykonaním výrubu dôjde k značnej ujme na životnom prostredí, nakoľko minimálna hodnota drevín, ktoré majú byť vyrúbané, je skoro 10.000,- Eur, čiže je možné konštatovať, že ujma v ekologickej rovine má značnú povahu. V danom prípade je zrejmé, v čom spočíva ohrozenie životného prostredia, a to nenávratné zničenie drevín ako aj rozpor s § 47 ods. 1 zákona o ochrane prírody.

II.

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.02.2024. Žalovaný s priznaním odkladného účinku správnej žaloby nesúhlasil, nakoľko mal za to, že nehrozí závažná ujma na životnom prostredí. V nadväznosti na uvedené žalovaný navrhol, aby súd správnej žalobe odkladný účinok nepriznal.

III.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich

rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

10. pre priznanie odkladného účinku v zmysle stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. ).

11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecným tvrdením o tom, že hrozí závažná ujma, avšak bez toho, aby reálnu existenciu tvrdenej hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí dostatočne odôvodnil. Žalobca nevysvetlil, aká závažná ujma na životnom prostredí hrozí v prípade nepriznania odkladného účinku, a zároveň ani nepreukázal existenciu hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí, t. j. nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali hrozbu ním všeobecne tvrdeného nezvratného zásahu na životnom prostredí. Tvrdený nezvratný zásah do životného prostredia je len teoretický a žalobca ho nijako nevysvetlil. Len odkaz na v spojení s zákona o životnom prostredí ako aj na všeobecné tvrdenie hrozby závažnej ujmy v dôsledku okamžitého výkonu rozhodnutia prvého stupňa, bez prepojenia na skutkové okolnosti prípadu, je na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačujúci. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol ani skutočnosti preukazujúce, že priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok konkrétne nešpecifikoval a súdu neosvedčil, súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zastáva názor, že poukaz na hypotetické následky nepredstavuje dôvod na vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe.

12. Osobitne skutočnosť, že ide v danom prípade o súhlas na výrub 10 stromov a 45m2 krovitých porastov nachádzajúcich sa na konkrétnom pozemku, umožňovala žalobcovi jasne pomenovať, v čom spočíva ich význam pre životné prostredie z hľadiska ich umiestnenia na danom pozemku alebo vo vzťahu k okolitým pozemkom, stavbám či osobitným prírodným, či architektonickým prvkom v ich okolí, z hľadiska ich nenahraditeľných benefitov pre faunu, či iný druh flóry v bezprostrednom, či širšom okolí, alebo vo vzťahu k ľudskému zdraviu a pod. Žiadne takéto skutočnosti žalobca ani len nepomenoval a ani nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že samotný počet 10 stromov a 45m2 krovitých porastov s vyčíslenou spoločenskou hodnotou nepreukazuje v prípade ich odstránenia, sám osebe, závažnú ujmu na životnom prostredí. Každý prípad je potrebné hodnotiť individuálne a súd nevylučuje, že môžu existovať aj okolnosti, za ktorých bude možné posúdiť ako závažnú ujmu na životnom prostredí aj výrub čo i len jedného stromu. Tieto okolnosti a špecifiká každej jednej situácie musí pomenovať a preukázať žalobca. Nie je správny predpoklad žalobcu, že v danom prípade sú bez ďalšieho jednoznačne splnené podmienky na priznanie odkladného účinku.

13. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná,

ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp. zn.: vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Tak ako už súd uviedol vyššie, nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z .

14. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd návrh na priznanie odkladného účinku poukazom na zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .