Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-128-2019.pdf
PDF · 157.78 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/128/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Vladimír Budiač, so sídlom kancelárie Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, zn. správcu S 1175, správca úpadcu TABAKOLAND, a.s., Ventúrska 9, 811 01 Bratislava, IČO: 35 741 155, zast.: Advokátska kancelária, JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., Krasovského 15, 851 01 Bratislava, IČO: 00 653 501, zast.: PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, o zaplatenie 28.479,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/47/2006-246 zo dňa 24.04.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 27Cb/47/2006-258 zo dňa 20.08.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/47/2006-246 zo dňa 24.04.2018, v spojení s opravným uznesením č.k. 27Cb/47/2006-258 zo dňa 20.08.2018, potvrdzuje.
Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom v rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak s poukazom na § 185, § 149, § 186 ods. 2 zák. č. 160/20015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 799 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.07.2006 domáhal vydať rozhodnutie, ktorým by bol žalovaný zaviazaný doplatiť žalobcovi poistné plnenie vo výške 857.977,- Sk (28.479,62 Eur) s 13 % ročným úrokom z omeškania od 10.07.2003 do zaplatenia a nahradil trovy konania. Žalobca v žalobe uviedol, že v čase od 21:00 hod. dňa 24.07.2002 od 7:30 hod dňa 25.07.2002 v Bratislave, Na Piesku 21, vykonal neznámy páchateľ vlámanie do objektu žalobcu, z ktorého odcudzil veci v celkovej hodnote 3.257.909,70 Sk, čím bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 3.257.909,70 Sk, z toho škoda, ktorá bola predmetom poistenia je vo výške 907.977,- Sk. Trestný čin krádeže vlámaním žalobca oznámil na Okresnom úrade justičnej polície PZ v Bratislave II, ako aj u poistiteľa. Trestné stíhanie v predmetnej veci bolo prerušené. Pre prípad krádeže bol žalobca poistený u poistiteľa
- spoločnosti R + V Poisťovňa, a.s., IČO: 35 739 894, Dunajská 68, 810 11 Bratislava - univerzálne poistenie podnikateľov pod č. poistky XXXXXXXXXX. Poistiteľ R + V Poisťovňa, a.s. bola zrušená bez likvidácie a zlúčená so spoločnosťou UNIQA poisťovňa, a.s., ktorá je jej právnym nástupcom a ktorá ku dňu jej výmazu, t.j. ku dňu 13.07.2004, prebrala celé jej imanie, práva a záväzky a pohľadávky
známe i neznáme. Na základe týchto skutočností si žalobca svoj nárok uplatňuje voči spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s. Predmetná poistná udalosť bola dňa 25.07.2002 riadne oznámená žalovanému, ktorý následne toho istého dňa vykonal vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. O tomto šetrení bol zamestnancom poistiteľa spísaný Zápis o škode zo dňa 25.07.2002. Žalovaný od žalobcu obdŕžal všetky podklady potrebné pre úspešnú likvidáciu predmetnej poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2002. Následne žalovaný listom zo dňa 18.11.2002 žalobcovi oznámil, že výška poistného plnenia bola určená iba na sumu 50.000,- Sk, čo je v rozpore s podmienkami dohodnutými medzi účastníkmi v predmetnej poistnej zmluve a čo absolútne nezodpovedá výške škody, ktorá žalobcovi v dôsledku poistnej udalosti vznikla. Táto suma vo výške 50.000,- Sk bola žalobcovi následne žalovaným zaplatená. V predmetnom liste žalovaný žalobcovi zároveň oznámil, že z jeho strany došlo k zníženiu poistného plnenia v zmysle ust. § 799 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v platnom znení, podľa ktorého je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo vedomé porušenie povinností poisteného na rozsah jeho povinnosti plniť. Podľa žalovaného porušenie povinností žalobcu spočívalo údajne v tom, že v čase poistnej udalosti zmluvne dohodnutá elektronická zabezpečovacia signalizácia v predmetnom objekte nezabezpečovala spojenie - prenos správy poplachu o narušení chráneného priestoru na pult centrálnej ochrany. Žalovaný zároveň v predmetnom liste zníženie poistného plnenia odôvodnil tým, že žalobca porušil článok X bod 1c) všeobecných poistných podmienok, podľa ktorých pre poistenie krádeže vlámaním a lúpeže je poistený povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala, predovšetkým nesmie porušovať povinnosti smerujúce na odvrátenie alebo zmenšenie nebezpečenstva, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi alebo na ich základe alebo ktorého prevzal na seba poistnou zmluvou, ani nesmie trpieť porušovanie týchto povinností zo strany tretích osôb. Podľa žalobcu predmetný objekt, v ktorom došlo k poistnej udalosti, bol v súlade s podmienkami dohodnutými v poistnej zmluve zabezpečený elektronickým zabezpečovacím systémom - signalizáciou, s napojením na pult centrálnej ochrany. Navyše, predmetný objekt bol zabezpečený aj kamerovým systémom, čo bolo nad rámec povinností vyplývajúcich pre žalobcu z poistnej zmluvy a poistných podmienok. Nainštalovaný zabezpečovací systém bol žalobcom pravidelne testovaný a zároveň bolo vykonávané pravidelné preskúšanie Pavlom Šemberom - GRYF Š&G, IČO: 33 731 489, Železničná 6, Stupava. Preskúšanie zabezpečovacieho systému bolo vykonané dňa 19.12.2001 a dňa 25.02.2002, vždy s platnosťou na jeden rok. O preskúšaní boli vyhotovené príslušné doklady. Vyššie uvedené skutočnosti preukazujú, že navrhovateľ dbal o to, aby poistná udalosť nenastala a neporušil žiadne svoje povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo k zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ku ktorým sa zaviazal v zmysle predmetnej poistnej zmluvy alebo poistných podmienok. V prípade, že nastala okolnosť, ktorá spôsobila zlyhanie predmetného zabezpečovacieho systému, navrhovateľ tejto nemohol objektívne zabrániť. Preto v nijakom prípade nedošlo k porušeniu povinností žalobcu vyplývajúcich pre neho z právnych predpisov, alebo na ich základe alebo ktoré prevzal na seba poistnou zmluvou. Žalovaný preto nemal právo poistné plnenie znížiť, a už vôbec nie v uvedenom rozsahu. Celková výška žalobcom uplatneného nároku na poistné plnenie je 907.977,- Sk, po znížení o sumu 50.000,- Sk, ktorá mu bola žalovaným z titulu zníženého poistného plnenia vyplatená, predstavuje sumu 857.977,- Sk, ktorá suma predstavuje hodnotu zásob tovarov (odevov TRUSSARDI) bez DPH, ktoré sa nachádzali v poistených priestoroch. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 31.10.2006. Vo svojom vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku zo dňa 18.11.2002. Zároveň súdu predložil Znalecký posudok č. 19/2002, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie pre prípad krádeže vlámaním a lúpeže, Doložku pre zabezpečenie obchodov a prevádzok proti krádeži vlámaním. V konaní žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal výšku vzniknutej škody, ktorú si ako poistné plnenie uplatňuje v tomto konaní, nepredložil žiadne dôkazy o nadobudnutí tovaru, ktorý mu mal byť odcudzený, nepreukázal zaplatenie tovaru, tzn., že ani výšku vzniknutej škody, taktiež nepreukázal, že tovar, o ktorom tvrdí, že bol odcudzený, sa skutočne v čase vlámania aj v tých priestoroch nachádzal. Ďalej žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal funkčnosť zabezpečovacieho systému, nesplnil si povinnosti ohľadne pravidelnej kontroly funkčnosti systému, čím by zabránil vzniku škody, alebo aspoň minimalizovania rozsahu vzniknutej škody. Žalovaný má za to, že žalobca ním tvrdené skutočnosti nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, a preto jeho nárok považuje za neoprávnený.
4. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie prednesom zástupcov účastníkov, zápisnicou z výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 02.10.2002 a 25.07.2002, Poistkou č. 1000170487, Prílohou č. 1 k poistnej zmluve, Zápisom o škode zo dňa 25.07.2002, Zápisom o odovzdaní a nainštalovaní zabezpečovacieho systému zo dňa 19.12.2001, Zápisnicou o preskúšaní zabezpečovacieho systému zo dňa 25.2.2002, vzájomnou korešpondenciou účastníkov, listom odporcu zo dňa 18.11.2002, Doložkou pre zabezpečenie
obchodov a prevádzok proti krádeži vlámaním, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie pre prípad krádeže vlámaním a lúpeže (VPP), Vyšetrovacím spisom č.k. ČVS: OUV-907/51-02-04/2002, Znaleckým posudkom č. 19/2002, Výpismi účastníkov z OR, ako aj ostatným materiálom nachádzajúcim sa v spise a rozhodol rozsudkom č.k. 27Cb/47/2006-132 zo dňa 13.05.2013 tak, že žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania vo výške 0,- Eur.
5. Voči prvostupňovému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.09.2015 č.k. 8Cob/204/2013-147 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/47/2006-132 zo dňa 13.05.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal Krajský súd v Bratislave na to, že pokiaľ ide o preukázanie výšky škody (doklad o nadobudnutí tovaru, doklad o skladových zásobách) je nevyhnutné zabezpečiť likvidačný spis od žalovaného, nakoľko bez predloženia likvidačného spisu nie je možné zistiť, aké zásoby mal žalobca na sklade, či išlo o jeho zásoby, tzn. nie je možné preukázať výšku škody. Až po zabezpečení likvidačného spisu č. XXXXXXXXXX má prvostupňový súd zvážiť vypočutie svedkov U. F., znalca Ing. Kempného, L. B. a pána M. a opätovne posúdiť porušenie povinnosti žalobcu (porušenie povinnosti testovať zabezpečovací systém), ako aj príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením tejto povinnosti a vniknutím do chráneného priestoru.
6. Súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili zástupca žalobcu a zástupca žalovaný. Účastníci konania zhodne uviedli, že sa pridržiavajú svojich doterajších písomných vyjadrení. Medzi účastníkmi konania bola sporná výška žalobcom uplatnenej škody a právo žalovaného krátiť poistné plnenie.
7. Prvostupňový súd vec opätovne prejednal. Nadviazal na vykonané dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom do vydania zrušeného rozsudku č.k. 27Cb/47/2006-132 zo dňa 13.05.2013, a to prednesom zástupcov účastníkov, zápisnicou z výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 02.10.2002 a 25.07.2002, Poistkou č. XXXXXXXXXX Prílohou č. 1 k poistnej zmluve, Zápisom o škode zo dňa 25,7.2002, Zápisom o odovzdaní a nainštalovaní zabezpečovacieho systému zo dňa 19.12.2001, Zápisnicou o preskúšaní zabezpečovacieho systému zo dňa 25.02.2002, vzájomnou korešpondenciou účastníkov, listom odporcu zo dňa 18.11.2002, Doložkou pre zabezpečenie obchodov a prevádzok proti krádeži vlámaním, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie pre prípad krádeže vlámaním a lúpeže (VPP), Vyšetrovacím spisom č.k. ČVS: OUV-907/51-02-04/2002, Znaleckým posudkom č. 19/2002, Výpismi účastníkov z OR, Likvidačným spisom žalovaného, ako aj ostatným materiálom nachádzajúcim sa v spise. Dňa 17.12.2015 doručil žalovaný súdu v jednom vyhotovení dokumenty tvoriace obsah likvidačného spisu. Konajúci súd e-mailom zo dňa 12.05.2017 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že dňa 17.05.2015 boli do spisu tunajšieho súdu doručené dokumenty týkajúce sa likvidačného spisu č. XXXXXXXXXX, čo zobral právny zástupca žalobcu na vedomie svojou odpoveďou na mail dňa 12.05.2017.
8. Podľa § 799 ods. 1 OZ, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
9. Podľa ods. 2, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
10. Podľa ods. 3, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
11. Súd považoval za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 16.11.2001, koniec poistenia 15.11.2006 s automatickou prolongáciou, ročné poistné 43.763,- Sk. Predmetom poistenia boli, okrem iného, zásoby odevov TRUSSARDI, Na piesku 21, v Bratislave, na novú hodnotu bez DPH. Poistenie bolo dojednané pre prípad požiaru, krádež vlámaním, voda z vodovodu a víchrica vrátane krupobitia. Súčasťou poistnej zmluvy okrem všeobecných poistných podmienok a osobitných dojednaní bola aj Príloha č. 1, ktorá obsahuje Doložky pre zariadenia a zásoby a Doložky zabezpečenia objektov KV01, KV02, KV03 a
KV04. Dňa 24.07.2002 od 21:00 hod. do 25.07.2002 07:30 hod. došlo k vlámaniu do objektu žalobcu Na Piesku 21, v Bratislave a k odcudzeniu tovaru, ktorý bol predmetom poistenia. Vlámanie žalobca dňa 25.07.2002 nahlásil polícii a zároveň túto poistnú udalosť nahlásil žalovanému. Žalovaný dňa 25.07.2002 zároveň vyhotovil Zápis o škode. Listom zo dňa 18.11.2002 oznámil žalovaný žalobcovi, že pristúpil k likvidácii poistnej udalosti v zmysle VPP pre poistenie krádeže vlámaním a lúpeže s tým, že výška poistného plnenia bola krátená podstatným spôsobom, nakoľko v čase vzniku poistnej udalosti zmluvne dojednaná Elektronická zabezpečovacia signalizácia nezabezpečovala spojenie - prenos správy poplachu o narušení chráneného priestoru na pult PCO, čo potvrdil znalecký posudok. Z toho dôvodu výška poistného plnenia bola určená vo výške 50.000,- Sk. V konaní žalovaný taktiež namietal funkčnosť zabezpečovacieho systému a nepreukázanie výšky vzniknutej škody. Predmetom žaloby je nárok žalobcu v celkovej výške 857.977,- Sk, ktorá suma má predstavovať hodnotu zásob tovarov (odevov TRUSSARDI) bez DPH, ktoré sa mali nachádzať v poistených priestoroch. Po oboznámení sa s likvidačným spisom žalovaného č. XXXXXXXXXX súd zistil, že v predmetnom spise sa nachádza len jedna faktúra č. 910053, ktorá sa má týkať zásob tovarov, ktoré mali byť podľa tvrdenia žalobcu odcudzené. Z predmetnej faktúry nie je zrejmé, že sa má jednať o značku odevov TRUSSARDI. Z faktúry č. 910053 je zrejmé, že ju vystavila žalobcovi spoločnosť BRONTO s.r.o., IČO: 31 319 734 dňa 20.11.2001 a deň splatnosti na faktúre uviedla deň 14.12.2002, t.j. až niekoľko mesiacov po poistnej udalosti, ktorá nastala už dňa 24.07.2002. Z likvidačného spisu nemal súd preukázané, či bol tovar žalobcovi zo strany spoločnosti BRONTO s.r.o. aj skutočne dodaný, či žalobca za daný tovar zaplatil, či bol v jeho vlastníctve alebo vo vlastníctve spoločnosti BRONTO s.r.o.. Žalobca mal možnosť tieto skutočnosti súdu kedykoľvek počas konania preukázať. Mohol kedykoľvek predložiť súdu dodací list, doklad o úhrade zásob tovarov, že sa jednalo o tovar značky TRUSSARDI o to viac, keďže konateľom spoločnosti BRONTO s.r.o. bola tá istá osoba ako predseda predstavenstva žalobcu. Žalobca bol v konaní pasívny, nepovažoval za potrebné sa oboznámiť s likvidačným spisom, hoci o jeho predloženie žalovaného žiadal a potom, čo bol do spisu doložený, neprišiel sa so spisom oboznámiť. Žalobca si vedel kedykoľvek, i v čase podania žaloby, zabezpečiť duplikát faktúry č. 910053 od spoločnosti BRONTO s.r.o. Nebol odkázaný čakať na oboznámenie sa s likvidačným spisom žalovaného, v ktorom sa okrem už spomenutej faktúry a zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného žiadne iné doklady, týkajúce sa žalobcom uplatneného nároku, nenachádzajú, pričom zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného U. U. je zrejmé, že žalobcovi mala vzniknúť podstatne vyššia škoda, než ktorú si uplatnil predmetnou žalobou, nakoľko mu mala byť odcudzená i finančná hotovosť, mobilné telefóny a Easy kupóny, t.j. celková škoda vo výške 3.257.909,70 Sk. Okrem listinných dôkazov mal žalobca možnosť na preukázanie svojich navrhnúť výsluch svedkov, ktorý by vedeli svedeckými výpoveďami preukázať, že sa tovar v priestoroch žalobcu v čase krádeže skutočne nachádzal. V zmysle vyššie uvedeného je preto súd toho názoru, že žalobca výšku požadovaného poistného plnenia v konaní nepreukázal, nepreukázal nadobudnutie tovaru, ktorý mu mal byť odcudzený, že tento tovar sa v čase vlámania nachádzal v priestoroch v ktorých došlo k vlámaniu, nepreukázal zaplatenie tovaru, výšku vzniknutej škody a neuniesol tak dôkazné bremeno svojich tvrdení. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, a to výsluch svedkov U. F. a p. M., a to z dôvodu, že po oboznámení sa s likvidačnými spisom súd nemal preukázaný základ žalobcovho nároku, t.j. výšku ním uplatnenej škody, z uvedeného dôvodu nepovažoval za potrebné zaoberať porušením povinnosti žalobcu (porušenie povinnosti testovať zabezpečovací systém), ako aj príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením tejto povinnosti a vniknutím do chráneného priestoru, nakoľko ako bolo uvedené už vyššie, žalobca bol v konaní pasívny a hoci si bol vedomý svojej povinnosti preukázať výšku škody, súdu žiadne dôkazy na jej preukázanie nepredložil. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd žalobe voči žalovanému vyhovel v rozsahu 60 %, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.
12. Súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil označenie žalobcu: „Ing. Vladimír Budiač, so sídlom kancelárie Seberíniho 1, Bratislava, značka správcu: S 1175, správca úpadcu TABAKOLAND, a.s., so sídlom Ventúrska 9, 811 01 Bratislava, IČO: 35 741 155“. Zároveň opravil označenie právneho zástupcu žalovaného, ktoré je: „PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643“.
13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd v zmysle § 388 CSP, napadnutý rozsudok zmenil, a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 28.479,62 Eur s príslušenstvom a zároveň žalobcovi nahradiť trovy konania v plnom rozsahu. Podľa odvolateľa súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ CSP); súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e/ CSP); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d/ CSP).
14. Súd obmedzil svoje rozhodovanie o nároku žalobcu len na skutočnosť, že žalobca nedostatočne preukázal výšku požadovanej náhrady škody a neuniesol dôkazné bremeno za tvrdené skutočnosti. Čo sa týka samotného likvidačného spisu č. XXXXXXXXXX, žalobca počas konania niekoľkokrát zdôraznil, že všetky doklady súvisiace s výškou škody už predložil žalovanému v priebehu likvidačného konania a tieto sa nachádzajú v likvidačnom spise. Je tiež preukázané, že žalobca niekoľkokrát písomne požiadal žalovaného o nahliadnutie do likvidačného spisu, ktorú žiadosť mu však žalovaný bez primeraného dôvodu zamietol. Čo sa týka samotného obsahu likvidačného spisu, tento bol žalobcovi sprístupnený až po tom, ako Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení zo dňa 28.09.2015, č.k. 8Cob/204/2013-147, túto povinnosť žalovanému uložil. Možno vzniesť oprávnenú otázku, či žalovaný skutočne predložil celý obsah likvidačného spisu so všetkými dokladmi predloženými žalobcom v priebehu likvidačného konaniam keďže sa splneniu tejto povinnosti dlhodobo vyhýbal a žiadosti žalobcu vyhovel až po tom, ako mu to uložil Krajský súd v Bratislave. Navyše, žalovaný bol povinný predložiť dôkazy, ktoré svedčili s najväčšou pravdepodobnosťou v jeho neprospech a zároveň si bol vedomý skutočnosti, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno za svoje tvrdenia, preto nie je vylúčené, že nesprístupnil súdu celý likvidačný spis. Je však dôležité poukázať najmä na tú skutočnosť, že časť poistného plnenia vo výške 50.000,- Sk bola žalobcovi zo strany žalovaného, resp. jeho právnym predchodcom, aj skutočne vyplatená ešte v roku 2002, pričom z listu zo dňa 18.11.2002 vyplýva, že k zníženiu poistného došlo zo strany poisťovne pri uplatnení § 799 OZ, a nie kvôli nedostatočnému preukázaniu skladových zásob. Je nepochybné, že v roku 2002, kedy bola predmetná škodová udalosť likvidovaná, žalovaný, resp. jeho právny predchodca, považovali výšku škody za dostatočne preukázanú, pričom jediným dôvodom, pre ktorý bola znížená suma poistného, bolo údajné porušenie povinností žalobcu v súvislosti s elektronickým zabezpečovacím systémom. Žalobca považuje námietku o nedostatočnom preukázaní výšky škody vznesenej zo strany žalovaného za účelovú, nakoľko jednak mal žalovaný od roku 2002 všetky podklady týkajúce sa škodovej udalosti vo svojej dispozícií a takisto je zrejmé, že R + V Poisťovňa, a.s., ako právny predchodca žalovaného, v roku 2002 považovala výšku škody zo strany žalovaného za dostatočne preukázanú. Akúkoľvek pochybnosť o výške vzniknutej škody neskonštatoval v tejto súvislosti ani súd v prvom rozsudku v tejto veci zo dňa 13.05.2013, č.k. 27Cb/47/2006-132, ktorý sa venoval vo svojom rozhodnutí otázke porušenia povinnosti žalobcu v súvislosti so zabezpečovacím systémom. Žalobca považuje za nesprávny postup súdu, ktorý sa stotožnil s účelovou obranou žalovaného vznesenou až v súdnom spore o doplatenie zvyšnej časti poistného plnenia. Vzhľadom na povahu tohto sporu, v ktorom vystupujú síce dve obchodné spoločnosti, ale žalobca mal v poistnom vzťahu jednoznačne postavenie strany so slabšou vyjednávacou a procesnou pozíciou, sa javí ako neprimerané žiadať o žalobcu predloženie dokladov, ktoré už raz predložil do dispozície poisťovne a ktorá na ich základe už raz rozhodla.
15. Podľa odvolateľa podstatou celého sporu bolo posúdenie otázky, či mal žalovaný právo znížiť poistné plnenie podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, t.j. či žalobca vedome porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy a či toto porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Všetky písomné, ako aj ústne prednesy sporových strán, ako aj vykonané a navrhované dôkazy a dôkazné prostriedky smerovali k ustáleniu otázky, či žalobca vedome porušil svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy pri testovaní zabezpečovacieho systému, čo bola podstatná otázka tohto sporu. Predmetom tohto sporu nebola otázka priamej náhrady škody žalobcu voči žalovanému, v ktorej by mal žalobca preukázať všetky predpoklady vzniku škody, ale doplatenie poistného plnenia za škodovú
udalosť vyplývajúcu z poistnej zmluvy, ktorá predstavuje samostatný zmluvný typ podľa OZ a vyznačuje sa istými špecifikami. Súd však v napadnutom rozsudku nedal odpovedať na túto podstatnú a kľúčovú otázku pre rozhodnutie vo veci, čím zaťažil svoje rozhodnutie podstatou vadou. Súd sa opomenul vysporiadať s otázkou, či žalobca porušil svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy ohľadom zabezpečovacieho systému a či bolo teda zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného podľa § 799 ods. 3 OZ vôbec odôvodnené. Súd sa mal najskôr vysporiadať s otázkou, či žalovaný bol oprávnený postupovať podľa § 799 ods. 3 OZ a znížiť výšku poistného plnenia z dôvodu vedomého porušenia povinnosti žalobcu a až po tom, ako by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností mal za preukázané, že žalobca svoje povinnosti vedome porušil a táto skutočnosť mala vplyv na rozsah poistného plnenia, až v takomto prípade by prichádzalo do úvahy preukazovanie výšky škody zo strany žalobcu. Výsledky vykonaného dokazovania, ktoré bolo zamerané na povinnosti žalovaného v súvislosti s elektronickým zabezpečovacím systémom, neodôvodňujú rozhodnutie o merite veci tak, ako rozhodol súd a naopak, na podstatnú otázku, ku ktorej smerovalo celé dokazovanie, súd nezodpovedal a ani s ňou nijakým spôsobom nevysporiadal. Vzhľadom na vyššie uvedené možno považovať rozhodnutie súdu za prekvapivé, nakoľko súd sa podstatným spôsobom odklonil od línie vykonaného dokazovania a nerozhodol o esenciálnej právnej otázke, ktorá bola pre právne posúdenie sporu kľúčová.
16. Žalobca v tejto súvislosti namieta aj tú skutočnosť, že súd dôsledne nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Bratislave vyjadrený v uznesení zo dňa 28.09.2015, č.k. 8Cob/204/2013-147, ktorým mal byť súd viazaný. Krajský súd v Bratislave jednoznačne určil, že žalovaný má povinnosť predložiť likvidačný spis č. XXXXXXXXXX, pričom súd mal tiež zvážiť vypočutie svedkov U. F., znalca Ing. Kempného, L. B. a pána T. M. a opätovne posúdiť porušenie povinnosti žalobcu (povinnosť testovať zabezpečovací systém), ako aj príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením tejto povinnosti a vniknutím do chráneného priestoru (za týmto účelom bolo potrebné vypočuť znalca). Krajský súd v Bratislave tiež zdôraznil, že dôkazné bremeno za preukázanie porušenia povinnosti žalobcu v súvislosti s elektronickým zabezpečovacím zariadením zaťažovalo v plnom rozsahu žalovaného. Je potrebné uviesť, že súd sa uspokojil len s tým, že žalovaný predložil likvidačný spis č. XXXXXXXXXX, pričom ďalšie záväzné pokyny na vykonanie dokazovania súd prvej inštancie absolútne odignoroval a tieto dôkazy nevykonal. Súd svoje rozhodnutie o nevykonaní dôkazov odôvodnil tak, že po oboznámení sa s likvidačným spisom nemal preukázaný základ žalobcovho nároku, t.j. výšku ním uplatnenej škody a z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné zaoberať sa porušením povinností žalobcu (povinnosti testovať zabezpečovací systém) a príčinnej súvislosti medzi prípadným porušením tejto povinnosti a vniknutím do chráneného priestoru. Ako už žalobca zdôraznil vyššie, predmetom tohto sporu nebola priama náhrada škody voči žalovanému, ale otázka doplatenia poistného plnenia, ktoré žalovaný podľa § 799 ods. 3 OZ znížil. Súd teda vec absolútne nesprávne právne posúdil, nakoľko právnym základom žalobcovho nároku bolo predovšetkým posúdenie otázky, či bol odôvodnený postup žalovaného podľa § 799 ods. 3 OZ a akékoľvek nadväzujúce otázky mal súd riešiť až následne po tom, ako by zodpovedal túto kľúčovú otázku. Napokon, takýto záver jednoznačne vyplýva aj z právneho názoru Krajského súdu v Bratislave, od ktorého sa súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom odklonil. Súd na ustálenie tejto otázky mal vypočuť svedkov - najmä svedka U. F. a I.. T. M., pričom namieste by bolo aj získanie nového odborného vyjadrenia, prípadne znaleckého posudku, nakoľko znalec Ing. Kempný v priebehu konania zomrel a jeho výsluch je tak neuskutočniteľný. Súd však nerešpektoval záväzné pokyny zo strany Krajského súdu v Bratislave, nevykonal navrhované dôkazy, pričom sa jednoznačne nepreukázalo vedomé porušenie povinnosti žalobcu v súvislosti s testovaním zabezpečovacieho zariadenia.
17. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave jeho podanému odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a podľa § 390 CSP sám vo veci rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 28.479,62 Eur s príslušenstvom a zároveň žalobcovi nahradiť trovy konania v plnom rozsahu, ako aj trovy odvolacieho konania.
18. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu, pričom poukázal na to, že v noci zo dňa 24. júla 2002 na 25. júla 2002 malo dôjsť k vlámaniu sa do objektu Žalobcu a k odcudzeniu rôzneho druhu tovaru v celkovej výške 108.142,79 Eur (3.257.909,70 Sk) (ďalej len „Škodová udalosť”). Počas Škodovej udalosti malo údajne dôjsť aj k odcudzeniu oblečenia zn. „Trussardi“ v hodnote 30.139,31 Eur (907.976,92 Sk), ktorý bol predmetom Poistnej zmluvy. Dňa 18. augusta 2002 vypracoval znalec z odboru elektrotechnika a elektronika Ing. Milan Kempný znalecký posudok č. 19/2002 (ďalej len „Znalecký posudok“), v ktorom určil, že zabezpečovacie zariadenie nehlásilo poplach o narušení chráneného priestoru. Zo záverov znaleckého posudku taktiež vyplýva, že žalobca nevykonával kontroly zabezpečovacieho zariadenia tak, ako to predpísal výrobca a revízny technik, ktorý vykonal montáž tohto zariadenia. Poukázal na rozhodnutie krajského súdu, ktorý určil, že okresný súd sa bude musieť zaoberať otázkou, (i) či znefunkčnenie vyvolávača zabezpečovacieho systému bolo možné zistiť pri pravidelných kontrolách zabezpečovacieho systému a (ii) či možno preukázať výšku škody. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd obmedzil svoje rozhodovanie o nároku žalobcu len na skutočnosť, že žalobca nedostatočne preukázal výšku požadovanej náhrady škody a neuniesol dôkazné bremeno o tvrdených skutočnostiach. Žalobca ďalej tvrdí, že všetky doklady súvisiace s výškou škody už predložil žalovanému v priebehu likvidačného konania a tieto sú súčasťou likvidačného spisu, a preto je na žalovanej, aby výšku vzniknutej škody preukázala. Žalovaný nesúhlasí s uvedeným názorom žalobcu. Z druhostupňového rozhodnutia, ktorým bolo zrušené pôvodné prvostupňové rozhodnutie vo veci (ktorým bola žaloba zamietnutá) bola za účelom preukázania výšky škody uložená povinnosť prvostupňovému súdu požiadať o predloženie likvidačného spisu. Prvostupňový súd tak v ďalšom konaní vyžiadal od žalovaného likvidačný spis a následným preskúmaním sa stotožnil s názorom žalovaného, že z obsahu likvidačného spisu súd „nemal preukázané, či bol tovar žalobcovi zo strany spoločnosti BRONTO s.r.o. aj skutočne dodaný, či žalobca za daný tovar zaplatil, či bol v jeho vlastníctve alebo vo vlastníctve spoločnosti BRONTO s.r.o.“ Nemožno sa stotožniť s názorom, že dôkazné bremeno preukázania výšky vzniknutej škody na majetku znáša žalovaný. Žalobca sa v priebehu konania viackrát odvolával na obsah likvidačného spisu, v ktorom mali byť doklady preukazujúce skutočnosti, že tovar bol skutočne dodaný, bol vo vlastníctve žalobcu a že tovar bol reálne odcudzený následkom poistnej udalosti. V zmysle základného princípu v čl. 8 Civilného sporového poriadku platí, že strana sporu je povinná označiť skutkové tvrdenia a podoprieť ich dôkazmi. Rovnaký názor zastáva aj konštantná judikatúra. Z obsahu likvidačného spisu vyplynulo, že jediným dokladom preukazujúcim zásoby odcudzených tovarov bola faktúra, pričom z faktúry nebolo možné dostatočne preukázať výšku vzniknutej škody. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že faktúra bez ďalšieho nemôže predstavovať dostatočný dôkaz o tom, že tovar v čase vzniku údajnej škodovej udalosti bol na sklade u žalobcu. Žalobca v odvolaní vyslovuje pochybnosť, či žalovaný predložil kompletný likvidačný spis, keďže v ňom mohli byť dokumenty v jej neprospech. Žalobca bol po predložení likvidačného spisu vyzvaný na oboznámenie sa so spisom, keďže tento spis sám žiadal. Žalobca sa však neprišiel ani len oboznámiť s obsahom likvidačného spisu a následne nepredložil ani žiadny iný doklad o tom, že tovar bol reálne uhradený a že sa nachádzal v sklade. Navyše, žalobca v priebehu konania ani len nedokázal spoľahlivo uviesť, aké doklady boli odovzdané žalovanému na preukázanie výšky vzniknutej škody. Vzhľadom na uvedené žalovaný plne súhlasí s odôvodnením nového prvostupňového rozhodnutia o tom, že v konaní nebola preukázaná taká škoda, ako tvrdil žalobca. Žalobca v odvolaní uvádza, že podstatou sporu bolo posúdenie otázky, či tu bolo oprávnenie znížiť poistné plnenie v zmysle ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, teda či žalobca vedomé porušil povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy a či toto porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie následkov škodovej udalosti. Žalobca ďalej uvádza, že súd za týmto účelom nevypočul svedkov U. F., znalca Ing. Kempného, L. B. a pána T. M., čím malo dôjsť k inak vade nového prvostupňového rozhodnutia. Je na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie a v akom poradí. Súd správne postupoval, ak vykonal dokazovanie v smere naznačenom druhostupňovým súdom, (i) najprv zistiť, či bol tovar na sklade, v tomto prípade nejde len o výšku škody, ale zároveň o samotný základ uplatneného nároku, t.j. či žalobca preukázal, že tovar vôbec bol na sklade a až následne (ii) výsluch svedkov ohľadne porušenia povinnosti žalobcu. Uvedený postup je logický, nakoľko ak nie je preukázaný základ, t.j. že tovar bol odcudzený, tak nie je nutné skúmať nedodržanie podmienok. V opačnom prípade by bolo vykonané dokazovanie porušenia podmienok nehospodárne, keďže základ nároku nebol preukázaný.
Vzhľadom na vyššie uvedené spoločnosť UNIQA poisťovňa, a.s. žiada, aby Krajský súd Bratislava rozhodol nasledovne: odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava potvrdzuje. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
19. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení nepredniesol žiadne nové tvrdenia či argumenty, pričom na tvrdenia žalobcu z jeho podaného odvolania reaguje selektívne a účelovo. Zdôraznil, že súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s otázkou, či žalobca porušil svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy ohľadom zabezpečovacieho systému, teda čí bolo zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného za použitia ustanovenia § 799 ods. 3 OZ odôvodnené. Žalovaný na túto námietku žalobcu nijakým spôsobom nereagoval, ale skonštatoval, že ak nie je preukázaný základ sporu, t.j. že bol tovar odcudzený, tak nie je nutné skúmať nedodržanie podmienok. Uvedené tvrdenie žalovaného je nepravdivé, nakoľko podstatou sporu, ako aj vykonaného dokazovania, bolo posúdenie otázky, či mal žalovaný právo znížiť poistné plnenie podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, t.j. či žalobca vedome porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy a či toto porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Žalobca opätovne zdôraznil, že v predmetnom spore nešlo o priamu náhradu škody žalobcu voči žalovanému, ale o otázku doplatenia poistného plnenia, ktoré žalovaný neoprávnene znížil za použitia ustanovenia § 799 ods. 3 OZ. Súd založil svoje rozhodnutie na predpoklade, že žalobca nedostatočne preukázal výšku spôsobenej škody, avšak je potrebné zdôrazniť, že súd mal v prvom rade jednoznačným spôsobom určiť, či bolo odôvodnené zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného, a až následne sa zaoberať otázkou preukázania výšky škody. Z uvedeného vyplýva, že bolo potrebné sa v prvom rade vysporiadať s otázkou, či žalovaný bol oprávnený postupovať podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka a znížiť výšku poistného plnenia z dôvodu vedomého porušenia povinnosti žalobcu a až po tom, ako by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností mal za preukázané, že žalobca svoje povinnosti vedome porušil a táto skutočnosť mala vplyv na rozsah poistného plnenia, až v takomto prípade by prichádzalo do úvahy preukazovanie výšky škody zo strany žalobcu. K otázke nedostatočného preukázania výšky spôsobenej škody sa žalobca podrobne vyjadril vo svojom odvolaní zo dňa 04.06.2018, pričom v tejto súvislosti poukázal najmä na skutočnosť, že pri likvidácii poistného plnenia ešte v roku 2002 bola žalobcovi zo strany žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu priznaná a uhradená časť poistného plnenia vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 Eur). Je zrejmé, že v roku 2002, kedy bola predmetná škodová udalosť likvidovaná, žalovaný, resp. jeho právny predchodca, považovali výšku škody za dostatočne preukázanú. K zníženiu poistného došlo zo strany poisťovne pri uplatnení § 799 OZ z dôvodu údajného porušenia povinností žalobcu v súvislosti s elektronickým zabezpečovacím systémom, ktoré však nebolo nijakým spôsobom preukázané, a nie kvôli nedostatočnému preukázaniu skladových zásob. Výška škody bola teda zo strany žalobcu dostatočne preukázaná, pričom žalobca všetky doklady súvisiace s výškou škody už predložil žalovanému v priebehu likvidačného konania a tieto sa nachádzajú v likvidačnom spise. Nemožno však v tomto smere opomenúť obrátenie dôkazného bremena, kedy jednoznačne žalovaný mal uniesť dôkazné bremeno za odôvodnenosť jeho postupu podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, čo neurobil. V tejto súvislosti poukázal aj na záväzný právny názor Krajského súdu v Bratislave vyjadrený v uznesení zo dňa 28.09.2015, č.k. 8Cob/204/2013-147, ktorým mal byť súd prvej inštancie viazaný. Krajský súd v Bratislave jednoznačne určil, že žalovaný má povinnosť predložiť likvidačný spis č. XXXXXXXXXX, pričom súd mal tiež zvážiť vypočutie svedkov U. F., znalca Ing. Kempného, L. B. a pána T. M. a opätovne posúdiť porušenie povinnosti žalobcu (povinnosť testovať zabezpečovací systém), ako aj príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením tejto povinnosti a vniknutím do chráneného priestoru (za týmto účelom bolo potrebné vypočuť znalca). Krajský súd v Bratislave tiež zdôraznil, že dôkazné bremeno za preukázanie porušenia povinnosti žalobcu v súvislosti s elektronickým zabezpečovacím zariadením zaťažovalo v plnom rozsahu žalovaného. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko právnym základom žalobcovho nároku bolo predovšetkým posúdenie otázky, či bol odôvodnený postup žalovaného podľa § 799 ods. 3 OZ a akékoľvek nadväzujúce otázky mal súd riešiť až následne po tom, ako by zodpovedal túto kľúčovú otázku, pričom takýto záver jednoznačne vyplýva aj z právneho názoru Krajského súdu v Bratislave, od ktorého sa súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom odklonil. Súd sa odchýlil od záväzného právneho názoru Krajského súdu v Bratislave, nevykonal navrhované dôkazy, pričom sa jednoznačne nepreukázalo vedomé porušenie povinnosti žalobcu v súvislosti s testovaním zabezpečovacieho zariadenia.
V ďalších skutkových a právnych tvrdeniach sa žalobca pridržiava svojho podaného odvolania zo dňa 04.06.2018. Navrhol, aby Krajský súd v Bratislave jeho podanému odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a podľa § 390 CSP sám vo veci rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 28.479,62 Eur s príslušenstvom a zároveň žalobcovi nahradiť trovy konania v plnom rozsahu, ako aj trovy odvolacieho konania.
20. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že žalobca zdôrazňuje, že Okresný súd Bratislava I sa nevysporiadal s otázkou porušenia povinnosti žalobcu z poistnej zmluvy ohľadne zabezpečovacieho systému, teda či došlo k naplneniu podmienok na zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 OZ. Podľa žalovaného Okresný súd Bratislava I postupoval správne, ak vykonal dokazovanie v smere naznačenom druhostupňovým súdom: (i) najprv zistiť, či bol tovar na sklade. V tomto prípade nejde len o výšku škody, ale zároveň o samotný základ uplatneného nároku, t.j. či žalobca preukázal, že tovar vôbec bol na sklade a až následne (ii) výsluch svedkov ohľadne porušenia povinnosti žalobcu. Žalobca uvádza, že súd mal v prvom rade jednoznačným spôsobom určiť, či bolo odôvodnené zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného a až následne sa zaoberať otázkou preukázania výšky škody. Žalobca naznačuje, že Okresný súd Bratislava I nepostupoval procesné správne. Z tvrdení Žalobcu však nie je zrejmé, aké ustanovenia mali byť Okresným súdom Bratislava I porušené. Zároveň dodal, že ustanovenie § 797 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého poisťovateľ nie je oprávnený meniť dôvod neposkytnutia pripadne zníženia poistného plnenia nebol v čase vzniku Škodovej udalosti (rok 2002) platný. Likvidačný spis bol zo strany žalovaného predložený, Okresným súdom Bratislava I žalobcu vyzval, aby do neho nahliadol. Žalobca však na výzvu súdu nereagoval a neprišiel nahliadnuť do predloženého likvidačného spisu. Keďže Žalobca neprišiel nahliadnuť do likvidačného spisu nevedel a ani neoznačil žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o výške, resp. právnom základe jeho nároku. V zmysle § 153 CSP je procesným pochybením žalobcu, že neoznačil v likvidačnom spise tie dokumenty, z ktorých odvodzoval svoj právny nárok a jeho výšku. Vyššie uvedené treba vnímať aj s ohľadom na skutočnosť, že súdny spor sa vedie už vyše 12 rokov a jediným tvrdením žalobcu bolo, že nárok vyplýva z dokladov, ktoré sú súčasťou likvidačného spisu. Okresný súd Bratislava I jednoznačne skonštatoval, že z likvidačného spisu, v ktorom jediným príslušným dokladom je „iba faktúra“, nemožno vyvodiť materiálnu, a teda reálnu existenciu zásob odevu TRUSSSARDI, na ktorom sa mala stať údajná škoda. Žalovaný poukázal aj na základný princíp CSP uvedený v čl. 8 CSP v znení: „Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“ Je nepochybné, že preukázanie vzniku a výšky škody je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena v otázke škody žalobcom, aj napriek viacerým výzvam súdu, je nové prvostupňové rozhodnutie plne v súlade s právnymi predpismi ako aj právnym názorom uvedeným v druhostupňovom rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené spoločnosť UNIQA poisťovňa, a.s. žiada, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol nasledovne: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I potvrdzuje. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu, dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolacou replikou a duplikou, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
22. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu a žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.
23. V konaní bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 16.11.2001, koniec poistenia 15.11.2006. Predmetom poistenia boli, okrem iného, zásoby odevov TRUSSARDI, Na piesku 21, v Bratislave, na novú hodnotu bez DPH. Poistenie bolo dojednané pre prípad požiaru, krádež vlámaním, voda z vodovodu a víchrica, vrátane
krupobitia. Súčasťou poistnej zmluvy okrem všeobecných poistných podmienok a osobitných dojednaní bola aj Príloha č. 1, ktorá obsahuje Doložky pre zariadenia a zásoby a Doložky zabezpečenia objektov KV01, KV02, KV03 a KV04. Dňa 24.07.2002 od 21:00 hod. do 25.07.2002 07:30 hod. došlo k vlámaniu do objektu žalobcu na Piesku 21 v Bratislave a k odcudzeniu tovaru, ktorý bol predmetom poistenia. Vlámanie žalobca dňa 25.07.2002 nahlásil polícii a zároveň túto poistnú udalosť nahlásil žalovanému. Žalovaný dňa 25.07.2002 zároveň vyhotovil Zápis o škode. Listom zo dňa 18.11.2002 oznámil žalovaný žalobcovi, že pristúpil k likvidácii poistnej udalosti v zmysle VPP pre poistenie krádeže vlámaním a lúpeže s tým, že výška poistného plnenia bola krátená podstatným spôsobom, nakoľko v čase vzniku poistnej udalosti zmluvne dojednaná Elektronická zabezpečovacia signalizácia nezabezpečovala spojenie - prenos správy poplachu o narušení chráneného priestoru na pult PCO, čo potvrdil znalecký posudok. Z toho dôvodu výška poistného plnenia bola určená vo výške 50.000,- Sk. V konaní žalovaný taktiež namietal funkčnosť zabezpečovacieho systému a nepreukázanie výšky vzniknutej škody. Predmetom žaloby je nárok žalobcu v celkovej výške 28.479,62 Eur (857.977,- Sk), ktorá suma má predstavovať hodnotu zásob tovarov (odevov TRUSSARDI) bez DPH, ktoré sa mali nachádzať v poistených priestoroch.
24. Medzi sporovými stranami bola sporná výška žalobcom uplatnenej škody a právo žalovaného krátiť poistné plnenie v zmysle § 799 ods. 3 OZ.
25. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že súd sa mal najskôr vysporiadať s otázkou, či žalovaný bol oprávnený postupovať podľa § 799 ods. 3 OZ a znížiť výšku poistného plnenia z dôvodu vedomého porušenia povinnosti žalobcu a až potom, ak by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností mal za preukázané, že žalobca svoje povinnosti porušil a táto skutočnosť mala vplyv na rozsah poistného plnenie, by prichádzalo do úvahy preukazovanie výšky škody zo strany žalobcu.
26. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí č.k. 8Cob/204/2013-147 zo dňa 28.09.2015 uviedol, že „Pokiaľ ide o preukázanie výšky škody (doklad o nadobudnutí tovaru, doklad o skladových zásobách), odvolací súd poukazuje na žiadosť navrhovateľa zo dňa 13.10.2004, adresovanú odporcovi, o nahliadnutie do škodového spisu a na odmietnutie odporcu o nahliadnutie zo dňa 31.05.2004. Bez predloženia likvidačného spisu nie je možné zistiť, ako zásoby mal navrhovateľ na sklade, či išlo o jeho zásoby, tzn. nie je možné preukázal výšku škody. Je nesporné, že tieto doklady má odporca, ktoré bude musieť predložiť. Bez týchto dokladov nie je možné zistiť ako škodovú udalosť odporca zlikvidoval a ako dospel k výške zníženia poistného plnenia. Preto súd prvého stupňa po zabezpečení likvidačného spisu č. XXXXXXXXXX zváži vypočutie svedkov U.V., znalca Ing. Kempného, L. B. a pána M., opätovne posúdi porušenie povinnosti navrhovateľa (porušenie povinnosti testovať zabezpečovací systém), ako aj príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením tejto povinnosti a vniknutím do chráneného priestoru (za týmto účelom bude potrebné vypočuť znalca). Odporca musí preukázať, že porušenie povinnosti navrhovateľa bolo vedome a malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, musí preukázať, na základe akých skutočností znížil poistné plnenia na výšku 50.000,- Sk. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že napriek návrhu na vypočutie U. F., znalca Ing. Kempného, L. B. a pána M. (č.l. 91, 92) súd svedkov nielenže nevypočul ale sa ich nevypočutím v rozsudku nevysporiadal.“
27. Odvolací súd konštatuje, že súd sa pri opätovnom posúdení nároku žalobcu riadil právnym názorom odvolacieho súdu.
28. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí jasne uviedol, že bez predloženia likvidačného spisu nie je možné zistiť, aké zásoby mal navrhovateľ na sklade, či išlo o jeho zásoby, tzn. nie je možné preukázal výšku škody. Preukázanie výšky škody je základom pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu.
29. Žalovaný na výzvu súdu predložil likvidačný spis č. XXXXXXXXXX, s ktorým sa súd oboznámil. Súd v bode 17. odôvodnenia rozsudku uviedol, že z likvidačného spisu zistil, že v predmetnom spise sa nachádza len jedna faktúra č. 910053, ktorá sa má týkať zásob tovarov, ktoré mali byť podľa tvrdenia žalobcu odcudzené. Z predmetnej faktúry nie je zrejmé, že sa má jednať o značku odevov TRUSSARDI. Z faktúry č. 910053 je zrejmé, že ju vystavila žalobcovi spoločnosť BRONTO s.r.o., IČO: 31 319 734, dňa 20.11.2001 a deň splatnosti na faktúre uviedla deň 14.12.2002, t.j. až niekoľko mesiacov po poistnej udalosti, ktorá nastala už dňa 24.07.2002. Z likvidačného spisu nemal súd preukázané, či bol tovar žalobcovi zo strany spoločnosti BRONTO s.r.o. aj skutočne dodaný, či žalobca za daný tovar zaplatil,
či bol v jeho vlastníctve alebo vo vlastníctve spoločnosti BRONTO s.r.o.. Žalobca mal možnosť tieto skutočnosti súdu kedykoľvek počas konania preukázať. Mohol kedykoľvek predložiť súdu dodací list, doklad o úhrade zásob tovarov, že sa jednalo o tovar značky TRUSSARDI o to viac, keďže konateľom spoločnosti BRONTO s.r.o. bola tá istá osoba ako predseda predstavenstva žalobcu. Žalobca bol v konaní pasívny, nepovažoval za potrebné sa oboznámiť s likvidačným spisom, hoci o jeho predloženie žalovaného žiadal a potom, čo bol do spisu doložený, neprišiel sa so spisom oboznámiť. Odvolací súd sa s názorom súdu plne stotožnil.
30. Odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
31. Podľa odvolacieho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal nadobudnutie tovaru, ktorý mu mal byť odcudzený, že tento tovar sa v čase vlámania nachádzal v priestoroch v ktorých došlo k vlámaniu, nepreukázal zaplatenie tovaru, výšku vzniknutej škody a neuniesol tak dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalobca na preukázanie výšky odcudzeného tovaru predložil súdu iba Zápisnicu o výsluchu svedka U. U. zo dňa 02.10.2002, ktorý do zápisnice uviedol názov odcudzeného tovaru Trussardi Jeans kolekcia jeseň-zima spolu vo výške 907.976,92 Sk bez akýchkoľvek iných dokladov. Takto vyčíslenie škody je nedostačujúce. Odvolací súd považuje za neprofesionálne, že žalobca zaslal žalovanému doklady bez toho, aby si nechal ich kópie. Žalobca napriek oznámenia súdu (č.l. 163), že žalovaný doručil súdu dokumenty týkajúceho sa likvidačného spisu, do súdneho spisu nenahliadol a neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy a návrhy na doplnenie dokazovania. Tvrdenie žalobcu, že je otázne či žalovaný predložil celý obsah likvidačného spisu, je bezpredmetné. Nakoľko nebola preukázaná výška škody, súd nebol povinný zisťovať či žalovaný v zmysle § 799 ods. 3 OZ oprávnene krátil poistné plnenie. Skutočnosť, že žalovaný žalobcovi vyplatil čiastku 50.000,- Eur je pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu irelevantná. Je vecou žalovaného ako sa s vyplatením tejto sumy vysporiada. Súd sa taktiež vysporiadal s tým, prečo nevypočul svedkov U. F. a pána M. keď uviedol, že „ po oboznámení sa s likvidačnými spisom súd nemal preukázaný základ žalobcovho nároku, t.j, výšku ním uplatnenej škody, z uvedeného dôvodu nepovažoval za potrebné zaoberať sa porušením povinnosti žalobcu (porušenie povinnosti testovať zabezpečovací systém), ako aj príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením tejto povinnosti a vniknutím do chráneného priestoru, nakoľko ako bolo uvedené už vyššie, žalobca bol v konaní pasívny a hoci si bol vedomý svojej povinnosti preukázať výšku škody, súdu žiadne dôkazy na jej preukázanie nepredložil. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.“
32. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania.
34. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).