Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/89/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: CHR, s.r.o., so sídlom Hlavná 52, 931 01 Šamorín, IČO: 36 679 534, právne zastúpený: VALIŠ LEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová č. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 834 611, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 1100307/1/271497/2014/4884 zo dňa 11.06.2014, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Daňový úrad Trnava svojim rozhodnutím číslo: 9210401/5/3370285/2013 zo dňa 10.07.2013 podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku znížil žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet z dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 zo sumy 30.177,33 Eur na sumu 60,43 Eur. Dôvodom pre neuznanie odpočtu bola skutočnosť, že podľa správcu dane nebolo možné preveriť uskutočnenie prijatých dodávok, ktoré preukazoval žalobca a že tieto dodávky uskutočnila spoločnosť, ktorá bola uvedená na dodávateľskej faktúre a to spoločnosť DIKTA-stav s.r.o.

2.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 31.07.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.

3.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo: 1100307/1/271496/2014/4884 zo dňa 11.06.2014 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane a odvolanie žalobcu zamietol s odôvodnením, že vykonanie stavebných prác spoločnosťou DIKTA-stav s.r.o. nebolo v procese daňovej kontroly ani v procese vyrubovacieho konania preukázané, vzhľadom na výpoveď viacerých svedkov, ktorí nepotvrdili že práve spoločnosť DIKTA-stav s.r.o. bola dodávateľom stavebných práce za ktoré si uplatňoval žalobca odpočet dane.

II. Žaloba a žalobné dôvody

4.

Žalobou doručenou dňa 21.8.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č.9210401/5/3370285/2013 zo dňa 10. júla 2013, ktorým bol podľa v znení neskorších predpisov vyrubený žalobcovi rozdiel v sume 31.117,30 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010.

5.

Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nesprávneho použitia právneho predpisu, že v konaní správcu dane ako aj orgánu prvého stupňa bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia i napadnutého rozhodnutia a správca dane neprihliadol na relevantné dôkazy a tvrdenia žalobcu. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie sa malo riadiť zákonom o správe daní a nie daňovým poriadkom a z toho dôvodu je teda vydané na základe nesprávneho právneho predpisu a je nezákonné. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane v rámci daňovej kontroly bol nečinný, vôbec nevykonával žiadne dokazovanie a toto dokazovanie vykonával až v rámci následného vyrubovacieho konania, kde žalovaný nemá možnosť využívať svoje procesné práva ako pri daňovej kontrole. Zásadne nesprávnym procesným postupom však je, ak si správca dane od žalovaného ako aj od tretích osôb, bez zákonného odôvodnenia, vynucoval plnenie povinností ktoré mal žalovaný iba v rámci daňovej kontroly, aj pri následnom vyrubovacom konaní. Ďalej žalobca uviedol, že správca dane a následne aj žalovaný sa dopustili vážnych procesných chýb, keď nevypočuli svedka P. I., v dôsledku vád doručovania si svedok predvolanie na výsluch na deň 26.6.2013 prevzal až 27.6.2013 a nevypočul svedka B. V., nakoľko mu bolo doručované predvolanie na inú adresu ako na adresu jeho trvalého pobytu. Žalobca ďalej namietal, že správca dane ani žalovaný neprihliadali dostatočným spôsobom na výsluch svedka a to bývalého konateľa spoločnosti DIKTA-stav s.r.o. p. O. A., ktorý potvrdil realizáciu stavebných prác spoločnosťou DIKTA-stav s.r.o. a neprihliadol ani na potvrdenie od p. B. V. (v tomto prípade išlo o písomné potvrdenie, ale žalovaný naň neprihliadal z dôvodu, že podpis p. V. nebol úradne overený). Správca dane namiesto vysporiadania sa s týmito dôkazmi iba konštatoval, že existujú pochybnosti, kto práce vykonal a že žalobcovi sa nepodarilo dokázať pred daňovými úradmi, že fakturované práce skutočne boli vykonané spoločnosťou DIKTA-stav s.r.o.. Žalobca uviedol, že si v maximálnej miere splnil svoju dôkaznú povinnosť a preukázal aj materiálnu podstatu plnenia tak, že predložil riadnu faktúru s popisom fakturovaných prác, ako aj s potvrdením od bývalého konateľa spoločnosti DIKTA-stav s.r.o. p. O. A., ktorý potvrdil, že jeho spoločnosť v čase keď bol jej konateľom, fakturované práce vykonala. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že dôkazné bremeno nie je absolútne a môže sa týkať iba vzťahu medzi ním a dodávateľom - spoločnosťou DIKTA-stav s.r.o.. Pre daňový subjekt bolo a je podstatné, že fakturované práce boli riadne vykonané podľa dojednaní medzi daňovým subjektom a spoločnosťou DIKTA-stav s.r.o..

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

6.

K predmetnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 13.10.2014, pričom v tomto vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie prvostupňového orgánu boli vydané na základe nesprávneho právneho predpisu, keď svoj názor žalobca odôvodňuje tým, že na daňovú kontrolu začatú a neukončenú pred účinnosťou daňového poriadku a na následné vyrubovacie konanie sa má použiť zákon o správe daní, pretože v danom prípade sa daňová kontrola u žalobcu začala dňa 28.10.2011, bola ukončená dňom prerokovania protokolu č.9210401/969974/2012 zo dňa 15.06.2012 (ďalej len „protokol“). Následné vyrubovacie konanie tak malo byť vzhľadom na § 165 ods. 4 a ods. 5 daňového poriadku vykonané podľa zákona o správe daní.

8.

Žalovaný k predmetnej námietke uviedol, že po ukončení daňovej kontroly (prerokovaní protokolu), správca dane vydal platobný výmer č.9210401/51778516/2012 zo dňa 16.07.2012, ktorý bol však na základe odvolania žalobcu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prípade následne vydaného rozhodnutia prvostupňového orgánu však už nešlo o rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku (pred 01.01.2012), ktoré by podľa § 165 ods. 5 muselo byť vydané podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona o správe daní. Napadnuté rozhodnutie bolo rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní, ktoré nariadil žalobca po zrušení platobného výmeru č.9210401/5/1778516/2012 zo dňa 16.07.2012, vydaného po ukončení daňovej kontroly. Pretože toto vyrubovacie konanie začalo na základe oznámenia správcu dane č.9210401/5/3714714/2012 zo dňa 12.12.2013 až za účinnosti daňového poriadku, bolo napadnuté rozhodnutie správne vydané už podľa ustanovení tohto zákona a nie podľa zákona o správe daní, ako argumentuje žalobca.

9.

Oznámenie č.9210401/5/3714714/2012 zo dňa 12.12.2013 bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 18.12.2013 (doklad č. 27). Žalovaný znovu zdôrazňuje, že vrátenie správcu dane do vyrubovacieho konania po zrušení jeho odvolaním napadnutého rozhodnutia je postup, ktorý nie je implicitne upravený zákonom, avšak v danom prípade bolo potrebné postupovať podľa prechodného ustanovenia § 165b ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2012, podľa ktorého sa daňové konanie začaté podľa zákona o správe daní dokončí podľa daňového poriadku. Správca dane teda postupoval v zmysle uvedeného ustanovenia správne, keď napadnuté rozhodnutie vydal podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku.

10.

K tvrdeniu žalobcu o nezákonnosti žalovaného rozhodnutia i rozhodnutia správcu dane v dôsledku použitia dôkazov získaných počas daňovej kontroly žalovaný uviedol, že z jeho rozhodnutia vyplýva, že dôkazy boli získané vo vyrubovacom konaní, nariadenom rozhodnutím žalovaného a preto nemôže namietať ich nezákonnosť. Zároveň však nie je možné spochybniť tie dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu daňovej kontroly, pretože táto bola vykonaná v súlade so zákonom a v zákonom stanovenej lehote a z tohto dôvodu nie je možné označiť dôkazy ako nezákonné.

11.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že všetky výzvy vo vyrubovacom konaní boli vydané na základe ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, ktorý sa týka daňovej kontroly a nie vyrubovacieho konania, žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenie bolo použité primerane, preto podľa jeho názoru postup správcu dane bol správny. Podstatné je, že žalobca na tieto výzvy nereagoval a požadované dôkazy nepredložil, hoci podľa § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku má povinnosť preukazovať všetky skutočnosti, na preukázanie ktorých bol správcom dane vyzvaný, či už v priebehu daňovej kontroly, alebo v priebehu daňového konania. Zároveň ust. § 3 ods. 8 daňového poriadku ukladá žalobcovi povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane. Pokiaľ teda žalobca mal námietky vzťahujúce sa k údajnému použitiu nesprávnych ustanovení daňového poriadku týkajúcich sa daných výziev, mal možnosť požadovať od správcu dane nápravu, čo však neurobil, na výzvy nereagoval, so správcom dane nespolupracoval a ani konkrétnymi dôkazmi, požadovanými správcom dane, nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane. Svoj nárok nedoložil faktúrou vystavenou v súlade so zákonom o DPH, keď si svoj nárok uplatňoval na základe faktúry, ktorá v rozpore s ust. § 71 ods. 2 písm. f) a g) zákona o DPH neobsahovala množstvo a druh dodaného tovaru a jednotkovú cenu bez dane pri jednotlivých dodaných tovaroch a z tohto dôvodu nebolo možné zistiť, aký konkrétny tovar, v akom množstve a v akej jednotkovej cene bol dodaný.

12.

Žalovaný zároveň dáva súdu do pozornosti, že žalobca účelovo poukazuje na údajné procesné pochybenia, ktoré majú za následok nezákonnosť rozhodnutí žalovaného i správcu dane, avšak opomína skutočnosť, že okrem faktúry č. 25/2010 zo dňa 27.11.2010 nepredložil žiaden iný dôkaz o uskutočnení nimi fakturovaných služieb - stavebných prác spoločnosťou DIKTA-stav s.r.o., napriek tomu, že bola na to vyzvaná výzvami č. 9210401/5/269820/2013 zo dňa 28.01.2013 a č.9210401/5/2093434/2013 zo dňa 22.05.2013. Vo svojom vyjadrení predloženom dňa 07.08.2012

žalobca namietal, že správca dane s ním počas daňovej kontroly v záujme získania vysvetlení a dôkazov nekomunikoval a tvrdil, že by dôkazy predložil, ak by ich správca dane požadoval.

13.

Pokiaľ ide o vypočutie p. B. V., správca dane správne doručoval predvolania na adresu v Obchodnom registri, avšak pokiaľ sa na tejto adrese nezdržiava, mohol o tejto skutočnosti upovedomiť správcu dane, čo však neurobil. Dňa 11.07.2013 bolo správcovi dane doručené jeho vyjadrenie, v ktorom uviedol, že konateľom žalobcu bol necelý rok a po odvolaní z funkcie konateľa celú agendu spoločnosti odovzdal novému konateľovi p. M. C.. Uviedol, že o spoločnosti odo dňa jeho odvolania z funkcie konateľa nemá žiadne informácie, bez oboznámenia sa s jemu nedostupnými dokumentmi nevie nič uviesť, ani poskytnúť akúkoľvek informáciu a preto jeho výsluch nemôže priniesť nič nové. Jeho vypočutie nemohlo žiadnym spôsobom preukázať uskutočnenie stavebných prác deklarovaným dodávateľom. Samotné vypočutie p. O. A. rovnako nepreukázalo, že práce boli dodané deklarovaným dodávateľom. Vo vyrubovacom konaní správca dane vypočul ako svedka p. O. A., ktorý dňa 18.02.2013 uviedol, že daňový subjekt pozná, k nahliadnutiu predloženú faktúru č. 25/2010 zo dňa 27.11.2010 osobne vystavil aj podpísal a práce na nej uvedené spoločnosť DIKTA-stav s.r.o., vykonala. Podľa jeho vyjadrenia bola na stavebné práce na stavbe „CHATA 1 až 10 v obci Hrubá Borša“ uzatvorená zmluva o dielo, bol vedený stavebný denník, do ktorého boli zaznamenané všetky úkony, t.j. rozsah prác, stroje použité na stavbe, počasie, počet ľudí. Svedok p. A. ďalej uviedol, že práce vykonávali nielen jeho pracovníci, ale aj pracovníci subdodávateľských firiem.

14.

V rámci miestneho zisťovania dňa 18.06.2013 správca dane zistil, že na adrese sídla spoločnosti DIKTA- stav s.r.o., Cukrovarská 225, Sládkovičovo, sa nachádza staršia budova, ktorú prenajíma spoločnosť United Industries, Bratislava. Podľa vyjadrenia správcu budovy si spoločnosť DIKTA-stav s.r.o. od určitého času už neprenajíma kancelárske priestory. Osoba podpísaná vo vyjadrení k výzvam zo dňa 10.07.2013 ako B. V., uviedla iba nekonkrétne vyjadrenia, bez podloženia dôkazmi, nedisponuje informáciou, ktorá konkrétna osoba za spoločnosť DIKTA - stav s.r.o. spisovala stavebný denník, neuvádza meno osoby, ktorá vykonávala stavebný dozor, neidentifikuje osoby, ktoré zabezpečovali stráženie stavby a pod. Predloženie takéhoto vyjadrenia preto nie je možné považovať za splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu.

15.

Vykonanie stavebných prác spoločnosťou DIKTA-stav s.r.o., nebolo v procese daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania preukázané vzhľadom na výpoveď svedka JUDr. O. C.. Svedok nevedel uviesť, kedy sa začali stavebné práce na uvedenej stavbe a stavebným denníkom nedisponoval. Žalobcu podľa jeho vyjadrenia nepoznal.

16.

V rámci doplnenia konania bol na základe dožiadania správcu dane na Daňovom úrade Bratislava ako svedok vypočutý Ing. Mgr. Arch. O. J., ktorý nevedel označiť zhotoviteľa - dodávateľa stavby a taktiež nevedel identifikovať osoby, ktoré stavebné práce vykonávali. Nevedel identifikovať ani osobu vykonávajúcu stavebný dozor. Správca dane ďalej vypočul ako svedka Ing. B. C., ktorý uviedol, že žalobca mu nie je známy, nikdy s nikým z tejto spoločnosti nekonal, konal iba s JUDr. C., ktorý bol objednávateľom projektu pre stavebné povolenie.

17.

V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na závery rozsudku NS SR sp. zn. , z ktorých vyplýva, že žalobca môže odpočítať DPH za splnenia základnej podmienky - aby išlo o tovary a služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH, pričom správca dane má pri posudzovaní nárokov na odpočítanie DPH vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Rovnaký názor formuloval NS SR aj vo svojom rozsudku sp. zn. . Rozsudok ESD (C-354/03, C-355/03, C-484/03) nemôže byť podľa názoru žalovaného na daný prípad aplikovaný, keďže sa on ani správca dane nevyslovili, že by v danom prípade išlo o podvod.

18.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

19.

Krajský súd v Trnave rozsudkom sp.zn.14S/146/2014 zo dňa 21.12.2015 v spojení s opravným uznesením sp.zn.14S/146/2014-77 zo dňa 21.1.2016 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec im vrátil na ďalšie konanie.

20.

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný dňa 9.2.2016 odvolanie.

21.

Najvyšší súd SR uznesením sp.zn.3Sžf/20/2016 zo dňa 20.9.2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 21.2.2016 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

22.

Dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia súdu bola skutočnosť, že krajský súd nesprávne vyhodnotil použitie právneho predpisu podľa ktorého správca dane resp. žalovaný konali, keďže prvostupňový správny orgán vyhovel námietke žalobcu a vyslovil právny názor, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie ktoré mu predchádzalo bolo vydané za použitia nesprávneho právneho predpisu. Najvyšší súd konštatoval, že správca dane a žalovaný preto postupovali vo vyrubovacom konaní od 30.12.2012 v súlade s účinným procesným predpisom ktorý bol od uvedeného dátumu

23.

Krajský súd v Trnave vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.02.2018, ktoré bolo odročené podľa na deň 22.02.2018 za účelom vyhlásenia rozsudku.

24.

Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. zo dňa 22.02.2018 napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 1100307/1/271497/2014/4884 zo dňa 11.6.2014 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo: 9210401/5/3370285/2013 zo dňa 10.07.2013 zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie. Zároveň správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

25.

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný dňa 27.03.2018 kasačnú sťažnosť.

26.

Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 12.06.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. -105 zo dňa 22.02.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

27.

Najvyšší súd SR v uvedenom rozsudku skonštatoval, že v inom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. vo veci toho istého žalobcu krajský súd žalobu zamietol, pričom Najvyšší súd SR sa s týmto rozhodnutím stotožnil a to z dôvodu, že pokiaľ by správca dane zopakoval proces a odstránil formálne vady ktoré boli vytknuté Krajským súdom v Trnave v konaní sp. zn. , nedošlo by k privodeniu vecne iného resp. výhodnejšieho rozhodnutia pre žalobcu, keďže svedkovia nedisponujú relatívnymi informáciami.

28.

Krajský súd v Trnave nariadil pojednávanie v predmetnej veci na deň 17.11.2019.

29.

Uvedené konanie sa konalo v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

30.

Právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní uviedol, že je si vedomý, že krajský súd je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ale napriek tomu poukázal na tri zásadné pochybenia, ktoré v

konaní vznikli. Prvým pochybením je tá skutočnosť, že pri rozhodovaní tunajšieho súdu v prvom prípade nemal krajský súd k dispozícii kompletný spis. Ďalšie pochybenie vzniklo pri predvolávaní svedkov - konateľov žalobcu a ďalšia skutočnosť, že v danom prípade došlo k rozhodovaniu súdu, ktorý svojim rozhodnutím reparoval nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, čím bol porušený princíp legality, keďže súdne rozhodnutia nemôžu reparovať rozhodnutia správnych orgánov. Uviedol, že v bode 11 rozsudku NS SR sp. zn. , kasačný súd vyslovil právny názor vo veci , ktorá doposiaľ však nebola na kasačnom súde rozhodnutá a v danom prípade teda došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

31.

Správny súd konanie prerušil uznesením sp. zn. zo dňa 07.11.2019 do právoplatného skončenia veci vedenej na kasačnom súde v konaní sp. zn. (kasačná vec týkajúca sa prejednania kasačnej sťažnosti proti rozsudku sp. zn. ).

32.

Dňa 20. mája 2020 kasačný súd oznámil Správnemu súdu v Trnave, že vo veci vedenej na NS SR pod sp. zn. , predtým vedenej pod sp. zn. NS SR rozhodol dňa 21.04.2020 tým, že kasačnú sťažnosť zamietol a spis vrátil Krajskému súdu v Trnave.

33.

Na základe uvedeného oznámenia Správny súd v Trnave uznesením sp. zn. -210 zo dňa 08. júla 2020 pokračoval v konaní.

34.

Krajský súd v Trnave vo veci sp. zn. nariadil pojednávanie na deň 22.10.2020, na ktorom oboznámil prítomného právneho zástupcu žalobcu s rozsudkom NS SR sp. zn. .

35.

Žalovaný sa uvedeného pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil elektronicky dňa 15.10.2020 a súhlasil s prejednaním v neprítomnosti.

36.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že odkazuje na všetky svoje predchádzajúce vyjadrenia. Je toho názoru, že správca dane počas daňovej kontroly nekonal a riešil veci až vo vyrubovacom konaní, čo nie je v súlade s daňovým poriadkom. K výpovedi svedka p. V. sa vyjadril tak, že nevie prečo svedok V. vypovedal tak ako vypovedal. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie má byť zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie.

37.

Podľa ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd a orgán verejnej správy sú viazané právnym názorom kasačného súdu.

38.

V danom prípade tento právny názor bol vyslovený v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý poukázal na iné konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. , kvôli ktorému bola aj vec ktorá je prejednávaná v tomto konaní prerušená. V predmetnej veci sp. zn. rozhodol o kasačnej sťažnosti žalobcu NS SR rozsudkom sp. zn. (predtým sa jednalo o konanie sp. zn. ), pričom výsledky tohto konania sú právne záväzné aj pre rozhodovanie vo veci žalobcu v tomto konaní.

39.

Krajský súd poukazuje rovnako ako NS SR, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.

40.

Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže" Z. z ), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

41.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu vo veci sp. zn.2Sžf/4//2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( daňového poriadku v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.

42.

Podmienky uvedené v a nasl. (odpočítanie dane) , sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.

43.

V danom prípade žalobca okrem faktúry č. 25/2010 zo dňa 27.11.2010, vlastných tvrdení a tvrdení zástupcu dodávateľa, nepredložil žiaden vierohodný doklad o uskutočnení zdaniteľného plnenia deklarovaný dodávateľom DIKTA-stav s.r.o. ako platcom DPH. Napriek výzve správcu dane na predloženie kompletnej zmluvy o dielo, bola zo strany sťažovateľa predložená len časť zmluvy o dielo uzatvorenej medzi sťažovateľom a dodávateľskou spoločnosťou, bez príslušných podpisov zástupcov zmluvných strán, bez dátumu jej uzavretia. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy mala byť projektová dokumentácia a rozpočet, ktorý však nebol správcovi dane predložený. Z predloženej, neúplnej zmluvy o dielo, nevyplýva dohodnutá cena stavebných prác, ktorá mala byť určená v zmysle absentujúceho rozpočtu. Predmetom zmluvy bolo len vyhotovenie stavebných prác. Je nepochybné, že na realizáciu diela bol potrebný stavebný materiál, pričom na preukázanie jeho skutočnej realizácie deklarovaným dodávateľom neboli zo strany sťažovateľa predložené žiadne doklady o použitom materiáli, jeho dodávateľovi, spôsobe jeho nadobudnutia, dodania a pod. Sťažovateľ nepredložil doklad o prevzatí fakturovaných, stavebných prác realizovaných v jednotlivých mesiacoch, ich odkontrolovaní v zmysle čl. V., bod 5.1 predmetnej zmluvy, pred úhradou požadovanej čiastky. Sťažovateľ ako subjekt, ktorý nesie podnikateľské riziko, ktoré si vyžaduje dodržanie istej miery opatrnosti, nepreukázal spôsob obvyklej komunikácie so svojim zmluvným partnerom počas realizácie diela, či pred kontrolou uskutočnených dodávok pred vyúčtovaním ceny prác. Znalecky posudok predložený sťažovateľom v rámci daňového konania preukazuje len znalcom určenú všeobecnú hodnotu rozostavaných rekreačných domov, nepreukazuje však realizátora posudzovaných stavieb.

44.

Zo strany daňových orgánov bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého sa daňovému subjektu nepodarilo odstrániť pochybnosti o skutočnom dodávateľovi zdaniteľného plnenia. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že predchádzajúci konateľ B. V., mal písomne vyhlásiť, že realizácia diela bola vykonaná deklarovaným dodávateľom. Sťažovateľ tvrdil, že predmetné vyhlásenie malo byť správcovi dane zaslané listom zo dňa 10. júla 2013, toto sa však v spisovom materiáli nenachádza. Sťažovateľ, ktorý doručenie predmetného vyhlásenia sprostredkoval, nepreukázal doručenie predmetného podania správcovi dane. Ani prípadné doručené, resp. ústne vyhlásenie B. V. o

skutočnom vykonaní fakturovaných prác, by nebolo spôsobilé odstrániť pochybnosti a nahradiť absenciu materiálnych dôkazov, príkladmo uvedených v odôvodnení tohto rozsudku. Dodávateľ, spoločnosť DIKTA-stav, s.r.o., prostredníctvom konateľa, okrem vlastných tvrdení, nepredložil stavebný denník dokladujúci priebeh dodávky, odsúhlasenie jednotlivých etáp výstavby objednávateľom, spôsob dodávky materiálu na stavbu, mená skutočných realizátorov stavby, prípadne iné vysvetlenia a informácie ozrejmujúce priebeh dodávky diela, ktoré predstavujú obvyklú súčasť stavebných dodávok obdobného rozsahu. Podľa názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v konaní sp. zn. v rozsudku zo dňa 11.06.2019 v obdobnej veci: „Daňový subjekt, ktorý pri uplatnení práva na odpočet dane, ktorej základom sú poskytnuté služby spojené s realizáciou stavieb, nevie predložiť pri svojich dôkazných tvrdeniach okrem iného ani stavebným zákonom vyžadovanú dokumentáciu o stavebných činnostiach, a to stavebný denník, potom neuniesol dôkazné bremeno. "

45.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na nález Ústavného súdu -44, podľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Z uvedeného vyplýva, že na preukázanie realizácie diela konkrétnym dodávateľom nepostačuje len predloženie formálnych, účtovných dokladov.

46.

Správny súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný v danej veci procesne pochybil a to najmä tým, že nezobral do úvahy dôkazy ktoré predkladal žalobca. Správny súd rovnako ako žalovaný poukazuje, že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že stavebné práce boli vykonané spoločnosťou DIKTA-stav s.r.o., napriek tomu, že bol na túto skutočnosť vyzvaný výzvami č. 9210401/5/269820/2013 zo dňa 28.01.2013 a č. 9210401/5/2093434/2013 zo dňa 22.05.2013.

47.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, ako aj vzhľadom na viazanosť právnymi závermi uvedenými rozsudkami Najvyššieho súdu SR č. a , krajský súd žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania podľa .

48.

O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne a takéto dôvody súd v danom konaní nezistil.

49.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.