Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobkyne: E. E., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. G. A. J. XX, XXX XX A., štátny občan Slovenskej republiky, právne zast.: JUDr. Ladislav Kováč, advokát, Advokátska kancelária so sídlom M. Bela 2, 984 01 Lučenec proti žalovanému: G. M., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. A.Č., H. X, štátny občan Slovenskej republiky, právne zast.: JUDr. Zuzana Morháčová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Haličská cesta 3200, Lučenec o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a určenie povinnosti, že vlastníctvo sa zapíše do registra motorových vozidiel vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Lučenec, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala žalobu o určenie vlastníctva k motorovému vozidla J. T. a o určenie povinnosti zapísania jej vlastníctva do registra motorových vozidiel vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Lučenci.

2. Okresný súd Lučenec vo veci dňa 08.02.2019 rozhodol v rozsudku č.k. -111, tak že v I. výroku určil, že motorové vozidlo J. T., R. E., T. E., L. A. XXX B. je vlastníctvom žalobkyne Miroslavy Moravčíkovej, nar. 10.06.1981, bytom ul. Gen. L. Svobodu 18, 984 01 Lučenec. Vo výroku II. žalobu žalobkyne proti žalovanému, v ktorej sa domáha určenia povinnosti, že vlastníctvo sa zapíše do registra motorových vozidiel vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Lučenec zamietol. Výrokom III. priznal žalobkyni náhradu trov sporu v rozsahu 50% a výrokom IV. Rozhodol, že o výške náhrady trov sporu rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Proti rozsudku, proti výroku I. a III. podal žalovaný dňa 25.03.2019 odvolanie. Krajský súd Banská Bystrica v konaní č.k. odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku Okresného súdu, ktorým tento žalobu v časti, v ktorej sa domáhala určenia povinnosti, že vlastníctvo sa zapíše do registra motorových vozidiel vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Lučenec zamietol, odmietol. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu výrokov I. a III. a IV. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo veci vyslovil právny názor, ktorým je prvostupňový súd viazaný.

3. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou preukázania výlučných finančných prostriedkov na strane žalobkyne potrebných na kúpu auta. Žalobkyňa doložila do spisu len potvrdenia o podaní daňového priznania daní z príjmov fyzickej osoby za roky 2014 až 2017, z ktorých vyplynulo, že za rok 2014 mala základ dane 1.533,73 Eur, za rok 2015 mala základ dane 1.337,77 Eur, za rok 2016 mala základ dane 1.461,40 Eur a za rok 2017 mala základ dane 626,17 Eur (motorové vozidlo sa kupovalo 19.01.2017). Taktiež do spisu doložila výpis zo živnostenského registra z ktorého vyplýva, že od 01.08.2005 mala oprávnenie podnikať v odbore holičstvo a kaderníctvo. Žiadne iné dôkazy zo strany žalobkyne na preukázanie jej solventnosti neboli predložené. Súd zabezpečil dôkaz z Okresného riaditeľstva Policajného zboru Lučenec, okresný dopravný inšpektorát, kde bolo lustráciou v evidencii vozidiel zistené, že E. E., F.. XX.XX.XXXX, T. A., G.. A.. J. XX bola držiteľkou osobného motorového vozidla značky I. S. v dobe od 04.06.2010 do 20.04.2011, kedy bolo vozidlo vyradené z evidencie.

4. Zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že po vydaní rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica majú za to, že neboli predložené nové dôkazy, ktoré by svedčili v neprospech žalobkyne alebo v prospech žalovaného. Žalobkyňa motorové vozidlo prevzala, ale dá sa povedať, že zo strany žalovaného došlo k podvodu s tým, že jej oznámil, že ona nemôže na svoje meno motorové vozidlo napísať, keďže nemá vodičský preukaz. Predložili dôkazy, kde ich tvrdenia sú pravdivé. Motorové vozidlo bola prevziať žalobkyňa, čo je nevyvrátiteľné s tým, že žalovaný jej zobral kľúče. Žalovaný tvrdí, že nemala žalobkyňa dostatok finančných prostriedkov, čo je síce len tvrdenie, ale žalovaný od roku 2005 nepracoval vôbec nikde. Mal príjem len 100,00 Eur, ktoré mu vyplácala žalobkyňa, ktoré vedia doložiť listinnými dôkazmi. Životné náklady od výživného, cez všetky potreby financovala žalobkyňa.

5. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvajú na doterajších písomných ako aj na ústnych vyjadreniach. Zastávajú názor, že žalobkyňa nie je vlastníčkou predmetného motorového vozidla. Doteraz nepreukázala, že jej auto vlastnícky patrí. Rovnako tomu nenasvedčuje žiadny z vykonaných dôkazov. Z doložených dôkazov nevyplýva, že by mala dostatok finančných prostriedkov na kúpu predmetného motorového vozidla. Žalovaný naďalej trvá na tom, že medzi nimi bola vzájomná dohoda s tým, že žalobkyňa bola vlastníčkou bytu a žalovaný vlastníkom predmetného motorového vozidla. Žalovanému rovnako svedčí právny titul nadobudnutia vlastníctva, čo je možné preukázať vystavenou faktúrou na jeho meno ako aj dokladom o úhrade kúpnej ceny za vozidlo. Zo strany žalovaného rovnako došlo aj k prevzatiu kľúčov od motorového vozidla, teda k faktickému odovzdaniu motorového vozidla, nakoľko on je aj držiteľom vodičského oprávnenia. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že ona o tom nevedela, že pokiaľ nemá vodičský preukaz, tak nemôže byť zapísaná ako vlastníčka, resp. držiteľka motorového vozidla, tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, nakoľko majú vedomosť, že žalobkyňa bola aj v minulosti vlastníčkou motorového vozidla. Žalobkyňa mala v podstate dokázať, že je vlastníčkou predmetného vozidla, teda dôkazné bremeno bolo na jej strane a z predmetných daňových priznaní, ktoré súdu zaslala nevyplýva, že by ona mala dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie predmetného motorového vozidla. Žalovaný mal finančné prostriedky, mal deväť pracovných strojov na kovoobrábanie a samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že chodil pracovať. Žiadny zo svedkov, ktorí boli vypočutí nepotvrdil, že vlastníčkou motorového vozidla bola žalobkyňa, že došlo z jej strany faktickému prevzatiu predmetu kúpy.

6. Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

7. Podľa ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

8. Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne dôvodný nie je. Súd v tejto súvislosti musí konštatovať, že žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla, nakoľko dôkazné bremeno v predmetnej veci zaťažovalo ju. V konaní mala preukázať, že mala dostatok finančných prostriedkov, resp. že mala finančné prostriedky vo výške 11.800,00 Eur, ktoré mala vyplatiť ako kúpnu cenu motorového vozidla J. T.. V konaní, však neprodukovala žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že mala aspoň väčšiu časť z finančných prostriedkov, okrem štyroch potvrdení o podaní daňových priznaní k daní z príjmov fyzických osôb za roky 2014 až 2016 (rok 2017 už neponímajúc, nakoľko ku kúpe motorového vozidla došlo 19.01.2017), z ktorých vyplynul príjem v súhrnnej čiastke 4.332,90 Eur. Obrana žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 07.01.2020, že za 11 rokov, teda za roky 2006 až 2016 získala na každodennom sprepitnom, cca. 15,00 Eur, t.j. 33,000,00 Eur súhrnne za tie roky, neobstojí, nakoľko táto suma nie je ničím podložená a sú to len hypotetické dohady, ktoré sa mohli ale aj nemuseli naplniť, nakoľko otázna je aj tá skutočnosť, či po celý čas žalobkyňa vykonávala predmetnú profesiu, preto súd nemohol na túto okolnosť, bez akýchkoľvek predložených dôkazov prihliadať. Súd taktiež neuveril tvrdeniam žalobkyne, že žalovaný jej oznámil, že pokiaľ nie je držiteľkou vodičského oprávnenia, nemôže byť zapísaná na polícii ako vlastníčka vozidla, resp. že spáchal na nej podvod, že ona nemôže mať na sebe napísané motorové vozidlo, keďže nemá vodičský preukaz, nakoľko žalobkyňa už bola evidovaná ako držiteľka osobného motorového vozidlo značky I. S. v dobe od 04.06.2010 do 20.04.2011, teda mala vedomosť o tom, že môže byť zapísaná ako držiteľka osobného motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte, napriek tomu, že nemá vodičské oprávnenie a preto nebol dôvod ju nezapísať do evidencie motorových vozidiel ako držiteľku motorového vozidla, pokiaľ by v skutočnosti sa cítila byť vlastníčkou motorového vozidla a to aj napriek inému postoju žalovaného. Prihliadnuc na všetky vyššie uvedené okolnosti, ako aj na vklad na účet predajcu v sume 11.340,00 Eur zo dňa 17.01.2017 a faktúru č. XXXXXX vystavenú dňa 16.01.2017 na sumu 11.340,00 Eur splatnú dňa 17.01.2017, ktoré doklady boli vystavené na žalovaného, teda na dôkazy, ktoré do spisu doložil taktiež žalovaný, súd mal za to, že žalovaný preukázal právne skutočnosti, ktoré ho spájajú s nadobudnutím vlastníckeho práva k motorovému vozidlu.

9. Súd sa aj oboznámil s výpoveďami svedkov A. J. I. W. P., ktorí boli vypočutí na pojednávaní a boli prítomní pri uzatváraní kúpnej zmluvy, avšak ani jeden z nich nevedel uviesť, kto bol vlastníkom finančných prostriedkov určených na kúpu motorového vozidla, nakoľko sa robil vklad na účet v banke. Nevedeli sa vyjadriť ani k tomu, kto nadobudol vlastníctvo k motorovému vozidlu a kto motorové vozidlo prevzal.

10. Žalobkyňa okrem vyššie uvádzaných dokladov nedoložila súdu ďalšie dôkazy, ktorými by osvedčila svoju priaznivú majetkovú situáciu, ktorá by jej umožnila zakúpiť predmetné motorové vozidlo, nakoľko nositeľkou dôkazného bremena bola v konaní ona a v sporovom konaní nie je povinnosťou súdu sporové strany vyzývať na predloženie dôkazov, ale úspech strany v spore závisí jedine od ich procesnej aktivity a sile predložených dôkazov. Pasivita sporovej strany alebo jej právneho zástupcu má za následok neúspech v spore.

11. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah, súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, žeby osobné motorové vozidlo prešlo do jej vlastníctva a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že,

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.