Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sa-72-2020.pdf
PDF · 101.09 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/72/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: C. W., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť S. W. republika, bez cestovných dokladov alebo iného dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Advokátska kancelária Peter Dittrich s.r.o., sídlo: Mudroňova 29, 040 01 Košice, konajúca advokátom Mgr. Petrom Dittrichom proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nitra, Kalvárska 2, 949 01 Nitra, v konaní o prepustenie zo zaistenia žalobcu, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou vo veci zaistenia, podanou žalovanému dňa 08.10.2020, doručenú správnemu súdu dňa 13.10.2020, žiadal právny zástupca žalobcu o nariadenie bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia v zmysle § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov súdneho konania.
I. Administratívne konanie
2. Dňa 03.08.2020 v čase o 14.20 hod. bol správny orgán vyrozumený prostredníctvom Operačného strediska Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra o zadržaní troch cudzích štátnych príslušníkov. Cudzinci boli zadržaní v objekte Kameň Slovakia s.r.o., Tesárske Mlyňany 809, okres Zlaté Moravce, (pri ČS BENZINA), kde do objektu zaparkovalo nákladné motorové vozidlo výrobnej značky W.E., TEČ: G. XXXX S. s návesom TEČ: G. XXX S., ktoré priviezlo kameň z Republiky Severného Macedónska. Po otvorení návesu bolo zistené vodičom nákladného motorového vozidla S. P., nar. XX.XX.XXXX, C. číslo pasu: J., že sa v jeho priestore nachádzajú tri neznáme osoby (medzi nimi aj žalobca). Následne bola privolaná hliadka Obvodného oddelenia policajného zboru Zlaté Moravce s volacím znakom NARCIS 710, ktorá osoby strážila do príchodu hliadky správneho orgánu.
3. Na základe zistených skutočností bol žalobca dňa 03.08.2020 v čase o 16.50 hod. predvedený podľa § 79 odsek 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) na správny orgán v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení.
4. Na základe právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení č.: PPZ-HCP-BA11-81- 012/2020-AV zo dňa 03.08.2020, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, a ktorým mu bol uložený zákaz
vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu 3 rokov podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, správny orgán žalobcu podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA11-81- 016/2020-AV zo dňa 04.08.2020, dňom 04.08.2020 zaistil. Lehota zaistenia bola stanovená najviac do 04.02.2021. Proti rozhodnutiu o zaistení nebola podaná správna žaloba.
II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného
5. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu o prepustenie žalobcu zo zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti SSP z nasledujúceho dôvodu.
6. Právny zástupca žalobcu s rozhodnutím o zaistení žalovaného PPZ-HCP-BA11-81- 016/2020-AV zo dňa 04.08.2020 žalobca v celom jeho rozsahu nesúhlasí z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie žalovaného je zároveň nepreskúmateľné z dôvodov uvádzaných nižšie.
7. V správnej žalobe argumentuje: „V prejednávanej veci je trvanie zaistenia žalobcu neúčelné a neefektívne, nakoľko správny orgán v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vyhostenie ani nešpecifikoval krajinu, do ktorej má byt' žalobca vyhostený. Žalobca tvrdí, že je štátnym príslušníkom S.. Žalobcu nemožno vyhostiť do jeho domovskej krajiny ani do inej krajiny. Žalovaný pochybil, keď sa v konaní o zaistení, ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nezaoberal skúmaním účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu, a nedostatočne sa zaoberal skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia žalobcu.“
8. Ďalej v žalobe uvádza: „Žalovaný v konaní o vyhostení a ani v konaní o zaistení nijakým spôsobom ďalej nezisťoval, aká krajina má byť domovskou krajinou žalobcu. Žalobca sám uviedol, že je štátnym občanom S. W. republiky. Žalovaný neskúmal podmienky aké prevládajú v S. a aké zaobchádzanie by mu v prípade návratu hrozilo. Tieto skutočnosti absentujú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom sú nanajvýš dôležité z pohľadu predpokladu a úspešnosti, resp. vyhostiteľnosti žalobcu z územia SR. Žalovaný pochybil tým, že v konaní nezadovážil žiadne informácie o situácii v krajine, kam Iná byť údajne vyhostený, a či je jeho vrátenie prípustné v zmysle čl. 3 Dohovoru a zákona o pobyte cudzincov. Vyhostenie žalobcu do Afganistanu za súčasnej bezpečnostnej situácie a pretrvávajúci vnútroštátny ozbrojený konflikt by znamenalo porušenie čl. 3 Dohovoru a vyššie citovaných ustanovení zákona o pobyte cudzincov ako aj porušenie medzinárodného princípu non-refoulement.“
9. Na podporu svojich tvrdení uviedol niektoré príklady z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a taktiež rozhodnutie Migračného úradu MV SR vydaného dňa 31.10.2019 pod ČAS: MU- PO-201-29/2018-Ž, v ktorom migračný úrad rozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany žiadateľovi z S.. Právny zástupca žalobcu sa preto nazdáva, že bolo teda povinnosťou žalovaného vyhodnotiť účelnosť a efektívnosť zaistenia žalobcu vo vzťahu k prípustnosti a možnosti vyhostenia žalobcu, zaoberať sa v konaní a následne aj riadne vyhodnotiť a odôvodniť možné prekážky vyhostenia žalobou na územie krajiny, ktorej podľa tvrdenia žalobcu je štátnym príslušníkom, teda S., keďže v S. stále pretrváva zlá bezpečnostná situácia.
10. Taktiež má právny zástupca žalobcu za to, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného totiž vyplýva, že na realizáciu administratívneho vyhostenia žalobcu stanovil vo výroku rozhodnutia za čas nevyhnutne potrebný na zaistenie maximálnu dobu 6 mesiacov. Žalovaný, ako už bolo uvedené vyššie, v odôvodnení rozhodnutia o zaistení v súvislosti s odôvodnením dĺžky doby zaistenia žalobcu, spomenul. že bude vykonávať úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu na základe rozhodnutia o vyhostení. Keďže zaistenie žalobcu je z vyššie uvedených dôvodov od jeho počiatku neúčelné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, je aj stanovená maximálna doba zaistenia žalobcu neopodstatnená a nedôvodná. Žalovaný pritom v napadnutom rozhodnutí neuviedol dostatočne dôkazné prostriedky, z ktorých vychádzal pri stanovení dĺžky doby zaistenia, a ktorými odôvodňuje svoje právne závery, pretože iba blankytne a formálne uvádza, že bude vo veci vykonávať úkony a bude zabezpečovať materiálne proces vyhostenia. Žalovaný neuviedol, aké konkrétne úkony bude musieť zariadenie pre cudzincov vykonať za účelom vyhostenia žalobcu, a či je zrealizovanie cesty do S. v prvom rade bezpečné a možné.
11. Listom č. PPZ-HCP-BA11-81-024/2020-AV zo dňa 12.10.2020 sa vyjadril k správnej žalobe žalovaný správny orgán. Vo vyjadrení uviedol doterajší priebeh správneho konania, pričom zdôraznil, žalobca dlhodobo neoprávnene migruje a na území Slovenskej republiky má neoprávnený pobyt. Uvádza: „(...) v súlade s uvedenými ustanoveniami stanovil dĺžku zaistenia žalobcu do 04.02.2021. Uvedená doba zaistenia bola žalovaným preverená prostredníctvom Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej len „ÚPZC- 1 ktorý je zodpovedný za prípravu a realizáciu samotného odsunu cudzincov z územia Slovenskej republiky. V prípade žalobcu, ktorý je štátnym príslušníkom S. W. republiky, ktorý nedisponuje platným cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi ÚPZC je potrebné preštudovať kompletný spisový materiál, vykonať lustrácie a následne zisťovať totožnosť žalobcu. Po vykonaní uvedených úkonov sa odovzdáva žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu na Konzulárnom odbore Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Potvrdenie totožnosti žalobcu, vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia je v tomto prípade zdĺhavejší proces, preto bola stanovená doba zaistenia žalobcu do 04.02.2021 (...) Žalovaný ďalej uvádza. že žalobcu administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky a určil lehotu na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť, a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt, alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení žalovaný neuviedol konkrétnu krajinu, do ktorej je žalobca vyhostený, nakoľko v čase rozhodovania nebolo možné takúto krajinu určiť. Na základe uvedeného v čase rozhodovania o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky nebolo možné postupovať podľa § 81 zákona o pobyte cudzincov a následne ani podľa ustanovenia § 61 a zákona o pobyte cudzincov.“
12. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uvádza, že v prípade žalobcu bola zo strany žalovaného daná možnosť požiadať o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky vo forme azylu v zápisnici podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vedenej pod č. PPZ-HCP-BA11-81-010/2020- AV zo dňa 03.08.2020 so žalobcom. V tejto súvislosti uvádza: „otázka žalovaného: Chcete požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky? odpoveď žalobcu: Nie, nechcem, chcem ísť do Belgicka, kde mám bratrancov. Otázka žalovaného: Máte možnosť požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat, možnosť kontaktovať mimovládne organizácie, v prípade ak ste podali žiadosť o azyl máte možnosť kontaktovať Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov. Odpoveď žalobcu: Nie, nechcem využiť žiadnu možnosť.“
13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.
III. Právny názor správneho súdu
14. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal dôvody zaistenia žalobcu a na nariadenom pojednávaní dňa 22.10.2020 podľa ustanovenia § 206 a nasl. SSP, postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti zaistenia žalobcu dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná.
15. Podľa § 229 SSP, správny súd správnu žalobu zamietol a konštatuje, že žalovaný v rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti žaloby náležite zistil skutkový stav a zákonným spôsobom rozhodol a postupoval. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcu nemožno prepustiť zo zaistenia na základe dôvodov, ktoré uvádza žalobca.
16. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti dôvodov zaistenia žalobcu na základe rozhodnutia o zaistení žalovaného č.: PPZ-HCP-BA11-81-016/2020-AV zo dňa 04.08.2020.
17. Správny súd nariadil pojednávanie na deň 22.10.2020, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalovaného, ktorý zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení (body 11.-12. rozsudku). Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich žalobných bodoch tak, ako sú uvedené v správnej žalobe.
18. Správny súd poznamenáva, že účelom správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia, je poskytnúť žalobcovi ochranu aj pre prípad, že samotné rozhodnutie o zaistení, resp. predĺžení lehoty zaistenia bolo síce súladné so zákonom, avšak následné trvanie zaistenia prestalo
byť zákonné. K takejto situácii môže dôjsť nielen vtedy, ak žalobca zostal zaistený aj po uplynutí doby vyplývajúcej z rozhodnutia o jeho zaistení , resp. predĺžení lehoty zaistenia, ale aj z dôvodu, že dôvod zaistenia sa stal nezákonným, resp. ho možno za takýto označiť.
19. V preskúmavanom prípade žalobcovi uplynula lehota na podanie správnej žaloby na preskúmanie rozhodnutia o zaistení, preto možno konštatovať, že uvedené rozhodnutie žalovaného možno považovať z formálneho hľadiska za právoplatné a súladné so zákonom. To isté možno tvrdiť o rozhodnutí o administratívnom vyhostení č.: PPZ-HCP-BA11-81-012/2020-AV zo dňa 03.08.2020.
20. Podľa právneho zástupcu žalobcu, dôvod na nariadenie prepustenia žalobcu vyplýva z neúčelnosti a neefektívnosti zaistenia, nakoľko správny orgán v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vyhostenie ani nešpecifikoval krajinu, do ktorej má byt' žalobca vyhostený. Na podporu tohto názoru citoval viaceré rozhodnutia kasačného súdu, ktoré zdôrazňovali požiadavku reálnosti vyhostiteľnosti cudzinca do konkrétnej krajiny.
21. Ohľadom vyššie naznačenej žalobnej námietky správny súd uvádza, že táto nemôže byť dôvodom na prepustenie žalobcu zo zaistenia za situácie, keď rozhodnutie o administratívnom vyhostení a zaistení sú právoplatné. Skutkový stav zachytený v administratívnom spise sa v čase rozhodovania súdu nijako nezmenil, preto nie je dôvod prehodnocovať právny názor vyslovený správnym orgánom. Správny súd poznamenáva, že citovaná rozhodovacia prax kasačného súdu sa netýka prípadu, keď tento súd preskúmaval dôvody zaistenia v konaní o prepustení zo zaistenia cudzinca v zmysle § 221 ods. 2 SSP, preto nie je aplikovateľná na skúmaný prípad.
22. Správny súd v konaní o prepustení cudzinca zo zaistenia (§221 ods. 2 SSP) sa obmedzuje len na preskúmanie otázok, či zaistenie cudzinca je zákonné z dôvodov, tak ako to ustálil správny orgán. Ako bolo vyššie spomenuté, ide najmä o skúmanie vád vyplývajúcich z uplynutia lehôt zaistenia, resp. zmeny dôvodu zaistenia. Samotné rozhodnutie o zaistení však po formálnej stránke je právoplatné, ktoré je možné v celosti preskúmať, ale len v rámci postupu podľa § 221 ods. 1 SSP.
23. Právny zástupca žalobcu v správnej žalobe namietal aj dĺžku doby zaistenia žalobcu (bod 10. rozsudku). V tejto súvislosti opäť možno zdôrazniť charakter konania podľa § 221 ods. 2 SSP, z ktorého vyplýva, že prieskumná právomoc správneho súdu sa obmedzuje len na kontrolu plynutia už stanovených lehôt zaistenia cudzinca. Argument žalobcu, že neuviedol, aké konkrétne úkony bude musieť zariadenie pre cudzincov vykonať za účelom vyhostenia žalobcu, a či je zrealizovanie cesty do S. v prvom rade bezpečné a možné, nie je v tomto konaní relevantný. Navyše, žalobca nevyhostil cudzinca do S., ale túto otázku, kde bude cudzinec vyhostený, nechal otvorenú v zmysle § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.
24. Keďže doba zaistenia bola stanovená v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a táto neuplynula v čase rozhodovania správneho súdu, aj túto námietku považuje správny súd za nedôvodnú.
25. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené
právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.
Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
26. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
27. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní dôvodov a podmienok zaistenia žalobcu dospel k záveru, že nezistil dôvody, pre ktoré je možné nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
28. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho zaistení. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť jeho zaistenia správny súd nepovažuje za dôvodné.
29. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci zaistenia podľa § 229 SSP zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.
30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.