Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-35-2020.pdf
PDF · 90.15 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/35/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX L., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 740,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 3Er/117/2014-43 zo dňa 31. augusta 2018, takto
rozhodol:
Exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 3Er/117/2014-43 zo dňa 31. augusta 2018 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 19. mája 2014 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora L.. E. M., P.. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 17. februára 2014, ktorým sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 740,19 Eur s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 06. marca 2012, sp. zn. SR 11311/11. Exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 750,19 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 750,19 Eur od 15.09.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 750,19 Eur od 15.09.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 256,90 Eur. K vydaniu exekučného titulu došlo z dôvodu porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 10. septembra 2010 medzi oprávneným a povinnou (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „Všeobecné podmienky“), na základe čoho bola následne vyplnená Zmenka. Rozhodcovský súd si právomoc spor prejednať a rozhodnúť odvodil od Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere. Exekučný súd následne uznesením č. k. 3Er/117/2014-29 zo dňa 24. júna 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. júla 2015, rozhodol o vylúčení súdneho exekútora L.. E. M., P.. z vykonávania exekúcie. Na výzvu exekučného súdu si oprávnený zvolil nového súdneho exekútora L.. C. O., so sídlom B. XX/R., XXX XX V.. Nakoľko exekučný súd zistil, že sa jedná o nárok zo zmenky priznaný rozhodcovským rozsudkom proti povinnej - fyzickej osobe, preskúmal v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), či nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že na predmetnej zmenke je v pravom hornom rohu uvedené číslo Zmluvy, ktorá založila hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinnou. Jedná sa o Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Súd posúdil predmetnú Zmluvu podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ-dodávateľ zaväzuje spotrebiteľovi poskytnúť úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu
s poplatkom. Oprávnený ju uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti čo je zjavné okrem iného aj z výpisu z obchodného registra. Exekučný súd bol toho názoru, že povinná mala postavenie spotrebiteľa, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná pri uzatváraní tejto Zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa exekučného súdu ide o typicky spotrebiteľskú adhéznu zmluvu. Exekučný súd ďalej dospel k záveru, že Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Dodávateľ a spotrebiteľ dojednali založenie právomoci rozhodcovského súdu vo forme Rozhodcovskej zmluvy. Predmetnú Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzatvorená ako osobitná zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom, však exekučný súd nepovažuje za individuálne dojednanú, pretože bola uzatvorená súčasne so Zmluvou o úvere, pričom povinnej neumožňuje od tejto Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote a ani neobsahuje ustanovenie o poučení povinnej o tom, že uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou na poskytnutie spotrebiteľského úveru. Rozhodcovská zmluva predstavuje pripravený (predtlačený) text, s ktorým sa povinná síce mohla oboznámiť pred jej podpisom, ale obsah Rozhodcovskej zmluvy nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť (teda meniť alebo dopĺňať). Rozhodcovská zmluva síce umožňuje vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd, čím povinná stratila možnosť vybrať si, ktorý súd bude vo veci rozhodovať, a teda bola nútený podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. U povinnej tak bola obmedzená možnosť výberu súdu, ktorý bude rozhodovať spor zo Zmluvy o úvere, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach na strane povinnej. Exekučný súd preto dospel k záveru, že Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím predstavuje neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a absolútne neplatné zmluvné dojednanie v zmysle § 53 od. 5 Občianskeho zákonníka. Keďže predmetná Rozhodcovská zmluva je neplatná, hľadí sa na ňu akoby platne nebola nikdy uzatvorená. Rozhodcovský súd teda nemal nikdy danú právomoc vydať exekučný titul. Takýto exekučný titul predstavuje nulitný právny akt, čo znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie ako základný predpoklad pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a začatie samotnej exekúcie, preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Exekučný súd tiež uviedol, že dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia bolo i to, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku. Nakoľko oprávnený si uplatňuje rozhodcovským rozsudkom priznaný nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, exekučný súd ďalej skúmal, či bolo resp. nebolo v rozhodcovskom konaní prihliadnuté na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky. Exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd neprihliadol na neprípustnosť zabezpečenia splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou vyjadrenú v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o úvere a vystavenia zmenky v ust. § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a v rozhodcovskom rozsudku priznal plnenie na základe takejto zmenky. Keďže Rozhodcovský súd neprihliadol na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou, založený spotrebiteľskou zmluvou a v exekučnom titule priznal plnenie na základe takejto zmenky, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd podľa oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aj ustanovenie § 45 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné
rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva ZRK. Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uvádza, že má za to, že exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. Oprávnený totiž poukázal na skutočnosť, že s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasled. ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Exekučný súd podľa oprávneného dostatočne nezisťoval túto skutočnosť, čím zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 Rozhodcovskej zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Zmluvné strany sa v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta Rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t. j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so Zmluvou na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Súdny exekútor dňa 09. júla 2019 doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinnej bol dňa 07. novembra 2018 vyhlásený konkurz, a to Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 2Odk/1041/2018 zo dňa 31. októbra 2018, zverejnený v OV č. 214/18.
5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením č. k. 3Er/117/2014-43 zo dňa 31. augusta 2018 exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučným titulom v predmetnej veci je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 11311/11 zo dňa 06. marca 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. mája 2012 a vykonateľnosť dňa 10. mája 2012.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, vlastnou lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Okresný súd Banská Bystrica Uznesením č. k. 2OdK/1041/2018 zo dňa 31. októbra 2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07. novembra 2018, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinnej): B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX L., zast.: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária v Rimavskej Sobote, Čerenčianska 20, 979 01 Rimavská Sobota. Do funkcie správcu ustanovil L.. K. Y.C., so sídlom kancelárie U. E. XX, XXX XX G., značka správcu: F.. Vzhľadom na povahu vymáhanej pohľadávky, ktorá je peňažného charakteru, možno usudzovať, že táto môže byť uspokojená v konkurze.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
8. Podľa § 378 ods. 1 CSP na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
10. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.
12. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
13. Z citovaného ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že povinným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú jeden deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, čo v danej veci nastalo dňa 08. novembra 2018. V dôsledku uvedeného sa jedná o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto odvolací súd exekučné konanie podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
14. Z uvedeného vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nastala právna skutočnosť, s ktorou Zákon o konkurze a reštrukturalizácii spája povinnosť súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Odvolací súd preto už neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej chýbajú podmienky na konanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu, že odvolaciemu súdu vznikla povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Zároveň však nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože v čase jeho vydania na majetok povinnej konkurz ešte vyhlásený nebol, a teda konanie pred súdom prvej inštancie nie je postihnuté vadou, ktorá sa týka procesných podmienok, a na ktorú by odvolací súd prihliadol, aj keby nebola v odvolaní vytýkaná.
15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
17. Keďže zákon neukladá súdu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie jedným uznesením, o trovách exekúcie z dôvodu vhodnosti rozhodne súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).