Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cbi/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkynˇou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: R. správca úpadcu: U., proti žalovanému: JG., správca úpadcu: X., právne zastúpený: JUDr. Lena Mišalová, advokátka so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 577 433, o určenie popretých pohľadávok, takto

rozhodol:

Súd určuje, že spoločnosť V A V invest, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, je v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu X., veriteľom pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. X/X vo výške 40,25 eur a pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom X/X vo výške 41,69 eur, obe vzniknuté titulom nájomnej zmluvy zo dňa 07.11.2014, vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 31.12.2014.

Súd žalobu o určenie, že popretie pohľadávok žalobcu uplatnených súhrnnou prihláškou zo dňa 04.09.2019 v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu X., v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. je neúčinné, zamieta.

Súd žalobu o určenie, že spoločnosť V A V invest, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu X., je veriteľom pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. X/X a X/X čo do poradia a veriteľom pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. X/X čo do právneho dôvodu, výšky a poradia, zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Dňa 21.11.2019 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenie popretých pohľadávok v konkurznom konaní úpadcu X. ktoré je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. . Žalobca (v texte aj ako „Úpadca 1“). Žalobu odôvodnil tým, že súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. XX zo dňa 04.09.2019, doručenou žalovanému dňa 09.09.2019 (ďalej len „Prihláška“), prihlásil v konkurze úpadcu (v texte ako „Úpadca 2“) okrem iných tieto nezabezpečené pohľadávky Úpadcu 1 voči Úpadcovi 2: Poradové č. X - faktúra č. XXXXXXXX, istina 0,18 EUR, úroky z omeškania 0,07 EUR, náklady z uplatnenia 40,- EUR, celková suma 40,25 EUR, istina - odplata za dočasné užívanie cesty a verejného osvetlenia za obdobie od 07.11.2014 do 31.12.2014 podľa článku VI. Nájomnej zmluvy zo dňa 07.11.2014, vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 31.12.2014, úroky z omeškania - 9,05% ročne zo sumy 0,18 EUR od 15.01.2015 do vyhlásenia konkurzu podľa 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v spojení s nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov.

Náklady z uplatnenia - paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súlade s 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v spojení s nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov. Konanie o zaplatenie tejto pohľadávky je vedené na Okresnom súde Bratislava I, spis. zn. . Táto pohľadávka je zapísaná v zozname pohľadávok v konkurze Úpadcu 2 pod č. X/X (ďalej len ako „Pohľadávka X/X)“. Poradové č. X - faktúra č. XXXXXXXX, istina 1,20 EUR, úroky z omeškania 0,49 EUR, náklady z uplatnenia 40,- EUR, celková suma 41,69 EUR, istina - odplata za dočasné užívanie cesty a verejného osvetlenia za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 podľa článku VI. Nájomnej zmluvy zo dňa 07.11.2014, vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 31.12.2014. Úroky z omeškania - 9,05% ročne zo sumy 1,20 EUR od 15.01.2015 do vyhlásenia konkurzu podľa 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v spojení s nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, náklady z uplatnenia - paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súlade s 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v spojení s nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov. Konanie o zaplatenie tejto pohľadávky je vedené na Okresnom súde Bratislava I, spis. zn. . Táto pohľadávka je zapísaná v zozname pohľadávok v konkurze Úpadcu 2 pod č. X/X (ďalej len ako „Pohľadávka X/X)“. Poradové č. X - faktúra č. XXXXXXXX, istina 100.000,- EUR, úroky z omeškania 41.479,17 EUR, náklady z uplatnenia 40,- EUR, celková suma 141.519,17 EUR, istina - zmluvná pokuta podľa článku III. ods. 4 Zmluvy o pripojení zo dňa 07.01.2014 (príloha č. 12), vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 31.12.2014. Žaloba dlžníka o určenie neplatnosti Zmluvy o pripojení právoplatne zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.05.2017, spis. zn. , ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.05.2018, spis. zn. . Úroky z omeškania - 9,05% ročne zo sumy 100.000,- EUR od 01.01.2015 do vyhlásenia konkurzu podľa 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v spojení s nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov. Náklady z uplatnenia - paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súlade s 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v spojení s nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov. Konanie o zaplatenie tejto pohľadávky je vedené na Okresnom súde Bratislava I, spis. zn. . Táto pohľadávka je zapísaná v zozname pohľadávok v konkurze Úpadcu 2 pod č. X/X (ďalej len ako „Pohľadávka X/X)“. / Pohľadávka X/X, Pohľadávka X/X a Pohľadávka X/X (spolu ďalej len ako „Pohľadávky“)/ Napriek tomu, že k popretiu Pohľadávok žalovaným došlo už dňa 10.10.2019, až dňa 25.10.2019 bolo na adresu sídla Úpadcu 1 doručené oznámenie žalovaného zo dňa 21.10.2019 o popretí všetkých pohľadávok Úpadcu 1, ktoré boli prihlásené v Konkurze 2. Žalovaný až do 23.10.2019 opakovanými obštrukciami odmietal žalobcovi poskytnúť zoznam pohľadávok, vrátane informácií o popretí alebo zistení Pohľadávok a sprístupniť mu správcovský spis. Žalovaný poprel Pohľadávku X/X a Pohľadávku X/X z nasledovných dôvodov: do právneho dôvodu: 1. na Okresnom súde Bratislava I je prerušené konanie o ich zaplatenie pod spis. zn. (ďalej len „Konanie o zaplatenie“), 2. žalobca nepredložil doklad o ich zapísaní do súpisu podstát Úpadcu 1, do poradia: 3. podriadenosť týchto pohľadávok z dôvodu spriaznenosti. V konkurze sa neprihlasujú iba judikované pohľadávky. Platnosť Nájomnej zmluvy nebola Úpadcom 2 nikdy rozporovaná napriek tomu, že bola uzavretá spôsobom, ktorý Úpadca 2 napádal v žalobe o určenie neplatnosti Zmluvy o pripojení. Táto žaloba však bola právoplatne zamietnutá rozsudkom. Všeobecné konštatovanie žalovaného, že predmetné pohľadávky sú sporné iba z toho dôvodu, že sa vedie konanie o zaplatenie, je podľa názoru žalobcu formalistické a nepreskúmateľné, čo spôsobuje neúčinnosť popretia. Žalovaný ako správca Úpadcu 2 je v popretí povinný uviesť konkrétne dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky, ktoré zároveň vymedzujú predmet a rozsah incidenčného konania, keď súd rozhodujúci o incidenčnej žalobe skúma oprávnenosť prihlásenej pohľadávky v takto vymedzenom rozsahu. Na iné dôvody alebo dôvody uvedené po uplynutí lehoty na popieranie by súd rozhodujúci o incidenčnej žalobe nemal prihliadať, teda nie je povinný preskúmavať prihlásenú pohľadávku zo všetkých hľadísk ako napr. v konaní o zaplatenie takejto pohľadávky, ale iba z hľadísk, ktoré boli uvedené v popretí.

Pripustením opačného výkladu by stratili samotný inštitút popierania pohľadávok i lehota na popretie zmysel a účel. Pre úplnosť žalobca uvádza, že Pohľadávka X/X a Pohľadávka X/X nie sú premlčané, nakoľko ich zaplatenie je predmetom konania o zaplatenie. V OV SR č. XX/XXXX zo dňa 04.03.2016 (V bol zverejnený súpis všeobecnej podstaty Úpadcu 1, z ktorého okrem iného vyplýva, že Pohľadávky boli zapísané do súpisu všeobecnej podstaty Úpadcu 1 (ako položky č. 35 a 36). Jedným z účinkov takéhoto zverejnenia je nevyvrátiteľná domnienka, že o spísaní Pohľadávok do všeobecnej podstaty Úpadcu 1 sa dozvedela každá osoba, vrátane Úpadcu 2 a žalovaného. Skutočnosť, že konateľ Úpadcu 1 a konateľ Úpadcu 2 sú bratrancami, nezodpovedá bez ďalšieho definícii blízkej osoby podľa veta za bodkočiarkou v znení neskorších predpisov. Naplnenie všetkých znakov takejto definície je povinný preukázať žalovaný. Z uvedeného vyplýva, že popretie poradia Pohľadávok z dôvodu spriaznenosti podľa je nedôvodné. Z popretia Pohľadávok nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru, že konateľ Úpadcu 1 ako splnomocnenec na základe plnej moci vykonával „funkciu rovnocennú s funkciou štatutárneho orgánu Úpadcu 2“. Takáto, žalovaným vyfabulovaná „funkcia“ nie je definovaná v ani v žiadnom inom všeobecne záväznom predpise. Ustanovenie predstavuje taxatívny výpočet prípadov spriaznených osôb, ktorý nemožno rozširovať o ďalšie vzťahy. Ak by bol konajúci súd opačného názoru, žalobca má za to, že žalovaný znáša dôkazné bremeno spojené s tvrdením, že konateľ Úpadcu 1 ako splnomocnenec Úpadcu 2 na základe plnej moci konal rovnocenne alebo aspoň porovnateľne s funkciou konateľa Úpadcu 2 (obsahom a rozsahom vykonaných právnych úkonov). Vzhľadom na uvedené je popretie poradia Pohľadávok z dôvodu spriaznenosti podľa nedôvodné. Žalovaný poprel Pohľadávku X/X z nasledovných dôvodov: do právneho dôvodu 1. na Okresnom súde Bratislava I je prerušené Konanie o zaplatenie, 2. chýbajúci doklad o splnení podmienok pre vznik nároku na jej zaplatenie, 3. platnosť Zmluvy o pripojení vzhľadom na dohodnuté zmluvné podmienky a konanie v mene Úpadcu 2, 4. žalobca nepredložil doklad o jej zapísaní do podstaty Úpadcu 1, do poradia 5. podriadenosť týchto pohľadávok z dôvodu spriaznenosti. K 1. bodu popretia žalobca zopakoval argumentáciu k pohľadávkam č. X/X a X/X. Ďalej uviedol, že podľa článku III. ods. 2 Zmluvy o pripojení: „... Celková odplata vo výške 482.360,- EUR + DPH musí byť prijímateľom uhradená poskytovateľovi najneskôr však do 15.12.2014, na to bezhotovostne na bankový účet poskytovateľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy, a to bez ohľadu na celkový počet kúpnych zmlúv uzavretých prijímateľom s budúcimi kupujúcimi konkrétnych pozemkov v zmysle predchádzajúcej vety.“ Podľa článku III. ods. 4 Zmluvy o pripojení: „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania prijímateľa s úhradou odplaty v zmysle ods. 2 tohto článku tejto zmluvy je prijímateľ povinný zaplatiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 100.000,- EUR, a to bezhotovostne na bankový účet poskytovateľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy.“ Z uvedených ustanovení Zmluvy o pripojení vyplýva, že právo na zaplatenie Pohľadávky X/X ako zmluvnej pokuty vzniklo Úpadcovi 1 dňa 16.12.2014, nakoľko Úpadca 2 odplatu podľa článku III. ods. 2 Zmluvy o pripojení do 15.12.2014 nezaplatil. Nie je zrejmé, ako myslel žalovaný vyjadrenie v tomto smere, že žalobca by mal preukazovať nezaplatenie odplaty Úpadcom . Zo základnej logiky dokazovania (aj v rámci civilného alebo trestného procesu) je zrejmé, že sa dokazuje to, čo sa stalo (existencia skutočnosti), nie to, čo sa nestalo (neexistencia skutočnosti). Sú to teda žalovaný a Úpadca 2, ktorí znášajú bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne zaplatenia odplaty do 15.12.2014, ktoré (zaplatenie odplaty) je jediným dôvodom, aby právo na zaplatenie Pohľadávky X/X nevzniklo. Úpadca 2 však takúto námietku (tvrdenie) nevzniesol a ani žalovaný netvrdí, že odplata bola zaplatená. Nakoľko iné podmienky pre vznik Pohľadávky X/X ako zmluvnej pokuty Zmluva o pripojení nestanovuje, má žalobca za to, že popretie je v tomto smere nedôvodné. Pohľadávka X/X ako zmluvná pokuta bola vyúčtovaná Úpadcom 1 faktúrou č. XXXXXXXX, ktorá bola Úpadcovi 2 doručená dňa 21.01.2015, o čom žalobca predložil spolu s Prihláškou fotokópiu faktúry, ktorá obsahovala tiež fotokópiu doručenky. Skutočnosti týkajúce sa zmluvných podmienok a okolností uzavretia Zmluvy o pripojení boli predmetom konania o žalobe Úpadcu 2, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti uvedenej zmluvy. Táto žaloba bola právoplatne zamietnutá Rozsudkom, z čoho je podľa názoru žalobcu zrejmé, že všetky žalovaným v tomto smere uvádzané dôvody popretia sú nesprávne (ide o dôvody absolútnej neplatnosti, na ktoré by musel súd prvej i druhej inštancie pri vydaní Rozsudku prihliadať ex offo). V OV SR č. 4X/XXXX zo dňa 04.03.2016 (V bol zverejnený súpis všeobecnej podstaty Úpadcu 1, z ktorého okrem iného vyplýva, že Pohľadávky boli zapísané do súpisu

všeobecnej podstaty Úpadcu 1 (ako položky č. 35 a 36). Jedným z účinkov takéhoto zverejnenia je nevyvrátiteľná domnienka, že o spísaní Pohľadávok do všeobecnej podstaty Úpadcu 1 sa dozvedela každá osoba, vrátane Úpadcu 2 a žalovaného. Vo vzťahu k popretiu poradia uspokojenia pohľadávky žalobca zopakoval právnu argumentáciu k pohľadávkam č. X/X a č. X/X.

2. Žalobca tiež namieta, že popretie pohľadávok žalovaným je neúčinné, nakoľko oznámenie o popretí nebolo doručené žalobcovi ako správcovi Úpadcu 1, ktorý koná v mene a na účet Úpadcu v majetkových veciach, a ktorý Prihlášku podal. Podľa žalobcu aj v tomto prípade platí, že účastníkom konania je namiesto úpadcu správca, teda žalobca. Avšak aj v opačnom prípade (keby bol účastníkom konania Úpadca 1) sa podľa názoru žalobcu v súlade s primerane aplikuje č. v znení neskorších predpisov (zástupca na celé konanie), teda účinky doručenia oznámenia o popretí Pohľadávok nastanú jeho doručením žalobcovi (nie Úpadcovi 1). Oznámenie o popretí neobsahuje žiadne dôvody popretia Pohľadávok, pričom ak má doručenie oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi prihlásenej pohľadávky vyvolať účinky predpokladané v (začatie plynutia lehoty na podanie incidenčnej žaloby), má žalobca za to, že takéto oznámenie musí spĺňať také obsahové náležitosti, na základe ktorých bude môcť veriteľ objektívne incidenčnú žalobu vypracovať a podať v určenej lehote. Oznámenie správcu o popretí pohľadávky je adresným právnym úkonom, určeným konkrétnemu veriteľovi prihlásenej pohľadávky, teda niet logického dôvodu na to, aby takéto oznámenie dôvody popretia neobsahovalo. Samotné popretie pohľadávky podľa musí obsahovať dôvody popretia, ktorých adresátom je primárne popretý veriteľ, ktorý sa na základe týchto dôvodov rozhodne, či podá incidenčnú žalobu a ako ju odôvodní. Niet potom primeraného dôvodu na výklad , ktorý by v konečnom dôsledku uvedený účel spochybňoval a na základe ktorého by správca dôvody popretia popretému veriteľovi neoznámil napriek tomu, že tieto eviduje v zozname pohľadávok, ale si tieto „strážil“ iba v správcovskom spise. Žalovaný napriek tomu, že už dňa 10.10.2019 Pohľadávky poprel (teda už vtedy musel uviesť dôvody popretia), v oznámení o popretí Pohľadávok, ktoré doručil Úpadcovi 2 (nie žalovanému) až dňa 25.10.2019, tieto dôvody neuviedol. Žalobca má v tomto smere za to, že pripustením opačného výkladu (ako vyššie uvedeného žalobcom) sa porušuje právo popretého veriteľa na podanie incidenčnej žaloby v tom zmysle, že zákonná lehota na podanie incidenčnej žaloby sa potom stáva iluzórnou. Doručením oznámenia správcu o popretí pohľadávky, ktoré neobsahuje dôvody popretia popretému veriteľovi sa tento síce dozvie o samotnom popretí, avšak na vypracovanie a podanie incidenčnej žaloby takéto oznámenie nepostačuje, čo nevyhnutne núti tohto veriteľa, aby žiadal správcu o výpis zo zoznamu pohľadávok (napriek tomu, že takýto postup nepredpokladá). Z 30-dňovej lehoty na podanie incidenčnej žaloby je potom popretý veriteľ nútený venovať nemalú časť zisťovaniu dôvodov popretia napriek tomu, že mu správca doručil oznámenie o popretí pohľadávky, v ktorom tieto dôvody mal a mohol uviesť, nakoľko ich predtým musel uviesť do zoznamu pohľadávok.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 25.01.2020, pričom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu. Žalobca vo vzťahu ku všetkým trom Pohľadávkam namieta, že boli žalovaným neúčinne popreté, pričom v petite (I.) sa domáha aj výroku o určení neúčinnosti popretia všetkých pohľadávok uplatnených súhrnnou prihláškou v konkurze 2. Žalobca argumentuje dvomi dôvodmi neúčinnosti, avšak ani jeden z uplatnených dôvodov neúčinnosti neobstojí. K tvrdeniu žalobcu, že oznámenie o popretí nebolo doručené žalobcovi ako správcovi Úpadcu 1, ale priamo Úpadcovi 1, žalovaný uvádza, že podľa § 32 ods. 6 ZoKR popretie správca oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. V súhrnnej prihláške pohľadávok žalobca ako veriteľa prihlasovaných pohľadávok výslovne označil Úpadcu 1. Z prihlášky je zrejmé, že ako veriteľ je v prihláške označený VaV invest, s.r.o. „v konkurze“, nie správca. Žalovaný doručoval oznámenie o popretí v súlade s tým, ako bol veriteľ v prihláške označený. Žalobca ďalej odôvodňuje neúčinnosť popretia tým, že oznámenie o popretí neobsahovalo dôvody popretia. Aj v tomto smere je argumentácia nedôvodná, nakoľko z účinnej právnej úpravy nevyplýva požiadavka, aby oznámenie o popretí obsahovalo dôvody popretia. Ani ZoKR a ani vykonávacia vyhláška takúto požiadavku neformuluje a pokiaľ žalobca tvrdí v žalobe opak, jeho tvrdenia nemajú oporu v účinnej právnej úprave a sú nedôvodné. Žalobca si zamieňa obsahové náležitosti oznámenia o popretí pohľadávky s popretím pohľadávky. Účinky popretia pohľadávky v zmysle účinnej právnej úpravy zákon spája so zapísaním popretia do zoznamu pohľadávok kvalifikovaným spôsobom. Oznámenie o popretí pohľadávky v zmysle § 32 ods. 6 ZoKR je len informáciou správcu veriteľovi, že jeho pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok, bola popretá. Zo žiadneho ustanovenia ZOKR nevyplýva, že obsahom oznámenia správcu o popretí pohľadávky má byť špecifikácia konkrétnych skutkových či právnych dôvodov popretia pohľadávky. ZoKR vo vzťahu k oznámeniu o popretí

pohľadávky adresovanému veriteľovi podľa § 32 ods. 6 ZoKR nevyžaduje zdôvodnenie popretia. Samotné dôvody popretia pohľadávky musia byť zapísané v zozname pohľadávok, z obsahu ktorého ich veriteľ má možnosť práve na základe doručeného oznámenia o popretí pohľadávky zistiť. Nie je úlohou správcu duplikovať celé znenie popretia, ktoré je obsiahnuté v zozname pohľadávok a v jeho prílohách, aj do oznámenia o popretí. Na takýto postup neexistuje žiadne zákonné ustanovenie. Podstatné je, aby dôvody boli uvedené v zozname a tam uvedené dôvody sú postačujúce, čo vyplýva aj zo zaužívanej súdnej praxe (napr. rozsudok KS ZA sp. zn. zo dňa 13.12.2018). Pokiaľ dôvody popretia neboli uvedené v oznámení o popretí, nespôsobuje to neúčinnosť popretia. V posudzovanom prípade žalovaný správca v súlade so ZoKR (§ 32 ods. 5) uviedol dôvody určito a zrozumiteľne v zákonom predpísanej forme - v zozname pohľadávok, ktorý správca doručil na súd v zákonnej lehote spolu s prílohami a zároveň žalovaný správca oznámil veriteľovi, že jeho pohľadávka bola popretá (pozn. výpisy zo zoznamu pohľadávok č. X/X až X/X. žalobca pripojil k žalobe a ich obsah je teda súčasťou spisu). Popretie pohľadávky je teda účinné. K dôvodom popretia Pohľadávky č. X/X a Pohľadávky č. X/X žalovaný uviedol, že odkazom na prebiehajúce (a zo zákona prerušené) konanie dostatočným spôsobom spochybnil opodstatnenosť Pohľadávok č. X/X a X/X, v ktorom Úpadca 2 v pozícii žalovaného prihlásené pohľadávky žalobcu neuznával a špecifikoval aj dôvody ich spornosti. Pokiaľ ide o absentujúci doklad o zapísaní pohľadávky do súpisu podstát Úpadcu 1, žalobca v žalobe potvrdil, že k prihláške takýto doklad pripojený nebol a odkaz na príslušný vestník žalobca uviedol až v žalobe. Účinky zverejnenia súpisu v obchodnom vestníku voči tretím osobám, na ktoré poukazuje žalobca, nemožno stotožňovať s povinnosťou žalobcu v prihláške preukázať aktívnu vecnú legitimáciu k prihlasovanej pohľadávke. Žalovaný je presvedčený, že nie je povinnosťou správcu pri preskúmavaní prihlášok o každej prihláške iniciatívne zisťovať, či je spísaná prípadne v inom konkurze, prípadne či medzičasom nedošlo k jej postúpeniu v konkurze na iného veriteľa resp. inej forme jej speňaženia. Rovnako tak nie je ani povinnosťou súdu v konaní o určení pravosti popretých pohľadávok takto iniciatívne zisťovať, či prihlásená pohľadávka bola/nebola spísaná do súpisu v inom konkurze. Dôkaznú povinnosť má v tomto smere výlučne žalobca (resp. prihlasujúci veriteľ). Vzhľadom na uvedené bol dôvod, uvádzaný žalovaným v popretí pohľadávok č. X/X a č. X/X daný. Skutočnosť, že žalobca až dodatočne v žalobe preukazuje aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie tejto pohľadávky by mal zohľadniť súd pri meritórnom rozhodovaní veci a to v neprospech žaloby. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný námietky žalobcu k dôvodom popretia právneho dôvodu a výšky za neopodstatnené. K popretiu pohľadávok čo do poradia žalovaný uviedol, že z listinných dôkazov pripojených k prihláške Pohľadávok vzťah spriaznenosti medzi konateľom Úpadcu 1 a konateľom Úpadcu 2 spĺňajúci kritériá vyplýva. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že konateľ Úpadcu 2 Y. F. udelil splnomocnenie (v rozsahu zodpovedajúcom generálnej plnej moci) konateľovi Úpadcu 1 K.. T. U. (viď splnomocnenia pripojené tak k Nájomnej zmluve ako aj k Zmluve o pripojení). Je teda nepochybné, že medzi konateľmi existoval vzťah umožňujúci udelenie splnomocnenia takéhoto rozsahu, dané osoby spoločne realizovali obchodné aktivity a z podstaty a účelu splnomocnenia ako takého vyplýva, že medzi nimi existoval vzťah dôvery ako aj toho, že v prípade, ak by jeden z nich utrpel nejakú ujmu, druhý by ju pociťoval ako vlastnú. Uvedené zakladá dôvod spriaznenosti podľa ZoKR. Pokiaľ takýto vzťah medzi konateľmi neexistoval, a splnomocnenec ako zástupca nekonal v záujme zastúpeného, je zrejmé, že konal v rozpore so zákonom resp. na také konanie (ak by malo dôjsť k rozporu medzi záujmami) splnomocnenej oprávnený nie je resp. také úkony ani na základe splnomocnenia vykonávať nesmie. Bez ohľadu na splnenie kritérií je spriaznenosť daná aj z iných dôvodov tak, ako to bolo uvedené v popretí. Z listín, predložených k prihláške vyplýva, že všetky dvojstranné úkony, ktoré mali byť podkladom vzniku Pohľadávok, podpisovala za oboch úpadcov jedna a tá istá osoba, a to Ing. T. U., ktorý je zároveň konateľom Úpadcu 1. Z rozsahu udelenej plnej moci a z obsahu predmetných právnych úkonov nepochybne vyplýva, že vôľa právnickej osoby - Úpadcu 1/ ako aj vôľa právnickej osoby -Úpadcu 2 bola kreovaná prostredníctvom totožnej fyzickej osoby, a to prostredníctvom Ing. T. U.a. Takéto prepojenie je nepochybne spriaznenosťou konajúcich subjektov, ako to má na mysli ustanovenie ZoKR a jeho účel. Je nemožné, aby jedna a tá istá osoba, vedela vôľu, ktorú navonok prejavuje za určitú právnickú osobu, oddeliť, a na základe udeleného splnomocnenia konateľ Úpadcu 1 fakticky vykonával riadenie a vedenie aj Úpadcu 2. Úpadca 1 je z tohto pohľadu právnickou osobou, ktorá má tzv. kvalifikovanú účasť na právnickej osobe Úpadcu 2 práve prostredníctvom fyzickej osoby - štatutára Ing. T. U.a. Pokiaľ Ing. T. U. mal na základe udelenej plnej moci rozsiahle oprávnenia konať v mene Úpadcu 2, a to na úrovni oprávnení konateľa právnickej osoby, nepochybne mal možnosť uplatňovať vplyv na riadení právnickej osoby Úpadcu 2 a ako je preukázané z predložených zmlúv, aj fakticky tento vplyv/riadenie Úpadcu 2 aj vykonával. Takýto vplyv je v zmysle ZoKR jedným z dôvodom zakladajúcim tzv. kvalifikovanú účasť ako dôvod spriaznenosti právnickej osoby s inou osobou. Uvedené

zakladá medzi Úpadcom 1/ a Úpadcom 2/ dôvod spriaznenosti podľa § 9 ods. 1 písm. e) ZoKR. Vzhľadom na vyššie uvedené je dôvod popretia poradia Pohľadávok č. X/X a č. X/X jednoznačne daný a predmetné pohľadávky sú pohľadávky, ktoré sa v prípade zistenia ich dôvodu a výšky môžu uspokojovať len ako podriadené pohľadávky podľa § 95 ods. 3 ZoKR. K dôvodom popretia Pohľadávky č. X/X Žalobca uvádza námietky voči dôvodom popretia Pohľadávky č. X/X, k čomu žalovaný uvádza nasledovné: K popretiu čo do právneho dôvodu žalobca odkázal na dôvody uvedené pri pohľadávke č. X/X a X/ X, pričom argumentáciu doplnil o to, že pohľadávka č. X/X je pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania s úhradou odplaty dohodnutej podľa čl. III ods. 2 Zmluvy o pripojení. Žalobca sa bráni tvrdením, že zo základnej logiky dokazovania je zrejmé, že sa dokazuje to, čo sa stalo (existencia skutočnosti) nie to, čo sa nestalo (neexistencia skutočnosti) a tvrdí, že je na žalovanom a Úpadcovi 2, ktorí znášajú dôkazné bremeno ohľadne zaplatenia odplaty, ktorej zaplatenie v lehote do 15.12.2014 je jediným dôvodom, aby právo na zaplatenie zmluvnej pokuty Pohľadávky č. X/X nevzniklo. Takýto argument by bol opodstatnený za predpokladu, ak by vznik nároku na zaplatenie odplaty podľa Zmluvy o pripojení nebol podmienený splnením dohodnutej podmienky, ktorej splnenie žalobca nielenže nepreukázal ale ani v prihláške (a ani v žalobe) netvrdil. Žalobca vytrhol z kontextu ustanovenie čl. III ods. 2 Zmluvy o pripojení a zameral sa len na tam uvedený termín splatnosti odplaty 15.12.2014; opomína však, že vznik nároku na odplatu je podmienený splnením podmienky. Celé znenie čl. III ods. 2 Zmluvy o pripojení je nasledovné: „Zmluvné strany sa dohodli, že odplatu za m2 uvedenú v predchádzajúcom odseku uhradí prijímateľ poskytovateľovi najneskôr do 7 dní po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel prijímateľ ako budúci predávajúci s budúcim kupujúcim konkrétneho pozemku, a to bezhotovostne na bankový účet poskytovateľa. Celková odplata vo výške 482.360,- Eur +DPH musí byť prijímateľom uhradená poskytovateľovi najneskôr však do 15.12.2014......bez ohľadu na celkový počet kúpnych zmlúv uzavretých prijímateľom s budúcimi kupujúcimi konkrétnych pozemkov v zmysle predchádzajúcej vety“. Žalovaný je presvedčený, že zo znenia čl. III ods. 2 a zmyslu a účelu zmluvy nepochybne vyplýva, že predpokladom (podmienkou) vzniku nároku na zaplatenie odplaty 482.360,-Eur je uzatvorenie minimálne jednej kúpnej zmluvy medzi prijímateľom a budúcim kupujúcim konkrétneho pozemku; ináč by ustanovenie čl. III ods. 2 prvá veta nemalo žiadny význam. Žalobca splnenie tejto podmienky (uzatvorenie aspoň 1 kúpnej zmluvy na konkrétny pozemok) nielenže nepreukázal ale ani v prihláške (a ani v žalobe) netvrdil. Ak teda nie je preukázaný vznik nároku na zaplatenie odplaty 482.360,- Eur, nie je preukázaný ani vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania so zaplatením tejto odplaty. Ak teda žalobca splnenie podmienky pre vznik povinnosti Úpadcu 2/ zaplatiť odplatu nepreukázal a ani netvrdil, je zrejmé, že nepreukázal ani vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania s úhradou odplaty. Samotné predloženie faktúry, na ktorú sa žalobca odvoláva, nie je preukázaním právneho dôvodu vzniku nároku na zmluvnú pokutu. A ani vo faktúre sa žalobca (resp. Úpadca 1) nezmieňuje o splnení podmienok na vznik nároku na zaplatenie odplaty, a teda ani nároku na vznik nároku na zmluvnú pokutu. Žalovaný rovnako v dôvodoch popretia namietal výšku dohodnutej zmluvnej pokuty ako odporujúcu poctivému obchodnému styku podľa , ktorá skutočnosť - posúdenie súladu či nesúladu výšky pokuty s , nebola predmetom súdneho konania skončeného Rozsudkom. Ako je zrejmé zo žalobcom predloženého Rozsudku, primárnym dôvodom zamietnutia žaloby na určenie neplatnosti Zmluvy o pripojení bol nedostatok naliehavého právneho záujmu Úpadcu 2 na požadovanom určení, a to aj s poukazom na už vtedy prebiehajúce konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty vedené na OS Bratislava sp. zn. (odsek 23 odôvodnenia Rozsudku). Pokiaľ sa súd v Rozsudku v ďalších odsekoch okrajovo vyjadruje aj k otázke platnosti Zmluvy o pripojení, činí tak jednak nad rámec rozhodnutia (ak súd zamieta žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neposudzuje vec meritórne) a jednak zaoberá sa otázkou platnosti len v rovine skúmania platnosti udeleného splnomocnenia a oprávnenia splnomocnenca konať za Úpadcu 2/ pri podpise Zmluvy o pripojení. Predmetný Rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, vôbec neriešil otázku, či nárok na zmluvnú pokutu vznikol (splnenie podmienok vzniku Ad 2/) ani otázku primeranosti výšky zmluvnej pokuty, ktorej neprimeranosť a rozpor s poctivým obchodným stykom namietal v popretí žalovaný správca! Tieto otázky neboli predmetom súdneho konania a predložený Rozsudok tak nevytvára prekážku res iudicatea a ani nie je čo do posúdenia otázok splnenia podmienok vzniku nároku na pokutu a jej výšku pre toto konanie záväzný. Rovnako tiež predmetný Rozsudok nemožno považovať za takpovediac „judikovanie“ samotnej Pohľadávky č. X/X na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to práve z dôvodov vyššie uvedených. Žalobca sa v žalobe vôbec nevyjadril k tejto časti dôvodov popretia. Žalovaný preto ani nemá na čo v tomto smere reagovať

a uvádza, že zotrváva na uplatnenom dôvode nielen v tom zmysle, že žalobca vznik nároku na zmluvnú pokutu nepreukázal (Ad 2/) ale aj v tom smere, že zmluvná pokuta vo výške 100.000,- Eur je absolútne neprimeraná výške a charakteru zabezpečovanej pohľadávky (predstavuje 1-inu dohodnutej odplaty) a odporuje poctivému obchodnému styku (a teda jej uplatnenie súdnou cestou nepožíva právnu ochranu) resp. vzhľadom na jej absolútnu neprimeranosť je aplikovateľné v prípadnom súdnom konaní aj moderačné právo súdu v zmysle . Žalovaný k dôvodom popretia Pohľadávky č. X/X doplnil, že žalobca opomenul v žalobe uviesť, že Pohľadávka č. X/X bola čo do poradia popretá nielen z dôvodu spriaznenosti, ale aj z dôvodu jej charakteru ako pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty (viď výpis zo zoznamu pohľadávok v časti dôvody popretia poradia pohľadávky). Nie je medzi stranami sporné, že Pohľadávka č. X/X je pohľadávkou uplatnenou titulom zmluvnej pokuty. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že z hľadiska poradia je Pohľadávka č. X/X pohľadávkou podriadenou a v prípade zistenia dôvodu a výšky sa môže uspokojovať len ako pohľadávka podriadená, a preto pokiaľ bola v prihláške uplatnená ako iná pohľadávka, bola uplatnená nesprávne a popretie bolo dôvodné.

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 20.05.2020, pričom uviedol, že vo vzťahu k doručovaniu oznámenia o popretí pohľadávok správcom popretému veriteľovi, ak by sa pristúpilo na názor žalovaného a jeho izolovaný gramatický výklad ustanovenia , nevyhnutne by to viedlo k vzniku stavu právnej neistoty, v tom zmysle, že ak by správca zasielal oznámenie len na adresu sídla veriteľa, a to napriek vedomosti o jeho zastúpení, či už na základe plnomocenstva, alebo z iného zákonného dôvodu (konkurz, likvidácia), nemusel by sa zástupca o tomto popretí vôbec dozvedieť, napr. z dôvodu nespolupráce veriteľa prihlasovanej pohľadávky so zástupcom (celkom bežnej obzvlášť v prípade konkurzu vyhláseného na majetok takéhoto veriteľa), alebo z iného objektívneho dôvodu, čo by v konečnom dôsledku znamenalo nemožnosť účinne sa brániť popretiu prihlásených pohľadávok. Pokiaľ ide o dôvody popretia právneho dôvodu pohľadávok, žalobca v tomto bode opätovne poukázal na ustanovenie a o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom má za to, že zverejnením súpisu všeobecnej podstaty Úpadcu 1 v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX zo dňa 04.03.2016 došlo k vzniku nevyvrátiteľnej domnienky v tom zmysle, že o spísaní Pohľadávok do všeobecnej podstaty Úpadcu 1 sa dozvedela každá osoba, vrátane Úpadcu 2 a žalovaného. Pokiaľ ide o popretie poradia uspokojenia, žalobca s názorom žalovaného nesúhlasí a má za to, že skutočnosti uvádzané žalovaným nezakladajú medzi danými osobami bez ďalšieho vzťah blízkych osôb podľa veta za bodkočiarkou . Žalovaný síce uvádza, že medzi konateľmi existoval vzťah umožňujúci udelenie plnomocenstva, že dané osoby spoločne realizovali obchodné aktivity a medzi nimi existoval vzťah dôvery, avšak to ešte podľa názoru žalobcu neznamená, že by ujmu jedného z nich druhý pociťoval ako ujmu vlastnú. Ak by sa prijal názor žalovaného v tomto smere, muselo by sa pripustiť, že vzťahom blízkych osôb podľa veta za bodkočiarkou by bol aj vzťah advokát - klient, resp. vzťah splnomocniteľ - splnomocnenec vo všeobecnosti, alebo napr. aj vzťah medzi spoločníkmi, príp. akcionármi obchodnej spoločnosti, čo je však podľa názoru žalobcu neakceptovateľné. Vo vzťahu k námietkam žalobcu voči popretiu čo do poradia z dôvodu údajnej spriaznenosti podľa žalobca s tvrdením žalovaného nesúhlasí a má za to, že zo skutočností uvádzaných žalovaným nie je preukázané, že by konateľ Úpadcu 1 mal mať kvalifikovanú účasť na Úpadcovi 2. Ak by sme aj pripustili, že konateľ Úpadcu 1 mal možnosť uplatňovania vplyvu na riadení Úpadcu 2, zo skutočností uvádzaných žalovaným nevyplýva, aký bol skutočný rozsah uplatňovania tohto vplyvu a či bol porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu na základnom imaní Úpadcu 2 podľa . Skutočnosť, že konateľ Úpadcu 1 mal v zmysle jemu udelenej plnej moci rozsiahle oprávnenia konať mene Úpadcu 2 ešte neznamená, že všetky tieto oprávnenia aj skutočne vykonával a v akom rozsahu. S výnimkou právnych úkonov, ktoré sú dôvodom vzniku Pohľadávok žalovaný nepreukázal, že by konateľ Úpadcu 1 vykonával aj ďalšie úkony, resp. prijímal aj iné rozhodnutia, ktoré by bolo možné považovať za riadenie Úpadcu 2 ako ani to, či realizácia týchto právnych úkonov, ktoré sú dôvodom vzniku Pohľadávok, zo strany konateľa Úpadcu 1 postačuje na prijatie záveru o vplyve porovnateľnom s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa . Popretie Pohľadávky X/X čo do právneho dôvodu nesúhlasí a považuje ho za vykonštruované. V zmysle čl. III ods. 2 Zmluvy o pripojení sa zmluvné strany dohodli, že „odplatu za m2 uvedenú v predchádzajúcom odseku uhradí prijímateľ (Úpadca 2) poskytovateľovi (Úpadcovi 1) najneskôr do 7 dní po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel prijímateľ ako budúci predávajúci s budúcim kupujúcim konkrétneho pozemku, a to bezhotovostne na bankový účet poskytovateľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy. Celková odplata vo výške 482.360,- EUR + DPH musí byť prijímateľom uhradená poskytovateľovi najneskôr však do 15.12.2014, na to bezhotovostne na bankový účet poskytovateľa

uvedený v záhlaví tejto zmluvy, a to bez ohľadu na celkový počet kúpnych zmlúv uzavretých prijímateľom s budúcimi kupujúcimi konkrétnych pozemkov v zmysle predchádzajúcej vety.“ Z citovaného ustanovenia Zmluvy o pripojení teda vyplýva, že Úpadca 2 mal pri úhrade odplaty podľa Zmluvy o pripojení možnosť voľby a to buď a) uhradiť odplatu po častiach, vždy do 7 dní odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi ním ako budúcim predávajúcim a budúcim kupujúcim, vo výške v závislosti od výmery prevádzaného pozemku a to až do jej úplného splatenia (prvá veta čl. III ods. 2 Zmluvy o pripojení) alebo b) uhradiť odplatu v celosti najneskôr do 15.12.2014 a to bez ohľadu na celkový počet kúpnych zmlúv uzatvorených medzi ním ako budúcim predávajúcim a budúcimi kupujúcimi (druhá veta čl. III ods. 2 Zmluvy o pripojení). Zo znenia druhej vety čl. III ods. 2 Zmluvy o pripojení, konkrétne zo slov „...bez ohľadu na celkový počet kúpnych zmlúv...“ je podľa názoru žalobcu evidentné, že pre vznik povinnosti Úpadcu 2 uhradiť odplatu najneskôr do 15.12.2014 nie je podstatné, v akom počte a či vôbec budú nejaké kúpne zmluvy medzi Úpadcom 2 a budúcimi kupujúcimi uzatvorené. Táto povinnosť Úpadcu 2 vyplýva zo znenia čl. III ods. 2 druhá veta Zmluvy o pripojení, a to bez ďalšieho. Žalobca pritom od počiatku, t.j. už v samotnej súhrnnej prihláške Pohľadávok tvrdil, že nárok na zaplatenie Pohľadávky X/X vznikol v dôsledku neuhradenia odplaty podľa čl. III ods. 2 druhej vety Zmluvy o pripojení, t.j. v dôsledku jej neuhradenia do 15.12.2014 a nie podľa čl. III ods. 2 prvej vety Zmluvy o pripojení, t.j. v dôsledku jej neuhradenia do 7 dní odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi Úpadcom 2 ako budúcim predávajúcim a budúcim kupujúcim. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobca považuje žalovaným tvrdenú podmienku vzniku nároku na zaplatenie odplaty za vykonštruovanú, nevyplývajúcu z čl. III ods. 2 druhá veta Zmluvy o pripojení a dôvod popretia Pohľadávky X/X vzhľadom na nepredloženie dokladu o vzniku nároku na zmluvnú pokutu za neopodstatnený. Žalovaný ako dôvod popretia Pohľadávky X/X čo do právneho dôvodu taktiež uviedol, že zmluvná pokuta dohodnutá v čl. III ods. 4 Zmluvy o pripojení je neprimerane vysoká a že ide o dojednanie, ktoré odporuje zásadám poctivého obchodného styku. Taktiež spochybnil „poctivý zámer účastníkov predmetnej zmluvy, ktorou sa dohodli pre úpadcu zjavne neprimerané podmienky“. Poukázal na skutočnosť, že za obidvoch účastníkov Zmluvy o pripojení je podpísaná osoba totožná - konateľ Úpadcu 1, ktorý podľa tvrdenia žalovaného konal v rozpore so zákonnou povinnosťou odbornej starostlivosti a konal vedome „s úmyslom finančne ruinovať úpadcu“ a „dovolávať sa plnenia povinnosti vyplývajúcej z vlastnej nepoctivosti“. Žalobca v podanej žalobe vo vzťahu k prevažnej väčšine vyššie uvedených tvrdení (nepoctivý zámer účastníkov Zmluvy o pripojení, uzatvorenie Zmluvy o pripojení tou istou osobou) poukázal a touto cestou opätovne poukazuje na konanie o žalobe Úpadcu 2 vedené Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. , ktorou žalobou sa tento domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o pripojení, pričom prvostupňový súd v tomto konaní žalobu zamietol a Krajský súd Banská Bystrica ako odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Je síce pravdou, že žaloba bola zamietnutá primárne pre nedostatok naliehavého právneho záujmu Úpadcu 2, avšak tak prvostupňový ako aj odvolací súd sa v odôvodneniach svojich rozhodnutí dostatočne vyčerpávajúco (nie len okrajovo, ako uvádza žalovaný) zaoberali aj otázkou platnosti Zmluvy o pripojení, pričom aj v tomto smere sa odvolací súd stotožnil so závermi prvostupňového súdu, podľa ktorých Zmluva o pripojení nie je neplatným právnym úkonom. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí okrem iného výslovne konštatoval, že „Neplatnosť zmluvy sama o sebe nezakladá ani skutočnosť, že za obidve strany sporu, ktoré sú právnickými osobami, koná tá istá osoba, resp. skutočnosť, že stranou zmluvy je fyzická osoba, ktorá súčasne ako štatutárny orgán koná za ďalšiu zmluvnú stranu.“ Pre úplnosť v tomto smere treba tiež uviesť, že žalovaným namietané dôvody neplatnosti sú dôvodmi absolútnej neplatnosti, ktorá pôsobí erga omnes a na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Ak by teda Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. a následne odvolací súd „objavili“ akýkoľvek dôvod absolútnej neplatnosti Zmluvy o pripojení, boli by povinné určiť neplatnosť takejto zmluvy. Vo vzťahu k žalovaným namietanej výške Pohľadávky X/X ako zmluvnej pokuty žalobca uvádza, že mu nie je zrejmé ako žalovaný dospel k záveru o jej absolútnej neprimeranosti. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmysle čl. III ods. 4 Zmluvy o pripojení slúžila na zabezpečenie povinnosti Úpadcu 2 uhradiť Úpadcovi 1 dohodnutú odplatu. Odplata v zmysle čl. III ods. 1 Zmluvy o pripojení bola dohodnutá na sumu 482.360,- EUR + DPH, t.j. spolu 578.832,- EUR. Pomer výšky zmluvnej pokuty (100.000,- EUR) vo vzťahu k hodnote zabezpečovaného záväzku (578.832,- EUR) predstavuje v percentuálnom vyjadrení 17,27 % zo sumy odplaty v zmysle čl. III ods. 1 Zmluvy o pripojení. O neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty by sa podľa názoru žalobcu dalo hovoriť v prípade, ak by bola výška zmluvnej pokuty, v hrubom nepomere vo vzťahu k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti, t.j. v prípade, ak by bola výška zmluvnej pokuty minimálne rovnaká, resp. vyššia ako hodnota odplaty v zmysle Zmluvy o pripojení, čo však v danom prípade neplatí, keďže zmluvná pokuta nepredstavuje ani len 1/5 z hodnoty zabezpečovaného záväzku Úpadcu 2. Žalobca teda nesúhlasí s tvrdením žalovaného, podľa ktorého výška zmluvnej pokuty odporuje poctivému obchodnému styku, práve naopak, žalobca vidí rozpor zo zásadou poctivého

obchodného styku v konaní Úpadcu 2, ktorý napriek svojej povinnosti zaplatiť dohodnutú odplatu tento záväzok do dnešných dní nesplnil a to ani len čiastočne. Podľa názoru žalobcu je teda celkom legitímne, aby v takomto prípade nastúpila vo vzťahu k Úpadcovi 2 sankcia v podobe povinnosti zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 20.05.2020, pričom uviedol, že pokiaľ ide žalobcom namietanú neúčinnosť popretia z dôvodu absencie dôvodov popretia v oznámení o popretí pohľadávky, žalovaný poukázal na jedno z ďalších rozhodnutí, ktoré potvrdzuje účinnosť popretia aj pri absencii dôvodov popretia v oznámení o popretí, a to konkrétne rozsudok KS ZA sp. zn. z 21.11.2018. Pokiaľ ide o spriaznenosť úpadcu 1 a úpadcu 2, žalovaný uviedol, že nepochybne predložené listiny o právnych úkonoch sú postačujúcim dôkazom o danosti a vykonávaní vplyvu konateľa Úpadcu 1 na Úpadcu 2.! Existencia vplyvu na úrovni kvalifikovanej účasti podľa § 9 ods. 3 ZoKR je preukázaná v posudzovanom prípade jednak priamo, nakoľko v konkrétnych prípadoch konateľ Úpadcu 1/ uskutočnil právne úkony nepochybne s charakterom mimo bežných obchodných vecí s rozsiahlymi ekonomickými dôsledkami, a jednak je zrejmá aj z nepriamych okolností, ktoré vyplývajú z majetkovej štruktúry a výkonu rozhodovacej právomocí Úpadcu 2/. Obchodná spoločnosť Úpadcu 2/ je tzv. jednoosobovou spoločnosťou, kde jediným majiteľom so 100% obchodným podielom je resp. v čase úkonov bol, p. Y. F. s výškou vkladu 6638 €, ktorý vklad predstavuje 100% základného imania. Teda rozhodovaciu právomoc v rozsahu 100% hlasovacích práv mal p. Y. F.. Zároveň, p. Y. F. bol jediným konateľom spoločnosti Úpadcu 2/ a ako konateľ za Úpadcu 2/ udelil p. U.ovi predmetné rozsiahle splnomocnenie. Je teda možné konštatovať, že jediný spoločník nechal za seba rozhodovať druhú osobu

- ktorá je konateľom iného subjektu, a to Úpadcu 1/. Kvalifikovanou účasťou na účely § 9 ods. 3 ZoKR sa rozumie 5% podiel na základnom imaní/hlasovacích právach alebo uplatňovanie vplyvu na riadení porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu. Ak teda konateľ disponoval splnomocnením od 100% vlastníka a jediného konateľa spoločnosti, nepochybne mal kompetencie rozhodovať na úrovni nielen 5% vplyvu ale vplyvu presahujúceho takýto podiel. Aj z objemu obchodu, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy resp. zmluvy o pripojení (pohľadávka X/X) je nepochybné, že splnomocnenec konal za Úpadcu 2 z hľadiska objemu vo finančnom v rozsahu významnom, keď podľa čl. III zmluvy o pripojení mala byt hodnota plnenia na úrovni 480.000,- Eur. Je teda zrejmé, že ani z hľadiska finančného vyjadrenia nešlo o úkon bežný ale o úkon, ktorý v procese kreácie vôle právnickej osoby má realizovať osoba, ktorá má právo významne sa podieľať na rozhodovaní o činnosti spoločnosti. K popretiu právneho dôvodu pohľadávky č. X/X žalovaný uviedol, že s výkladom znenia čl. III prezentovaným žalobcom nemožno súhlasiť. Bez existencie kúpnych zmlúv medzi Úpadcom 2 a kupujúcimi by nemalo pripojenie pre Úpadcu 2 opodstatnenie, resp. účelom zmluvy malo byť zabezpečenie pripojenia na siete pre jednotlivých/koncových vlastníkov pozemkov, ktoré Úpadca 2 mal odpredávať záujemcom. Znenie čl. III ods. 2 tak, ako ho interpretuje žalujúca strana, by nepochybne bolo bezdôvodne v neprospech Úpadcu 2 a odporovalo by dikcii vety prvej tohto článku zmluvy. Termín „bez ohľadu na celkový počet kúpnych zmlúv“ je potrebné vykladať v spojení s predchádzajúcou vetou tak, že aj v prípade, ak by uzatvoril väčší počet kúpnych zmlúv než tú jednu, na ktorú sa odvoláva veta prvá, tak mu vniká povinnosť uhradiť dohodnutú odplatu, a to bez ohľadu na celkový počet zmlúv, na ktoré prípadný predaj pozemkov Úpadca 2 rozdelí. Nepochybne ale minimálne jedna kúpna zmluva ako podmienka vzniku práva na odplatu musela byť (mala byť) podľa čl. III ods. 2 veta prvá uzatvorená, čo však žalobca nepreukázal a ani netvrdil. Žalovaný v tejto časti zotrváva v celom rozsahu na už uplatnených námietkach a zdôrazňuje, že rozhodnutie OS BB sp. zn. , na ktoré žalobca opätovne poukázal, nie je pre posúdenie tejto otázky rozhodnutím záväzným. Z rozhodnutia je nepochybné, že súdy zamietli návrh na určenie neplatnosti zmluvy o pripojení z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení! Pokiaľ súd v spore žalobu zamietne z tohto dôvodu tak platí, že žalobu meritórne nepreskúmava a neposudzuje ani existenciu dôvodov absolútnej neplatnosti rozporovaného právneho úkonu. Rozhodnutie súdu zamietajúceho žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nie je prekážkou právoplatne rozhodnutej veci a umožňuje, aby bola predmetná otázka riešená v inom konaní a za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu môže byť meritórne posúdená. Z hľadiska (ne)primeranosť výšky dohodnutej zmluvnej pokuty a rozporu s poctivým obchodným stykom okrem argumentov v podaní z 23.01.2020 žalovaný dodáva, že ak nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi vznikol (čo popierame viď argumentácia vyššie), tak je potrebné posúdiť, či žalobcovi v súvislosti s domnelým porušením zmluvnej povinnosti a realizáciou zmluvy o pripojení vznikli nejaké náklady alebo škoda. Súd pri posudzovaní primeranosti resp. neprimeranosti zmluvnej pokuty a využití moderačného práva podľa musí prihliadať nielen na výšku dojednanej zmluvnej pokuty a povahu a význam zabezpečovanej povinnosti, ale aj na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla druhej

strane škoda, ak vznikla, aj na jej výšku a zároveň tieto skutočnosti hodnotiť k okamihu, kedy nárok na zmluvnú pokutu vznikol. Z hľadiska kritérií vyššie uvedených je dohodnutá zmluvná pokutu celkom zjavne neprimeraná, nakoľko porušením povinnosti Úpadcovi 1 škoda nevznikla. Zároveň poukazujeme na to, že zmluvná pokuta bola dohodnutá jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania Úpadcu 2 s plnením, a teda i v prípade omeškania o jediný deň by zaťažovala Úpadcu 2 povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty, čo nepochybne odporuje primeranosti a zmyslu a účelu zmluvnej pokuty. Úpadca 1 svojim konaním aj potvrdil, že zmluvná pokuta bola dohodnutá nepoctivo, keď už pár dní po domnelom omeškaní Úpadcu 2 vystavil faktúru, ktorou fakturoval zmluvnú pokutu. Pokiaľ podľa tvrdení žaloby mala byť povinnosť Úpadcu 2 splnená najneskôr do 15.12.2014 a Úpadca 1 už dňa 31.12.2014 vystavil faktúru na zmluvnú pokutu, ktorej zaplatenia sa domáha, je zrejmé, že zmluvná pokuta 100.000,- Eur za omeškanie. Žalovaný záverom poukázal na skutočnosť, že žalobca ani v žalobe a ani vo vyjadrení nereagoval na dôvod popretia pohľadávky X/X podľa § 95 ods. 3 ZoKR, v zmysle ktorého sa ako podriadená uspokojuje aj pohľadávka zo zmluvnej pokuty. Pre úplnosť teda žalovaný rovnako ako vo vyjadrení k žalobe aj v tomto vyjadrení poukazuje na existenciu dôvodu popretia poradia pohľadávky X/ X aj s poukazom na jej charakter podriadenej pohľadávky zo zmluvnej pokuty podľa § 95 ods. 3 ZoKR. Nakoľko žalobca sa k tomuto dôvodu popretia ani v žalobe ani vo vyjadrení nevyjadril, a teda máme za to, že predmetný dôvod popretia ani nespochybňuje.

6. Na prejednanie veci súd nariadil na deň 22.10.2020 pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas. Na pojednávanie sa dostavili právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, ktorý obsahuje aj zapožičaný spis Okresného súdu Bratislava I sp.zn. a zároveň spis tunajšieho súdu sp.zn. .

7. Súd zároveň poznamenáva, že čo sa týka spisu , tak súd sa oboznámil s odporom k platobnému rozkazu, ktorý bol podaný dňa 14.11.2016 žalovaným East real & consulting, s.r.o. voči žalobcovi JUDr. Y. F. ako správca úpadcu V A V invest, s.r.o. v konkurze a ktorým žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu považuje za nedôvodný a neuznáva ho čo do dôvodu a výšky, a to z dôvodov, že konateľ úpadcu Ing. T. U. bol od 02.01.2013 splnomocnencom žalovaného na základe generálnej plnej moci, a teda bol splnomocnený na všetky právne úkony, t.j. aj na účtovníctvo a podpisovanie zmlúv, na základe čoho mal všetky dokumenty týkajúce sa spoločnosti žalovaného u seba. Ešte v októbri 2014 prebiehala medzi konateľom a zároveň spoločníkom žalovaného Ing. Y.om F.om a Ing. T. U.om emailová komunikácia ohľadne prevodu obchodného podielu spoločnosti žalovaného na spoločnosť V A V invest, s.r.o., v ktorej je a bol v rozhodnom čase jediným konateľom Ing. T. U. a zároveň 50%- ným spoločníkom, pričom druhým 50%-ným spoločníkom bola jeho manželka E. U.ová. Komunikácia dopadla tak, že vzhľadom na to, že konateľ žalovaného nesúhlasil s prevodom obchodného podielu za odmenu ako navrhoval Ing. U. a tiež s ponechaním ručenia Ing. Y.om F.om, dňa 22.10.2014 odpísal T. U. emailom Y.ovi F.ovi, že ak nemá záujem predať obchodný podiel v EAST real & consulting, s.r.o. za ním navrhovanú odmenu, nemusia to spolu riešiť a spoločnosť pôjde do konkurzu.

8. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 24.07.2019 sp. zn. , zverejnenom v OV č. XXX/ XXXX zo dňa 31.07.2019 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, pričom vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky.

10. Súd mal preukázané, že žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 04.09.2019 prihlásil do konkurzu úpadcu pohľadávky: v celkovej sume 40,25 Eur a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. X/X, v celkove sume 41,69 Eur a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. X/X, a v celkovej sume 141.479,17 Eur a zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod č. X/X.

11. Správca podaním zo dňa 21.10.2019, doručeným žalobcovi dňa 25.10.2019 oznámil, že jeho prihlásené pohľadávky boli popreté správcom.

12. Žalobca podal dňa 21.11.2019 žalobu o určenie popretých pohľadávok.

13. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

14. Podľa , každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

15. Podľa , pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

16. Podľa , ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

17. Podľa , popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

18. Podľa , Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak a) bolo podané na predpísanom tlačive a na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania vo výške podľa odseku 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu.

19. Podľa , veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

20. Podľa , ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.

21. Podľa , v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

22. Podľa , uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.

23. Podľa ,

(1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel

držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

24. Súd skúmal, či žaloba o určenie pohľadávky proti podstate bola podaná v zákonnej lehote. Oznámenie o popretí pohľadávok bolo doručené žalobcovi dňa 25.10.2019 (obálka na čl. 26), pričom žaloba bola podaná elektronicky a do elektronickej schránky súdu bola doručená dňa 21.11.2019. Zároveň včasnosť podania žaloby nebola medzi stranami sporná. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žaloba o určenie popretých pohľadávok bola podaná včas.

25. Žalobu žalobcu aj s ohľadom na navrhovaný petit žaloby možno rozdeliť na dve časti, a to návrh na určenie neúčinnosti popretia pohľadávok a návrh na určenie pohľadávok č. X/X, X/X a X/X.

26. Návrh žalobcu na určenie neúčinnosti popretia žalobca odôvodňuje dvomi okolnosťami, a to skutočnosťou, že správca - žalovaný nesprávne doručoval oznámenie o popretí pohľadávok, keď toto bolo doručované priamo úpadcovi 1 a nie správcovi. Súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ ide o adresáta oznámenia o popretí pohľadávok, táto okolnosť nie je v súvislosti s účinnosťou popretia pohľadávok relevantná, keďže z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca uvedenú písomnosť prevzal, teda mohol sa s ňou oboznámiť a zároveň nevznikla žiadna pochybnosť o včasnosti podania žaloby v tejto veci, súd má za to, že uvedená skutočnosť nie je právne relevantná vo väzbe ne možnú účinnosť, prípadne neúčinnosť popretia pohľadávok.

- Súd poukazuje na to, že uvedená skutočnosť by mohla byť právne relevantná iba pre prípadné posúdenie včasnosti podania žaloby, teda ak by došlo k sporu, či bola žaloba podaná včas a teda či mal žalobca na základe nesprávne doručeného oznámenia dostatok času (lehotu 30 dní) na podanie žaloby.

27. Pokiaľ žalobca spochybňuje samotný obsah oznámenia o popretí pohľadávok, teda že neobsahoval všetky dôvody popretia, súd konštatuje, že žalovaný, teda správca, nie je povinný v oznámení o popretí pohľadávky popretému veriteľovi presne špecifikovať dôvody popretia, nakoľko dôvody popretia pohľadávky je správca povinný uviesť v zozname pohľadávok, nie v samotnej notifikácii o popretí. Pre účely účinného popretia pohľadávok je relevantné iba včasné vyznačenie popretia v zozname pohľadávok. Tento žalobcom tvrdený dôvod možnej neúčinnosti popretia tak súd nepovažoval za relevantný. Rovnaký právny názor vyslovil aj Krajský súd v Žiline v konaní sp. zn. , na ktorý poukázal žalovaný (čl. 92 bod 31. rozsudku) a okresný súd sa s týmto názorom Krajského súdu v Žiline v plnom rozsahu stotožňuje. Aj pri tejto skutočnosti súd zdôrazňuje, že by mohla byť právne relevantná iba pre prípadné posúdenie včasnosti podania žaloby (ak by napr. popretý veriteľ nemal možnosť nahliadnuť do zoznamu pohľadávok), čo však v tejto veci nie je potrebné, nakoľko žaloba bola podaná včas a táto skutočnosť nie je a ani nebola medzi stranami sporná.

28. Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že návrh žalobcu na určenie neúčinnosti popretia pohľadávok nie je dôvodný, a preto ho súd zamietol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

29. Ďalej sa súd zaoberal časťou žaloby, v ktorej žalobca žiada určenie popretých pohľadávok, pričom pohľadávky boli popreté nasledovne: X/X - čo do právneho dôvody, výšky a poradia uspokojenia X/X - čo do právneho dôvody, výšky a poradia uspokojenia X/X - čo do právneho dôvody, výšky a poradia uspokojenia

30. Pohľadávky č. X/X/ a X/X boli popreté z totožného dôvodu a to právny dôvod a výška z dôvodu prebiehajúceho konania na OS BA I sp. zn. a z dôvodu nepredloženia dokladu o zápise pohľadávok do majetkovej podstaty v konkurznom konaní úpadcu 2 sp. zn. . Súd považuje za dôležité uviesť, že pokiaľ správca konkurznej podstaty uvedie pri popretí pohľadávky iba odkaz na prebiehajúce súdne konanie (súdne konanie o zaplatenie) a tým spochybní pohľadávku veriteľa, nemožno takéto popretie považovať za dostatočne odôvodnené, nakoľko samotné vedenie konania nie je spôsobilé byť samotným dôvodom na relevantné popretie pohľadávky (nedostatočne odôvodnené), pričom zároveň v rámci incidenčného konania nie je možné akceptovať rozšírenie popretia o konkrétne dôvody, ktoré potenciálne vyplývajú zo súdneho konania, na ktoré v popretí správca poukázal. Zároveň súd nepovažoval za dôvodné popretie týchto pohľadávok z dôvodu nepredloženia dokladu o zápise pohľadávok do konkurznej podstaty úpadcu 1, nakoľko v Obchodnom vestníku SR č. XX/XXXX zo dňa 04.03.2016 bol zverejnený súpis všeobecnej podstaty Úpadcu 1, z ktorého okrem iného vyplýva, že

pohľadávky boli zapísané do súpisu všeobecnej podstaty Úpadcu 1 (ako položka č. 35). Jedným z účinkov takéhoto zverejnenia je nevyvrátiteľná domnienka, že o spísaní Pohľadávok do všeobecnej podstaty Úpadcu 1 sa dozvedela každá osoba, vrátane Úpadcu 2 a žalovaného.

31. Pokiaľ však ide o popretie poradia uspokojenia pohľadávok č. X/X a X/X súd jednak uvádza, že skutočnosť, že konateľ úpadcu 1 a konateľ úpadcu 2 sú bratrancami, nezodpovedá bez ďalšieho definícii blízkej osoby podľa , teda tento dôvod popretia súd nepovažoval za dostatočne preukázaný, avšak súd považoval popretie poradia uspokojenia za dôvodné, a to pokiaľ ide o namietanú spriaznenosť žalobcu s úpadcom podľa a v spojení s , keďže konateľ veriteľa - úpadcu 1 mal na základe splnomocnenia (čl. 9 prihláškového spisu z pripojeného konkurzného spisu sp. zn. ) možnosť konať bez obmedzenia za úpadcu 2, teda mal preukázateľne vplyv na riadení úpadcu 2. Vzhľadom na túto okolnosť musia byť pohľadávky žalobcu uspokojované v rámci skupiny „d - podriadené pohľadávky“.

32. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že pohľadávky č. X/X a X/X sú nesporné čo do určenia právneho dôvodu a výšky, pričom vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. (t.j. do poradia)

33. Pohľadávka č. X/X bola popretá čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu na OS BA I sp. zn. , z dôvodu nepreukázania vzniku nároku na zmluvnú pokutu a z dôvodu, že dohodnutá zmluvná pokuta je neprimerane vysoká a z dôvodu nepredloženia dokladu o zápise pohľadávky do majetkovej podstaty v konkurznom konaní sp. zn. . Súd aj pri tejto pohľadávke uvádza, že pokiaľ správca konkurznej podstaty uvedie pri popretí pohľadávky iba odkaz na prebiehajúce súdne konanie, nemožno takéto popretie považovať za dostatočne odôvodnené, nakoľko samotné vedenie konania nie je spôsobilé byť samotným dôvodom na relevantné popretie pohľadávky (nedostatočne odôvodnené), pričom zároveň v rámci incidenčného konania nie je možné akceptovať rozšírenie popretia o konkrétne dôvody, ktoré potenciálne vyplývajú zo súdneho konania, na ktoré v popretí správca poukázal. Zároveň súd nepovažoval za dôvodné popretie tejto pohľadávky z dôvodu nepredloženia dokladu o zápise pohľadávky do konkurznej podstaty úpadcu 1, nakoľko v Obchodnom vestníku SR č. XX/XXXX zo dňa 04.03.2016 bol zverejnený súpis všeobecnej podstaty Úpadcu 1, z ktorého okrem iného vyplýva, že pohľadávka bola zapísaná do súpisu všeobecnej podstaty Úpadcu 1 (ako položka č. 36). Jedným z účinkov takéhoto zverejnenia je nevyvrátiteľná domnienka, že o spísaní pohľadávky do všeobecnej podstaty Úpadcu 1 sa dozvedela každá osoba, vrátane Úpadcu 2 a žalovaného.

34. Súd sa ďalej zaoberal ďalšími dôvodmi popretia tejto pohľadávky (č. X/X), pričom súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal vznik nároku na zmluvnú pokutu. Súd konštatuje, že z celého znenia čl. III ods. 2 Zmluvy o pripojení, ktoré je nasledovné: „Zmluvné strany sa dohodli, že odplatu za m2 uvedenú v predchádzajúcom odseku uhradí prijímateľ poskytovateľovi najneskôr do 7 dní po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel prijímateľ ako budúci predávajúci s budúcim kupujúcim konkrétneho pozemku, a to bezhotovostne na bankový účet poskytovateľa. Celková odplata vo výške 482.360,- Eur +DPH musí byť prijímateľom uhradená poskytovateľovi najneskôr však do 15.12.2014......bez ohľadu na celkový počet kúpnych zmlúv uzavretých prijímateľom s budúcimi kupujúcimi konkrétnych pozemkov v zmysle predchádzajúcej vety.“ vyplýva, že predpokladom (podmienkou) vzniku nároku na zaplatenie odplaty 482.360, eur je uzatvorenie minimálne jednej kúpnej zmluvy medzi prijímateľom a budúcim kupujúcim konkrétneho pozemku, inak by ustanovenie čl. III ods. 2 prvá veta nemalo žiadny význam. Žalobca splnenie tejto podmienky (uzatvorenie aspoň jednej kúpnej zmluvy) nepreukázal, resp. ani netvrdil. Podľa názoru súdu tak nemožno konštatovať vznik nároku na zaplatenie odplaty 482.360,- eur, a tak nemôže byť preukázaný ani vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania so zaplatením tejto odplaty, pričom na nedostatočné preukázanie uvedenej skutočnosti nemá vplyv ani vystavenie faktúry na úhradu zmluvnej pokuty, ktorú vystavil žalobca. Popretie pohľadávky žalobcu z tohto dôvodu tak súd považoval za dôvodné, relevantné a opodstatnené. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru súdu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi voči úpadcovi 2 nevznikol, súd sa ďalej nezaoberal ďalším dôvodom popretia právneho dôvodu a výšky pohľadávky, a to primeranosťou dojednanej výšky zmluvnej pokuty, keďže súd posúdil samotnú neexistenciu nároku na jej úhradu.

35. Pokiaľ však ide o popretie poradia uspokojenia pohľadávky č. X/X, súd (rovnako ako pri pohľadávkach č. X/X a 5/6) jednak uvádza, že skutočnosť, že konateľ úpadcu 1 a konateľ úpadcu 2

sú bratrancami, nezodpovedá bez ďalšieho definícii blízkej osoby podľa , teda tento dôvod popretia súd nepovažoval za dostatočne preukázaný, avšak súd považoval popretie poradia uspokojenia za dôvodné, a to pokiaľ ide o namietanú spriaznenosť žalobcu s úpadcom podľa a v spojení s , keďže konateľ veriteľa - úpadcu 1 mal na základe splnomocnenia (čl. 9 prihláškového spisu z pripojeného konkurzného spisu sp. zn. ) možnosť konať bez obmedzenia za úpadcu 2, teda mal preukázateľne vplyv na riadení úpadcu 2. Vzhľadom na túto okolnosť musí byť pohľadávka žalobcu uspokojovaná v rámci skupiny „d - podriadené pohľadávky“.

36. Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že pohľadávka č. X/X bola správcom popretá aj s poukazom na skutočnosť, že ide o zmluvnú pokutu, a preto sa v zmysle sa uspokojí ako podriadená, pričom samotný žalobca tento dôvod popretia poradia ani nejako nespochybnil.

37. Na základe uvedeného súd žalobu vo vzťahu k určeniu právneho dôvodu, výšky a poradia uspokojenia pohľadávky č. X/X zamietol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

38. Podľa

(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

39. Podľa

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa a (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, takže priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný iba v nepatrnej časti, keďže žaloba bola v takmer v celom rozsahu zamietnutá. Preto súd s poukazom na pomer úspechu a neúspechu s prihliadnutím na nepatrný neúspech žalovaného, rozhodol tak, ako je uvedené, pričom o výške trov bude rozhodnuté v zmysle až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

42. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Podľa

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).