Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/10/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2-

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, H., právne zastúpeného: JUDr. Pavol Matija, advokát so sídlom Volgogradská 13, Prešov, o zaplatenie 3 000,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

-2-

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 000 EUR od 01.11.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

-7-

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.10.2020 v rámci upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3 000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 000 EUR od 01.11.2017 do zaplatenia, a to z titulu nevrátenia pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.10.2016, ktorú mal žalovaný žalobcovi vrátiť najneskôr do 31.10.2017. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.10.2016 poskytol žalovanému dňa 25.10.2016 v prospech jeho bankového účtu vedeného v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky sumu vo výške 3000 EUR a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi túto sumu do 31.10.2017. Žalovaný doposiaľ ani sčasti neuhradil žalobcovi sumu vo výške 3 000 EUR, a preto sa žalovaný odo dňa 01.11.2017 dostal do omeškania s úhradou, ktorú mal zaplatiť v prospech bankového účtu žalobcu vedeného v I. I., F., IBAN I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobca požadoval aj zaplatenie úroku z omeškania. K žalobe pripojil ako dôkaz zmluvu o pôžičke zo dňa 19.10.2016, kópiu potvrdenia o hotovostnom výbere sumy 3 000 EUR zo dňa 25.10.2016 a kópiu potvrdenia o hotovostnom vklade sumy 3 000 EUR zo dňa 25.10.2016.

2. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 2.11.2020, ktorý bol žalovanému doručený dňa 10.12.2020.

3. Žalovaný podal 23.12.2020 odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom potvrdil existenciu zmluvy o pôžičke zo dňa 19.10.2016, ako aj požičanie peňazí v sume 3000 EUR, avšak namietal, že požičanú sumu v dohodnutej lehote splatnosti do 31.10.2017 vrátil osobne žalobcovi v motorovom vozidle na Jarkovej ulici v Prešove v hotovosti. Konanie žalobcu považoval za podvodné. Ako dôkaz navrhol svoj výsluch, ako aj výsluch svedkov J. G. a F. G. ml.. Zároveň uviedol, že ako dôkaz navrhuje tiež kópiu svojej osobnej účtovnej evidencie a kópiu potvrdenia o výbere hotovosti pre účely vrátenia pôžičky.

4. Žalobca v reakcii na odpor žalovaného uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom, a to ani sčasti, neuhradil v dobrej viere žalobcom poskytnutú bezúročnú peňažnú pôžičku, a to ani napriek opakovaným výzvam a urgenciám žalobcu a stále len posúval a odďaľoval termín úhrady už aj tak dávno splatného dlhu (teda nie je pravda, že by žalovaný uhradil dlh v lehote splatnosti, je to fabulácia a v predmetnom odpore označenú osobu žalobca nepozná, a preto podáva na túto osobu a žalovaného trestné oznámenie pre trestný čin krivého svedectva a poprípade aj výpovede). Žalobca bol nútený z hľadiska právnej istoty a predídeniu možného oslabenia nároku žalobcu premlčaním, pred uplynutím troch rokov odo dňa márneho uplynutia splatnosti dlhu žalovaného, podať návrh na zaplatenie na príslušný konajúci súd, lebo z doterajšieho správania a konania žalovaného bolo zrejmé, že žalobcu len uvádza do omylu a ťahá čas, čo sa teraz ukázalo v plnom rozsahu, keď bezdôvodne neuhradenú a v dobrej viere žalobcom poskytnutú bezúročnú peňažnú pôžičku chce takýmto pokútnym konaním a krivým svedectvom zastrieť. Žalobca vyjadril presvedčenie, že ak by ešte čakal ďalej, ako ho utvrdzoval žalovaný, tak by mu jednak nevrátil predmetnú sumu a jednak by na súde namietal premlčanie, čo sa teraz snaží suplovať krivým vyhlásením a svedectvom žalobcovi úplne neznámou osobou, ktorú nikdy nevidel a ani sa s ňou nestretol.

5. Okresný súd Banská Bystrica dňa 05.02.2021 postúpil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

6. Žalovaný v replike zotrval na svojich tvrdeniach, ktoré uviedol v odpore. Opätovne nepoprel, že mu žalobca požičal sumu v celkovej výške 3000 EUR, ani nepoprel existenciu pôžičky zo dňa 19.10.2016, avšak prehlásil, že pôžičku žalobcovi v lehote splatnosti do 31.10.2017 vrátil. Uviedol, že ho mrzí, že nebol pri vracaní pôžičky obozretnejší a nevrátil ju bezhotovostným bankovým prevodom, ale v osobnom automobile na J. K. L., čo následne žalobca podvodne zneužil na iniciovanie súdneho konania. Žalovaný mal vrátiť pôžičku na spomenutom mieste v neskorších popoludňajších hodinách, pričom žalobca na pripomienku, že mu žalovaný nevracia peniaze prostredníctvom banky, tak verí, že z toho nebudú žiadne problémy, mal odpovedať, že nie, on tú zmluvu roztrhá. Jeho vyjadrenie si žalovaný dodnes živo pamätá. Nie je pravdou, že by žalovaný žalobcu utvrdzoval a naťahoval čas, že pôžičku vráti. Žalobca žalovaného po okamihu vrátenia nijak nekontaktoval ani osobne, ani písomne ,ani telefonicky, či mailom, keďže si bol vedomý, že pôžičku vrátil. Dokonca pred asi dvoma rokmi, teda po vrátení pôžičky, žalovaný poskytoval žalobcovi splnomocnenie na vyporiadanie nejakých pozemkov, pričom žalobca ani vtedy nijako nespochybňoval vrátenie pôžičky v lehote splatnosti, hoci bolo už dávno po lehote splatnosti. Žalovaný preto navrhoval, aby žalobca preukázal súdu, že naozaj aj po termíne splatnosti pôžičky urgoval žalovaného a žiadal vrátiť pôžičku. Žalovaný ešte doplnil, že pôžičku nemusel vrátiť bezhotovostne. Vrátenie pôžičky v hotovosti bolo prejavom jeho dôvery k žalobcovi, ktorá, žiaľ, bola zneužitá.

7. Súd nariadil vo veci termín pojednávania na deň 21.12.2021. Na predmetnom pojednávaní súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č.k. -42, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uznesením č.k. -123 zo dňa 02.02.2024 súd vyhovel návrhu žalovaného na zrušenie predmetného rozsudku pre zmeškanie a zrušil rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu prešov č. k. -42 zo dňa 21.12.2021.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.03.2024. Na predmetnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 4 zmluva o pôžičke zo dňa 19.10.2016,na čl. 6 doklad o hotovostnom výbere zo dňa 25.10.2016 a doklad o vklade zo dňa 25.10.2016, na čl. 31 kópia osobnej účtovnej evidencie žalovaného, SMS komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným), výsluchom žalovaného a svedkov F. G. ml. a J. G., oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z predloženej zmluvy o pôžičke na čl. 4 vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 19.10.2016 písomnú zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX-XX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému

poskytnúť peňžané prostriedky vo výške 3 000 EUR do 25.10.2016, a to vkladom alebo bezhotovostným prevodom v prospech bankového účtu dlžníka IBAN I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalovaný sa predmetnou zmluvou zaviazal vrátiť veriteľovi peňažnú pôžičku najneskôr do 31.10.2017, pričom v zmysle čl. III. bodu 3. sa mal záväzok považovať za splnený dňom vrátenia peňažnej pôžičky v sume 3 000 EUR k rukám veriteľa alebo dňom pripísania finančnej čiastky v prospech účtu veriteľa.

10. Z dokladu o vklade peňažných prostriedkov zo dňa 25.10.2016 vyplýva, že žalobca dňa 25.10.2016 žalobca vložil na účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX sumu 3 000 EUR.

11. Z SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalobca sa dňa 12.12.2019 pripomínal žalovanému, aby mu uhradil faktúru za zápid so zoznamu konečných užívateľov výhod a tiež s „druhou dohodnutou úhradou“, pretože „bol v situácii, že potreboval čím skôr“. Žalobca uvádzal žalovanému, že keď vtedy mohol, pomohol, teraz potreboval pomoc on.

12. Žalovaný v písomných podaniach tvrdil, že pôžičku žalobcovi vrátil do lehoty splatnosti osobne v motorovom vozidle na Jarkovej ulici v Prešove v hotovosti. Ako dôkaz hodlal predložil aj potvrdenie o výbere hotovosti pre účely vrátenia pôžičky.

13. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní tvrdil, že žalobcovi vrátil pôžičku na Jarkovej ulici povyše Mexika a žalobca mu mal povedať, že zmluvu potrhá. Bola už neskoršia hodina, nebolo tak vidno a možno aj mrholilo. Šiel vtedy autom z Kauflandu, viezol so sebou pána G., lebo sa vtedy náhodne stretli v Kauflande a mal ho vziať do Šebastovej. Rozporoval, že nemá žiadne potvrdenie z banky o výbere peňažných prostriedkov za účelom splatenia pôžičky. K., že peniaze mal od brata, ktorý pracuje v Anglicku a aj teraz mu požičal nejaké finančné prostriedky. Keď sa ho právny zástupca žalovaného opýtal, či ten brat, ktorý mu požičal peniaze, žije, žalovaný uviedol, že vtedy mu dal peniaze starší brat, ktorý je už nebohý a teraz mu dal peniaze druhý brat, ktorý je v Anglicku už 19 rokov. Žalovaný ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že sa so žalobcom dohodol na stretnutí telefonicky, nevedel uviesť ale obdobie, kedy k tomuto stretnutiu so žalobcom malo dôjsť (ani rok, ani mesiac, ani ročné obdobie), iba uvádzal, že nebolo dobré počasie. Nevedel uviesť, ako mal vtedy presne žalobca vyzerať (či mal dlhé, krátke vlas, bradu, bez brady), ani farbu a značku motorového vozidla, na ktorom mal dôjsť na stretnutie (uviedol, že to mohol byť zlatý alebo modrý Opel a v istom období mal aj zelený Patrol). Uviedol ale, že stretnutie vtedy prebehlo rýchlo, odovzdal peniaze, žalobca mu povedal, že zmluvu roztrhá a považoval to za vybavenú záležitosť. Žalovaný opakovane uvádzal, že je ochotný na Bibliu odprisahať, že pôžičku vrátil.

14. Svedok F. G. ml. vo svojej výpovedi uviedol, že vedel, že otec – žalovaný mal nejakú dlžobu u žalobcu, ktorú splatil „a pre ten zbytok sú teraz na súde“, pričom „pre ten zbytok“ na výzvu súdu objasňoval, že iba vie, že bol spor ohľadom nejakých peňazí. Uviedol, že otec mu mal povedať raz, keď sa vrátil domov z mesta, že mal žalobcovi splatiť pôžičku. Osobne pri vrátení pôžičky nebol. Čo sa týka okolností, kedy mu to mal otec oznámiť, svedok nevedel uviesť ani rok, ani mesiac, ani ročné obdobie, kedy mu to mal otec povedať, nevedel si spomenúť na presné súvislosti. Na otázku súdu, na akom aute sa mal vtedy žalovaný vrátiť z mesta, keď svedkovi oznámil, že mal vrátiť pôžičku, svedok uviedol, že žalovaný mal viacero áut a nie je si istý značkou a farbou auta, možno Škoda RS, ale zdôrazňoval, že žalovaný mal viaceré autá. Bolo to ale niekedy večer, keď sa otec – žalovaný vrátil z mesta.

15. Svedok J. G. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že sa stretol so žalovaným náhodne v Kauflande na Sekčove a rozhodol sa, že sa zvezie so žalovaným do Šebastovej. Žalovaný mu vtedy vravel, že si potrebuje odskočiť do mesta. Šli niekde ako je Mexiko alebo ukrajinské divadlo, tam bolo voľné miesto a žalovaný potom vytiahol, ako mal peňaženku, „bunčeček“ peňazí a odišiel vonku. Keď sa vrátil do auta, tak žalovaný svedkovi na jeho otázku, čo to malo byť, uviedol, že bol vrátiť peniaze pánu doktorovi právnikovi. Svedok nevedel presne uviesť ani rok, ani ročne obdobie, či mesiac, kedy malo dôjsť k uvedenej udalosti, uviedol, že bolo škaredé počasie – možno jar alebo jeseň a bolo to na obed alebo poobede. Čo sa týka trvania stretnutia žalobcu so žalovaným uviedol, že bolo rýchle, žalovaný šiel k žalobcovi, odovzdal mu peniaze a svedok ani nestihol vyfajčiť celú cigaretu a už odchádzali.

16. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledujúcej právnej úpravy:

17. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

19. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa a splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

21. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom k 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzavreli zmluvu o pôžičke a žalobca titulom uzavretej zmluvy poskytol žalovanému sumu 3 000 EUR. Sporné bolo, či žalovaný vrátil požičané finančné prostriedky. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu finančné prostriedky nikdy, ani len sčasti nevrátil, kdežto žalovaný tvrdil, že peňažné prostriedky vrátil v hotovosti do rúk žalobcu v lehote splatnosti.

23. Žalobca popieral, že by došlo k takému stretnutiu, aké popisoval žalovaný, ako aj že by všeobecne došlo k splneniu dlhu z pôžičky. Na preukázanie svojich tvrdení o nevrátení pôžičky predložil iba jediný dôkaz a to SMS komunikáciu z 12.12.2019, ktorou žiadal žalovaného aby mu uhradil faktúru a zároveň aj nejakú „druhú dohodnutú úhradu“. Súd však prihliada na zásadu, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť – niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve označoval ako probatio diabolica). V týchto prípadoch as presúva dôkazné bremeno na protistranu, a tak bolo na žalovanom, aby preukázal, že k vráteniu pôžičky došlo a akým spôsobom.

24. Žalovaný na podporu svojich tvrdení pôvodne (v odpore voči platobnému rozkazu) navrhol aj vykonanie dôkazu kópiou potvrdenia o výbere hotovosti pre účely vrátenia pôžičky. Následne však na pojednávaní uviedol, že on nikdy nič také nepovedal, že by si vybral peniaze. Tvrdil, že peniaze mu požičal brat z Anglicka, aj teraz mu požičal peniaze (cit. z výpovede z nahrávacieho zariadenia „Moje? Som mal peniaze od brata, bo v Anglicku robí. On mi pomohol.“ Následne ale na otázku vlastného právneho zástupcu, či tento brat žije, uviedol, že to mu požičal brat, ktorý už je nebohý a teraz mu požičal druhý brat, ktorý je v Anglicku už 19-ty rok. Tu súd videl prvý vážny rozpor s pôvodne tvrdenými skutočnosťami. Právny zástupca žalovaného ale uviedol, že predmetný odpor aj dupliku už pripravoval žalovanému on, tak možno mohlo dôjsť nejakému nepochopeniu.

25. Druhý rozpor medzi skutočnosťami vyplývajúcimi z výpovedí žalovaného a svedka J. G. s tvrdeniami žalovaného, ktoré uvádzal opakovane (v odpore i duplike) vo svojich podaniach súd videl v tom, že v písomných vyjadreniach – odpore a duplike žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky žalovanému vrátil osobne v motorovom vozidle na Jarkovej ulici v Prešove v hotovosti. Jeho svedecká výpoveď, ako aj výpoveď svedka J. G. sa však odchyľovala v tom smere, že k vráteniu peňazí nemalo dôjsť v motorovom vozidle, ale na Jarkovej ulici v Prešove povyše Mexika, ako je ukrajinské divadlo a to na ulici, na chodníku, teda mimo motorového vozidla. Svedok J. G. pritom nebol účastný údajného odovzdania peňazí, mal stáť obďaleč pri aute, pretože si vyšiel z auta na cigaretu. Jeho výpoveď sa pritom taktiež javila nie úplne vierohodná, nakoľko tvrdil, že videl odovzdanie peňazí, ale nevidel, či žalobca prepočítaval, či neprepočítaval peniaze, nevedel ani, koľko peňazí mal žalovaný odovzdávať žalobcovi, ale malo ísť o menšiu „bunču“ peňazí, pričom až následne (po nasadnutí späť do auta) mal

mať sprostredkovanú informáciu od žalovaného, že tento vtedy mal vrátiť doktorovi právnikovi peniaze z pôžičky.

26. Výpoveď svedka J. G. tak súd nepovažoval za úplne priamy dôkaz o vrátení pôžičky, nakoľko nesvedčala o žiadnej konkrétnej okolnosti samotného vrátenia peňazí, ktorú by mohol svedok sám vnímať. Nebol priamo účastný odovzdania peňazí, iba sprostredkovane od žalovaného mal mať dodatočne objasnené, že to bol žalovaný vrátiť pôžičku.

27. Výpoveď svedka F. G. ml. súd už tobôž považoval iba za podporný dôkaz, z ktorého vyplýva iba sprostredkovaná informácia od žalovaného o splnení svojho dlhu, nesvedčí však o skutočnom plnení a konkrétnostiach s týmto plnením súvisiacich. Je potrebné prisvedčiť, že jeho výpoveď korešponduje s tou skutočnosťou, že žalovaný mal predmetnému svedkovi povedať o splnení dlhu po tom, čo sa mal vrátiť z mesta z nákupu.

28. Čo sa týka hodnotenia výpovede svedkov a žalovaného, súd považuje za vhodné poukázať na závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 27. októbra 2010, sp. zn. : „Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.“

29. Zohľadňujúc vyššie uvedené kritériá súd môže uzavrieť, že výpoveď oboch svedkov y žalovaného vyhodnotil ako nepostačujúcu na preukázanie žalovaným tvrdených skutočností o vrátení pôžičky. Je potrebné uviesť, že svedkovia sú buď to v príbuzenskom pomere alebo kamarátskom pomere. Výpoveď svedka J. G. sa zhodovala s výpoveďou samotného žalovaného v tom, že k odovzdaniu peňazí malo dôjsť na Jarkovej ulici povyše Mexika, malo byť sychravo a stretnutie prehlo rýchlo. Odchyľovala sa však v tom, či to bolo skôr ku večeru, v neskorších hodinách, alebo okolo obeda. Obaja – žalovaný i svedok Gorický – nevedeli popísať, ako mal žalobca v čase odovzdania peňazí vyzerať – či mal dlhé vlasy, či krátke, bradu, nevedeli uviesť rok, ročné obdobie, ani mesiac, kedy malo k stretnutiu dôjsť Rovnako obaja nevedeli uviesť značku a farbu motorového vozidla, na ktorom mali prísť na predmetné stretnutie, čo obaja vysvetľovali tým, že žalovaný mal viaceré autá.

30. Následne vzhľadom na rozpory výpovede žalovaného a svedka J. G. s pôvodne tvrdenými skutočnosťami (predovšetkým o plnení v motorovom vozidle), ako aj v rozpore s pôvodným poukazom na listinný dôkaz – kópiu o výbere hotovosti za účelom vrátenia peňazí, súd mal za to, že žalovaným tvrdené skutočnosti neboli predmetnými výpoveďami preukázané, naopak sú v čiastočnom rozpore, čo súd vyhodnotil v neprospech žalovaného. Na tomto mieste sa žiada dodať, že súd netvrdí, že jednoznačne nemohlo dôjsť k plneniu zo strany žalovaného, avšak dôkazná situácia hovorí skutočne v neprospech žalovaného, pretože súd nepovažoval za dostatočne preukázané tvrdenie žalovaného o plnení, jeho spôsobe a okolnostiach plnenia vzhľadom na vážne rozpory medzi pôvodnými tvrdeniami žalovaného a samotnými výpoveďami.

31. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného vrátiť žalobcovi požičané finančné prostriedky vo výške 3 000 EUR, a to z dôvodu neunesenia dôkaznému bremena na strane žalovaného.

32. Keďže v zmysle zmluvy o pôžičke mali byť finančné prostriedky vrátené do 31.10.2017, žalovaný sa dňom nasledujúcim po splatnosti peňažného dlhu, t.j. počnúc dňom 01.11.2017, dostal do omeškania so zaplatením peňažnej čiastky. Preto súd žalobcovi zároveň priznal nárok na úrok z omeškania, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 3 000 EUR od 01.11.2017 až do zaplatenia. Výška sadzby úroku z omeškania je v súlade s a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a teda o 5 percentuálnych bodov vyššia ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu (základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,00 %).

33. Záverom sa žiada dodať, že súd zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom ďalších svedkov – matky žalobcu, A. H., J. G., či M. J., nakoľko súd mal za to, že výpovede uvedených svedkov by boli opätovne iba veľmi nepriame, nevypovedajúce nič o konkrétnych skutočnostiach vo vzťahu ku prejednávanej veci. Mali slúžiť iba podporne pre preukázanie nedostupnosti žalobcu v období septembra až polovice októbra 2017, prípadne na preukázanie toho, že žalobca aj v inom prípade bezúročne poskytol pôžičku a nevykonáva to ako zárobkovú činnosť, ale ako pomoc známym. Súd pritom považoval za rozhodujúcu tú skutočnosť, že z výpovedí svedkov a žalovaného vôbec nevyplynulo obdobie, v ktorom malo dôjsť k plneniu pôžičky, a teda bolo by bezpredmetné preukazovať, či v danom období v mesiacoch september až október 2017 bol žalobca dostupný v meste Prešov alebo nie. Rovnako súd považoval za bezpredmetné pre daný spor, či žalobca požičal nejaké finančné prostriedky bezúročne aj inej osobe, či osobám.

34. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2-

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.