Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-235-2020.pdf
PDF · 96.7 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/235/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefániková tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. B. XX a otca A. Patáka, nar. X.XX.XXXX, bytom P., F. XXX, zastúpeného Mgr. Zuzanou Gálikovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Farská 33, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/306/2016 - 23 zo dňa 24.01.2017 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému B. Z., nar. X.XX.XXXX tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 100 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne počnúc dňom 18.09.2020, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca za čas od 18.09.2020 do 31.10.2020 činí sumu 100,42 eura, ktorú je otec povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletého B. Z., nar. X.XX.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.9.2020 domáhala zvýšenia výživného otca na maloletého B. Z. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec z dôvodu plnoletosti staršieho syna D. po ukončení jeho štúdia na strednej škole prestal prispievať na jeho výživu v 8/2019. Zvýšili sa výdavky na maloletého B. vzhľadom k jeho veku, zdravotným problémom - alergie, cestovné do školy, školské pomôcka a školské potreby. Syn sa pripravuje na štúdium na strednej škole, potrebuje doučovanie zo slovenského jazyka a z matematiky, jedna hodina doučovania stojí 10 eur. Venuje sa futbalu. Otec si vyživovaciu povinnosť plní vo výške 100 mesačne, sporadicky mu prispeje viac, maximálne 50 eur ročne. So synom sa nestretáva, na meniny narodeniny neprispeje finančne ani formou darčeka. (1)
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala z dôvodu, že sa zvýšili výdavky na maloletého B., ktorý je žiakom 9. ročníka ZŠ v A.. Zvýšili sa výdavky na jeho bežné potreby, má 15 rokov. Má upravenú stravu vyžaduje diétne stravovanie vzhľadom k zdravotným problémom, ktoré má. Mesačne uhrádza 20 eur cestovné do školy, zvýšené výdavky sú aj na mimoškolské aktivity maloletého, maloletý chodí na futbalový krúžok bez pravidelných mesačných výdavkov, výdavky sú na športové oblečenie a obuv. Skáče na trampolínach, kde je jeden vstup 8 eur. Chodí tam pravidelne v sobotu. Zvýšené výdavky sú aj na zdravotnú starostlivosť. Stále je alergikom, kde dopláca na lieky spolu z výdavkami na podporu imunity do 30 eur mesačne. Ďalším dôvodom na zvýšenie výživného je skutočnosť, že otcovi odbudla vyživovacia povinnosť k synovi D., ktorý je aktuálne nezamestnaný a žije s ňou v domácnosti a aktuálne je bez príjmu. Otec si vyživovaciu povinnosť k synovi B. plní v súdom určenej výške 100 eur mesačne, nie je v osobnom kontakte so synom, len cez
sociálne siete. Tento rok prispel finančne nad rámec určeného výživného 240 eur za celý rok, naposledy 8/2020. Žije v spoločnej domácnosti s oboma synmi a jej rodičmi, ktorí sú invalidní dôchodcovia, otec s ID 317,80 eur a matka ID 209,90 eura mesačne. Náklady na energie majú v domácnosti rozdelené na polovicu, prispieva mesačne 41,50 plyn, elektrina 50 eur a internet 15 eur mesačne. Jej priemerný mesačný príjem je 882 eur netto a zároveň poberá PnD v sume 24,95 eura mesačne. Spláca úver v sume 12 000 eur, ktorý spláca mesačne v sume 166,80 eura na rekonštrukciu domu, v ktorom býva a ktorý je v jej osobnom vlastníctve - pristavuje izby pre deti, nakoľko sa jedná o trojizbový dom. Spláca aj úver rovnako ako v roku 2017 zo zostatkom 42 000 v mesačnej splátke 184 eur. Matka v záverečnom návrhu navrhla zvýšiť výživné v zmysle podaného návrhu. (2)
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že u neho nenastala zmena v osobných pomeroch, stále žije v domácnosti so svojou manželkou a jej rodičmi. Žijú v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho manželky s tým, že majú samostatnú bytovú jednotku a rodičia manželky samostatnú bytovú jednotku. Uhrádzajú s manželkou elektrinu 60 eur mesačne, rodičia platia plyn a vodu 20 eur a 17 eur mesačne. Platí internet 13 eur mesačne. Kúria drevom s ročným výdavkom cca 500 eur. Dva spotrebné úvery, ktoré splácal v roku 2017 boli zlúčené do jedného na sumu, ktorá bola navýšená a slúžila na rekonštrukciu rodinného domu v ktorom žije, mesačná splátka úveru je 297,61 eura mesačne. Spláca tiež úver z 5/2019 vo výške 7000 eur, ktorý mal na vykrytie nákladov na čas, keď bol nezamestnaný a spláca ho v mesačnej splátke 88 eur, pretože poberal len podporu v nezamestnanosti cca 500 Eur mesačne. Stále je vlastníkom 4 izbového bytu na Veľkej Doline, byt je prázdny, nikto v ňom nebýva. Do 4/2019 bol zamestnaný v spoločnosti G4S Technologie solutions ,s.r.o. kde ukončil pracovný pomer zo zdravotných dôvodov, nebol však PN. Od 29.10.2019 je zamestnaný u terajšieho zamestnávateľa. Jeho priemerný mesačný príjem za odpracované celé mesiace je 999 eur. Iný príjme nemá. Manželka je zamestná v rovnakej spoločnosti a jej príjem je 750 eur netto. S maloletým nie je v osobnom kontakte, žiaľ vzťahy medzi nimi sú rozvrátené, rád by sa s ním stretol. Na jeho výživu nad rámec určenej sumy prispel tak, ako uviedla matka, staršieho syna už finančne nepodporuje. Cestovné autom do práce je 110 eur mesačne, niekedy chodí aj s manželkou. Súhlasil so zvýšením výživného na sumu 150 eur mesačne. (3) Právna zástupkyňa otca v záverečnom návrhu uviedla, že nedošlo k tak výraznej zmene pomerov na strane dieťaťa, aby súd zvýšil výživné v zmysle návrhu matky, výdavky na zdravotnú starostlivosť maloletého ostali nezmenené. Matka nepreukázala výdavky na pravidelné mimoškolské výdavky na maloletého. Má zvýšené výdavky v súvislosti s prípravou na strednú školu. Aj matka má finančnú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, rovnako ako otec by sa aj ona mala podieľať na potrebách a výdavkoch na syna vo výške navrhovaného výživného. Sumu 400 eur mesačne tak považuje za neprimeranú k veku ani k potrebám maloletého. Zročné výživné navrhla, aby otec splatil v splátkach. (4) Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že navrhuje vzhľadom k zmene pomerov na strane otca - zvýšený príjem, odbudnutie vyživovacej povinnosti a zvýšené výdavky na maloleté dieťa zvýšiť výživné na sumu 175 eur mesačne. (5)
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom návrhu matky na zvýšenie výživného zo dňa 18.9.2020 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov: zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru manželky otca zo dňa 17.05.2019, potvrdenia o príjme rodičov, potvrdenie o prídavkoch na maloleté deti, doklady preukazujúce výdavky v domácnosti matky, potvrdenie o príjme spolužijúcich osôb matky, potvrdenie o návšteve školy mal. dieťaťa, potvrdenie o nezamestnanosti D. Z., doklady preukazujúce náklady otca spojené s bývaním za byt na K. B., potvrdenie o výdavkoch na bývanie otca, pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/306/2016-25 a z neho rozsudok zo dňa 24.01.2017 a zistil tento skutočný a právny stav: (6) Rozsudkom Okresného súdu Nitra 24P/306/2016-23 zo dňa 24.01.2017 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého B. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 82,98 eura mesačne na sumu 100 eur mesačne a na pôvodne maloletého D. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 82,98 eura mesačne na sumu 100 eur mesačne. V tom čase mali obaja rodičia dve vyživovacie povinnosti. Otec bol zamestnaný v spoločnosti TK security s.r.o. s priemerným mesačným príjmom 737 eur netto vrátane cestovných náhrad. Bol ženatý, s manželkou žili v rodinnom dome, ktorý bol v osobnom vlastníctve manželky, s mesačnými nákladmi na bývanie 200 eur a splácal úvery v mesačnej splátke po 126 eur a 90 eur mesačne. Matka bývala v byte, ktorý bol v osobnom vlastníctve otca maloletých detí na Veľkej B. s mesačnými nákladmi 200 eur. Jej priemerný mesačný príjme bol 637,50 eura netto. Splácala úvery v mesačnej splátke 115 eur a 98 eur, hypotéku 65 eur za rodinný dom , ktorý kúpila od svojich rodičov,
ktorí v ňom žili a splátku hypotekárneho úveru hradili za ňu. Rodičia sa dohodli na výške výživného pod tou podmienkou, že matka môže naďalej s deťmi bývať v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve exmanžela
- otca detí. Maloletý B. bol žiakom piateho ročníka ZŠ Mojmírovce, s tým súviseli aj výdavky na školské pomôcky a školské potreby, mimoškolské aktivity nemal. (7)
V súčasnosti žije matka s maloletým B. Z., plnoletým synom D. Z. a svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Mesačné náklady na energie sú 83 eur poplatok za plyn, 100 eur elektrina. Výdavky na energie si s rodičmi delia na polovicu. Rodičia sú invalidní dôchodcovia. Otec poberá invalidný dôchodok 317,80 eur mesačne a matka 209,90 eura mesačne. Matka je zamestnaná v spoločnosti TAURIS Nitria s.r.o. s priemerným mesačným príjmom 882,85 eur netto. Poberá PnD 24,95 eura mesačne. Iný príjem nemá. Spláca úver vo výške 12 000 eur v mesačnej splátke 146,80 eura - rekonštrukcia rodinného domu, dostavby izby a úver zo zostatkom 42 000 eur v mesačnej splátke 184 eur, ktorý splácala aj v roku 2017. Plnoletý syn D. je aktuálne nezamestnaný evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 9.7.2020. (8)
Maloletý B. Z., je žiakom deviateho ročníka Základnej školy v A.. Okrem výdavkov na školu, školské pomôcka školské potreby má matka výdavok na doučovanie z matematiky a zo slovenského jazyka pre maloletého v sume 10 eur za hodinu. Zvýšené výdavky sú na športové aktivity dieťaťa - futbal - oblečenie a obuv a na skoky na trampolíne - vstupy 32 eur mesačne. Maloletý má zdravotné problémy - alergie. Podľa matky sú výdavky na lieky a výživové doplnky v sume 30 eur mesačne. (9)
Otec žije naďalej v spoločnej domácnosti s manželkou a jej rodičmi v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve manželky. V rodinnom dome sú dve samostatné bytové jednotky. S manželkou uhrádzajú výdavok na elektrinu 60 eur mesačne a rodičia manželky plyn 19 eur mesačne a vodu 17 eur mesačne. Otec je vlastníkom štvorizbového bytu vo K. B., ktorý je neobývaný a mesačne uhrádza nájomné 96,46 eura, elektrina 7 a plyn 20 eur. Je zamestnaný v spoločnosti MARK2 Corporation Slovakia s.r.o. s priemerným mesačným príjmom za obdobie od 29.10.2019 do 8/2020 912,68 eura, pričom za celé odpracované mesiace u tohto zamestnávateľa je priemerný mesačný príjem otca 999,86 eura netto. Manželka otca je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa s príjmom cca 750 eur mesačne netto. Mesačné výdavky otca okrem výdavkov na bývanie je splátka úveru vo výške 297,61 eura, jedná sa o úver ktorý vznikol zlúčením dvoch úverov z roku 2017 a navýšením úveru z dôvodu potreby rekonštrukcie rodinného domu v ktorom žije. Manželka otca spláca spotrebiteľský úver zo dňa 17.05.2019 na sumu 7000 eur v mesačnej splátke 88,29 eura, ktorý podľa otca slúžil na zabezpečenie potrieb rodiny od 4/2019 do 10/2019 kedy zostal nezamestnaný zo zdravotných dôvodov (práceneschopný však nebol) a poberal len podporu v nezamestnanosti vo výške cca 500 eur mesačne. Cestovné do práce je u otca 110 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť k maloletému B. Z. si plní v súdom určenej výške, v osobnom kontakte so synom nie je , nestretávajú sa. (10)
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. /ďalej len Zákon o rodine/, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (11) Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (12) Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (13) Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (14)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. (15) Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (16) Podľa § 44 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (17)
Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (18)
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa či na strane osoby povinnej platením výživného. Od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2017, prišlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane maloletého dieťaťa aj na strane otca maloletého. Maloletý má 15 rokov, s čím preukázateľne súvisia zvýšené výdavky matky na zabezpečovanie nielen jeho základných životných potrieb, ale aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravého duševnému a telesnému rozvoju takmer dospelého dieťaťa. Zvýšili sa náklady na oblečenie, stravu pre dieťaťa ale hlavne výdavky na školské pomôcky a školské potreby, rôzne platené mimo vyučovacie akcie a akcie organizované školou sú vyššie ako pred troma rokmi. Maloletý sa pripravuje na štúdium na strednej škole, absolvuje doučovanie a prípravu na prijímacie skúšky. Na strane dieťaťa stále pretrvávajú zdravotné problémy, dieťa je alergik, užíva prípravky na podporu imunity. Športové aktivity dieťaťa - futbal, skoky na trampolínach vyžadujú tiež zvýšené výdavky (športové oblečenie a obuv, cestovné, vstupné a pod.). Zmena však nenastala v tom, že by sa otec iným spôsobom ako plnením si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu podieľal na zabezpečení potrieb svojho dieťaťa, na jeho výchove, s dieťaťom sa osobne nestretáva. (19)
K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov. Obom rodičom odbudla vyživovacia povinnosť k synovi D. Z., ktorý je plnoletý a ukončil strednú školu. Aj keď k nemu rodičia už nemajú zo zákona vyživovaciu povinnosť, matka D. finančne podporuje, pretože ostal nezamestnaný a nemá nárok na finančnú podporu zo strany štátu. Otec svojmu plnoletému dieťaťu už finančne nepomáha (rešpektujúc ustanovenia Zákona o rodinu o čase, do kedy trvá vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu). (20)
U otca sa výrazne sa zvýšil mesačný príjem. Príjem otca zo závislej činnosti vzrástol oproti roku 2017, v roku 2017 bol vo výške 737 eur mesačne netto a v súčasnosti je 999,86 eura mesačne netto, čo predstavuje mesačné zvýšenie o 262,86 eura. Zmena na strane otca nastala aj v úverovom zaťažení otca. Okrem záväzkov z úverových vzťahov, ktoré mal už v r. 2017, svoje záväzky navýšil z dôvodu investícii do nehnuteľnosti - rekonštrukcii nehnuteľnosti v ktorej žije (spolu s manželkou a jej rodičmi), ktorá vlastní jeho manželka. Otec nepreukázal, že by sa na rekonštrukcii podieľali finančne aj iné spolužijúce osoby. Otec tak investuje do majetku, ktorý nie je v jeho vlastníctve, preto s poukazom na ustanovenie §62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, súd na zvýšené výdavky otca v súvislosti s splatením navýšeného úveru neprihliadol. Otec musí platiť bežné výdavky na bývanie a zabezpečenie jeho osobných potrieb, cestovného do práce - to sú výdavky, na ktoré súd zohľadňuje pri stanovení aktuálnej výšky vyživovacej povinnosti otca. Okrem týchto záväzkov má aj záväzok k svojmu maloletému dieťaťu a to podieľať sa na zabezpečení jeho potrieb platením primeraného výživného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (ustanovenie § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine.) a každý rodič by si mal zhodnotiť svoju sociálnu a ekonomickú situáciu, mal by si uvedomiť, že ako rodič berie na seba povinnosť a zodpovednosť za svoje maloleté dieťa, má svoje záväzky a povinnosti k maloletému dieťaťu vždy plniť primerane k svojim možnostiam. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto je prvoradou povinnosťou rodiča primerane zabezpečiť potreby svojho dieťaťa. Primeranou sumou ktorou sa otec má podieľať na zabezpečení potrieb svojho maloletého dieťaťa nie je suma 150 eur mesačne tak ako navrhuje otec. (21)
Na strane matky maloletého dieťaťa došlo tiež k zmene pomerov, aj jej sa zvýšil mesačný príjem o cca 245 eur mesačne (zvýšenie zo sumy 637,51 eura mesačne na 882,85 eura mesačne netto) . Aj matka sa teda môže podieľať na zvýšených výdavkov na maloleté dieťa primerane k svojmu príjmu a k svojim možnostiam a aj z tohto dôvodu matkou navrhované výživné vo výške 200 eur mesačne považoval súd za neprimerané. Neprimerané je nielen vzhľadom k možnostiam a schopnostiam rodičov prispievať na výživu dieťaťa, ale aj vzhľadom k preukázaným potrebám dieťaťa. Matka zvýšené náklady maloletého (hlavne na školu a školské aktivity, športové vyžitie dieťaťa a výdavky na zdravotnú starostlivosť) vykryje zvýšeným výživným zo strany otca ako aj svojim príspevkom na výživu dieťaťa a prídavkami na maloletého, ktoré matka poberá. Maloletý je v súčasnosti žiakom základnej školy, po nástupe na strednú školu náklady na dieťa určite stúpnu. (22)
Pri posudzovaní zmeny pomerov na strane otca a jeho aktuálnych schopností a možností finančne prispievať na svoje dieťa súd zhodnotil všetky uvedené skutočnosti komplexne a zvýšil výšku jeho vyživovacej na sumu 170 eur mesačne. Pri zvýšení výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec inú vyživovaciu povinnosť ktorú mu určuje zákon nemá. Zvýšený príjem otca mu umožňuje podieľať sa na zvýšených výdavkoch maloletého dieťaťa bez toho, aby bola ohrozená jeho životná úroveň a bol schopný zabezpečovať svoje potreby. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že v r. 2017 sa rodičia dohodli na zvýšení výživného sumu 100 eur mesačne na každé dieťa ( len o 17 eur viac ako bolo stanovené v r. 2006) s tým, že otec umožní matke s deťmi naďalej bývať v nehnuteľnosti, ktoré je v jeho osobnom vlastníctve a ktorú on nevyužíval. Túto nehnuteľnosť v súčasnosti už matka s deťmi nevyužíva, nebýva v nej. (23)
Súd zvýšil výživné otca od 18.9.2020 t. j. odo dňa podania návrhu. Otcovi tak vzniklo za obdobie od 18.9.2020 do 31.10.2020 zameškané výživné vo výške 100,42 eura (30,42 eura alikvotná časť za 9/2020 a 70 eur za 10/2020), ktorú sumu otec zaplatí do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Súd vzhľadom na výšku zameškaného výživného a výšku mesačného príjmu otca nevidí dôvod na splatenia zameškaného výživného formou splátok. (24)
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. (25)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.