Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/158/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a sudkýň JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej v spore žalobcov: X./Gizela Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, X./ B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v zastúpení advokátom: STRELÁK & Partners, s.r.o. so sídlom Bratislava, Plynárenská 1, IČO: 52451747, o zaplatenie 719,20 eura s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. - 112 zo dňa 11. februára 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku v jeho napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 719,20 eura, ako aj výrok o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami ,, ,, o spotrebiteľských úveroch, , ,, ,,, , , ,, . Súd prvej inštancie poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobcovia v pôvodnom konaní sp.zn. , ktoré bolo zastavené uznesením z dôvodu späťvzatia žaloby, domáhali vzájomnou žalobou proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 719,20 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, určenia, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, resp. že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.10.2010 je neplatná.

1.2 V rámci vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný a žalobcovia uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2010, pričom v predloženej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená výška úveru a je tam iba vybodkované miesto bez uvedenia takéhoto údaju. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Z článku 2 zmluvy vyplynulo, že dlžník, resp. spoludlžník sa zaviazali uhradiť veriteľovi istinu vo výške 1.600,- eur, odplatu vo výške 608,- eur, pričom celková dlžná suma na úhradu predstavovala 2.208,- eur. Priemerná RPMN bola pri úvere na 13 mesiacov 19,96 %. Súčasťou takejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli obchodné podmienky, ktoré sú na druhej strane takejto zmluvy a sú podpísané žalobcami. Z týchto

obchodných podmienok okrem iného vyplynulo, že RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov je 67,70 %. Zo spisu vedenom na Okresnom súde Levice súd prvej inštancie zistil, že žalovaný sa v postavení žalobcu domáhal proti žalobcom v postavení žalovaných zaplatenia peňažnej sumy vo výške 335,20 eura s príslušenstvom a zmluvnými pokutami. Žalobcovia podľa tvrdení žalovaného uhradili 1.872,80 eura, pričom posledná uhradená suma vo výške 100,- eur bola zaplatená dňa 15.05.2012. Následne došlo k predčasnému zosplatneniu záväzku z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcov. O žalobe bolo rozhodnuté platobným rozkazom zo dňa 22.09.2014, proti ktorému žalovaní /v tomto konaní v postavení žalobcov/ dňa 15.10.2014 podali odpor, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušil. Písomným podaním zo dňa 16.09.2016 zobral žalovaný v pozícii žalobcu žalobu v celom rozsahu späť. Následne 31.05.2017 doručili žalobcovia vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhali jednak vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 719,20 eura, ako aj určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.10.2010 je neplatná, určenia, že úver poskytnutý na základe takejto zmluvy je bezúročný a bezpoplatkový. Súd uznesením zo dňa 25.09.2017 vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné konanie, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06.11.2017. Súd tiež uznesením zo dňa 02.10.2017 konanie vedené pod sp. zn. zastavil.

1.3 Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľsko - právny vzťah na základe spotrebiteľskej zmluvy. Následne súd preskúmal uzavretú úverovú zmluvu a dospel k záveru, že tá je neplatná pre rozpor so zákonom resp. dobrými mravmi v zmysle , pretože výška odplaty bola dohodnutá v rozsahu 38% /20% predstavuje dohodnutý úrok a 18% odmena za poskytnutie úveru/, ktorá o viac ako 149% prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a ktorá v októbri 2010 bola pri úveroch so splatnosťou 1 až 5 rokov poskytovaných bankami vo výške 15,27 %. Ďalej súd konštatoval, že uzavretá zmluva neobsahovala všetky zákonné náležitosti uvedené v zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže v nej nie je uvedený údaj o RPMN, ten je obsiahnutý len vo všeobecných podmienkach. Navyše tento údaj je nesprávne uvedený /67,70%/, pretože podľa prepočtu súdu je RPMN až vo výške 78,62%. Z uvedených dôvodov by bol spotrebiteľský úver v zmysle , bezúročný a bezpoplatkový. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nemohol vyhovieť žalobe v časti, v ktorej sa domáhali určenia neplatnosti úverovej zmluvy a určenia, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, a to z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu v zmysle , . Uviedol, že žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení, pretože okrem neho sa domáhali aj vydania bezdôvodného obohatenia v dôsledku čoho určenie, že úver je bezúročný, resp. úverová zmluva je neplatná nemôže žalobcom odstrániť ani ich právnu neistotu, pretože žalobcovia už celý úver splatili.

1.4 V rámci nároku žalobcov o vydania bezdôvodného obohatenia, považoval za nesporné, že žalovaný poskytol žalobcom finančné prostriedky z titulu poskytnutého úveru vo výške 1.600 eur. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcovia uhradili len sumu vo výške 1.872 eur, súd však vychádzal z tvrdení žalobcov o tom, že vykonali úhrady v celkovom rozsahu 2.319,20 eura, pretože žalovaný by musel vyvrátiť takéto tvrdenia žalobcov. Keďže žalobcom odobral /jeho obchodný zástupca/ splátkový kalendár, v ktorom sa vyznačovali vykonané úhrady zo strany žalobcov, nebolo možné objektívne zistiť skutočný rozsah vykonaných úhrad. Z dôvodu neplatnosti zmluvy, súd dospel k názoru, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože poskytol žalobcom sumu 1.600 eur a tí vykonali úhrady vo výške 2.319,20 eura. V dôsledku tejto skutočnosti sa tak žalovaný bezdôvodne obohatil o sumu 719,20 eura. Súd tiež považoval za nesporné, že poslednú úhradu vykonali žalobcovia v máji 2012. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že pri bezdôvodnom obohatení plynie subjektívna premlčacia doba, ktorá je dvojročná a plynie odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a objektívna premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že bezdôvodné obohatenie začalo vznikať na strane žalovaného v mesiaci august 2011 kedy žalobcovia uhradili v prospech žalovaného celkovú sumu 1780,80 eura, čím uhradili viac ako im boli poskytnuté finančné prostriedky zo strany žalovaného vo výške 1.600,- eur. Od augusta 2011 do mája 2012 teda začala samostatne plynúť objektívna premlčacia doba pre jednotlivé plnenia, ktoré vykonali žalobcovia v prospech žalovaného nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v dôsledku čoho od tohto okamihu začala plynúť objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd doplnil, že posledná splátka zo strany žalobcov bola vykonaná v mesiaci máj 2012, preto objektívna premlčacia doba uplynula najneskôr v máji 2015 s tým, že objektívna premlčacia doba ostatných splátok, ktoré boli zaplatené pred májom 2012 uplynula skôr a to po uplynutí 3

ročnej premlčacej doby. Súd ďalej uviedol, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané kedy žalobcom začala plynúť subjektívna premlčacia doba v trvaní 2 rokov, avšak je zrejmé, že uplynula najneskôr počas plynutia objektívnej premlčacej doby t. j. najneskôr v máji 2015. Žalobcovia v konaní vedenom pod sp. zn. si uplatnili právo na vydanie bezdôvodného obohatenia formou vzájomnej žaloby až dňa 31.05.2017 /dátum doručenia žaloby tunajšieho súdu/, a to až po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula v máji 2015. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol z dôvodu premlčania. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že je potrebné aplikovať 10- ročnú premlčaciu dobu z dôvodu, že zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalobcovia o takto tvrdenej skutočnosti nepredložili žiadne dôkazy. Argumentoval, že na preukázanie úmyslu osoby, ktorá získala bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní úverových zmlúv, ale je potrebné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný už v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že nešlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %. O trovách konania bude rozhodnuté právoplatným rozhodnutím vo veci samej, a to vyšším súdnym úradníkom.

2. 1 Žalobcovia podali v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil vec, keď žalobu zamietol z dôvodu uznania námietky premlčania a priznal 100% trovy konania žalovanému. Uviedli, že o skutočnosti, že sa v zmluve nachádzajú neprijateľné podmienky a absencie zákonných náležitostí sa dozvedeli až keď žalovaný (v predošlom konaní žalobca) podal na súd platobný rozkaz, voči ktorému podali odpor. Po podaní odporu sa začali zaujímať o problematiku ohľadne nekalých praktík, absencií zákonných náležitostí. Dodali, že odpor voči žalobe podali dňa 15.10.2014. Následne podali vyjadrenie dňa 10.08.2015 a vtedy sa začínali zaujímať o problematiku spojenú s úvermi najmä od nebankových subjektov. Boli toho názoru, že od tejto doby plynie subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 10.08.2017. V čase podpísania predmetnej zmluvy nepoznali čo sú to neprijateľné zmluvné podmienky a nepoznali ani náležitosti, ktoré musia spotrebiteľské zmluvy obsahovať.

2.2 V odvolaní žalobcovia zdôraznili, že spĺňajú aj 10 ročnú premlčaciu dobu. V tomto smere uviedli, že žalovaný ako poskytovateľ úverov mal poznať právne predpisy ohľadom uzatvárania úverových zmlúv. Konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Poukázali na rozhodnutia Krajského súdu Prešov č.k. zo dňa 18.1.2017, č. k. zo dňa 15.2.2017, č. k. zo dňa 27.4.2017, v ktorých súd priznal žalobcovi 10 ročnú premlčaciu dobu. Ďalej žalobcovia poukázali aj na rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, konkrétne rozhodnutie číslo: zo dňa 15.10.2010, v ktorom kontrolný orgán udelil žalovanému pokutu v sume 1000 eur z dôvodu, že v desiatich kontrolovaných zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených po 01.07.2008 prevýšila odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru výšku ustanovenú nariadením vlády. V ďalšom rozhodnutí Slovenskej obchodnej inšpekcie číslo: zo dňa 22.08.2012 kontrolný orgán udelil žalovanej spoločnosti pokutu v sume 3000 eur z dôvodu, že spoločnosť TELERVIS PLUS a.s. ako veriteľ v konkrétnom prípade neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľky splácať poskytovaný úver a napriek jej nedostatočnej bonite jej poskytol spotrebiteľský úver. Na základe týchto skutočností žalobcovia navrhli odvolaciemu súdu, aby zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu a priznal im nárok na bezdôvodné obohatenie alebo vrátil vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobcov vo svojom vyjadrení uviedol, že hlavnou odvolacou argumentáciou je tvrdenie, že žalovaný konal s úmyslom sa bezdôvodne obohatiť. Vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne nové skutočnosti odvolanie je vlastne kópiou Rozhodnutí Slovenskej obchodnej inšpekcie. Poukázal na to, že z porovnania dátumov (uzavretej zmluvy a citovaných rozhodnutí) vyplýva, že žalobca nemohol mat úmysel bezdôvodne sa obohatiť konaním, ktoré by bolo v rozpore so závermi Slovenskej obchodnej inšpekcie uvedeným v konaní č. j. , keďže bolo vydané skoro dva roky po uzavretí zmluvy. Čo sa týka rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie č.j. k/0817/99/2010 zo dňa 15.10.2010, kontrolný orgán konštatoval porušenie povinnosti ustanovenej v o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že uvedený právny predpis bol s účinnosťou ku dňu 2.4.2010 zrušený o spotrebiteľských úveroch a teda v čase uzavretia zmluvy žalovaný

nemohol mať úmysel sa bezdôvodne obohatiť porušením zrušeného zákona. Dodal, že sa stotožňuje s odôvodnením prvoinštančného súdu v časti týkajúcej sa aplikácie trojročnej objektívnej premlčacej doby, pretože v čase uzavretia zmluvy s ohľadom na platnú legislatívu a rozhodovaciu činnosť súdov, ktorá ani k dnešnému dňu nie je jednotná, nemal úmysel sa bezdôvodne obohatiť.

4. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného ohľadom rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 15.10.2010 č.k. doplnili, že v uvedenom rozhodnutí sa síce uvádza porušenie , no napriek tomu žalovaný nezjednal nápravu v tom smere, aby jeho zmluvy boli v súlade aj so zákonnom účinným v čase podpísania zmluvy riešenej v tomto spore.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku v jeho napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 719,20 eura, ako aj vo výroku o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdil.

6. Žalobcovia v pôvodnom konaní sp.zn. domáhali vzájomnou žalobou proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 719,20 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, určenia, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, resp. že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.10.2010 je neplatná. Vzájomnú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že úverová zmluva neobsahuje povinné náležitosti uvedené v , a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj výšku, počet, termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, správnu výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, resp. celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Žalobcovia ďalej poukázali na skutočnosť, že v predmetnej úverovej zmluve sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach, a to 1. - 3. mesačnú splátku vo výške 8,- Eur, pričom hneď od počiatku splácali po 226,40 Eur, čo dokazuje aj kópia príjmového lístka od obchodnej zástupkyni L. Ďalšie splátky, v poradí 4. - 13. splátku mali splácať vo výške 218,40 Eur s tým, že celkovo mali uhradiť čiastku 2.208,- Eur. Žalovanému však zaplatili sumu 2.319,20 Eur, pričom poskytnutý úver bol vo výške 1.600,- Eur bez úrokov a bez poplatkov, z tohto dôvodu tak vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vo výške 719,20 Eur. Uviedli tiež, že je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá je uvedená vo výške 19,96 %, táto má byť až vo výške 191,92 % ročne. Takéto klamlivé konanie poskytovateľa služby je v rozpore s ustanovením , preto považovali zmluvu ako celok za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa .

7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcov z hľadiska zisteného skutkového stavu preskúmal napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo, a dôvody odvolania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie v časti nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver.

8. Z obsahu odvolania žalobcov vyplýva, že svoje odvolanie smerovali len voči časti zamietajúcej žaloby, ktorou bolo rozhodnuté o zamietnutí nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázali najmä na skutočnosť, že spĺňali subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu, keďže až dňa 10.08.2015 podali vyjadrenie v pôvodnom konaní a vtedy sa začínali zaujímať o problematiku spojenú s úvermi najmä od nebankových subjektov. Odvolací súd uvádza, že táto námietka žalobcov nie je dôvodná.

9. Ustanovenie ustanovuje kombinované premlčanie doby, a to subjektívnu, ktorá je dvojročná, a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného konania, jej dĺžka je tri roky a ak bol taký prospech získaný úmyselne, určil jej dĺžku v rozsahu desať rokov. Aj plynutie týchto lehôt je stanovené odlišne a aj ich plynutie a skončenie nie sú na sebe závislé. Osobitne je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto

obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor; v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 O. z. plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu (R 25/1986, s. 111 ods. 4 a s. 112 ods. 1).

10. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že bezdôvodné obohatenie začalo vznikať na strane žalovaného v mesiaci august 2011 kedy žalobcovia uhradili v prospech žalovaného celkovú sumu 1780,80 eura. Zo strany žalovaného im pritom bola z titulu spotrebiteľského úveru poskytnutá suma 1.600 eur. Nebolo sporné, že posledná splátka zo strany žalobcov bola vykonaná v máji 2012. Od augusta 2011 do mája 2012 teda plynula samostatne 3- ročná objektívna premlčacia doba pre jednotlivé plnenia, ktoré vykonali žalobcovia v prospech žalovaného nad rámec poskytnutej sumy 1600 eur. Keďže posledná splátka zo strany žalobcov bola vykonaná v mesiaci máj 2012, objektívna premlčacia doba uplynula najneskôr v máji 2015. Žalobcovia podali vzájomnú žalobu na súd až dňa 31.05.2017. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie potom urobil správny záver o premlčaní nároku žalobcov v rámci plynutia objektívne premlčacej doby. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že pre začiatok plynutia 3-ročnej (príp. 10-ročnej) objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (Ro NS ČR zo 14. 8. 2007, sp. zn. ). Okamihom, od ktorého sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja, je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to bez zreteľa na to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel, alebo nie. Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne po čiastkových sumách, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu. Každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa tiež posudzuje prípadné omeškanie s jej vydaním. Keďže došlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby na strane žalobcov nebolo rozhodné kedy začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, pretože uplynula najneskôr v máji 2015, teda v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby.

11. S argumentáciou žalobcov, že ich nárok nebol premlčaný v rámci plynutia 10-ročnej premlčacej doby, keďže konanie žalovaného je treba považovať za úmyselné, sa odvolací súd rovnako nestotožnil. Argumentácia žalobcov v konaní pred súdom prvej inštancie, že v danom prípade ide o desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na ich úkor došlo úmyselne, neobsahovala podľa názoru odvolacieho súdu skutkové preukázanie opodstatnenosti tohto tvrdenia. Aj keď súd prvej inštancie považoval predmetný spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie je možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že žalovaný mal úmysel sa obohatiť voči žalobkyni. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia len všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale bolo by nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia úverovej zmluvy a prijatia plnenia na základe úverovej zmluvy vedel alebo bol aspoň uzrozumený, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalobcovia však žiadnym spôsobom nepreukázali, že by žalovaný mal úmysel získať bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k plneniu úverovej zmluvy uzavretej práve medzi stranami. Z týchto dôvodov bolo potrebné na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať trojročnú objektívnu premlčaciu dobu.

12. K predloženým rozhodnutiam Slovenskej obchodnej inšpekcie v odvolacom konaní , v zmysle ktorých boli žalovanému uložené pokuty pre nedodržanie niektorých ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd uvádza, že ide o tzv. novoty v odvolacom konaní. Žalobcovia v odvolaní použili nový prostriedok procesného útoku, ktorý nepoužili v konaní pred súdom prvej inštancie. Táto odvolacia námietka žalobcov predstavuje odvolací dôvod uvedený v ust. , podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ako už bolo uvedené vyššie, tento odvolací dôvod treba vnímať v spojitosti s ust. , z ktorého vyplýva, že novoty v odvolacom konaní môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez svojej viny. Rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie však žalobcovia mohli ako listinný dôkaz

predložiť už pred súdom prvej inštancie, pretože išlo o rozhodnutia zo dňa 15.10.2010 a 22.08.2012. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že išlo o novotu v odvolacom konaní, na tento odvolací dôvod nemohol prihliadnuť.

13. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 18. októbra 2018 sp. zn. , sp.zn. a zo dňa 29. septembra 2020. V týchto rozhodnutiach dovolací súd uzavrel, že samotný fakt, že nebankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho podnikateľa, vo všeobecnosti a bez ďalšieho nemôže zakladať úmysel tohto nebankového subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade za neopodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku v jeho napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 719,20 eura, ako aj výrok o trovách konania ako vecne správne podľa potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).