Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-136-2019.pdf
PDF · 81.61 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/136/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr.Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v spore žalobcu Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, K., občan SR proti žalovanej A. Q., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, K., občan SR, zastúpenej JUDr. Pavlom Závackým, advokátom so sídlom Hradné námestie 29, Kežmarok, v konaní o zaplatenie 38.000,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/230/2014-78 zo dňa 23.02.2016
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh zamietol a uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanej sumu 1.828,88 Eur a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie súd odôvodňuje tým, že podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uviedol, že možno konštatovať, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho uplatňovaného nároku a nepodložil ho ani žiadnymi relevantnými dôkazmi, pre ktoré mala byť žalovaná zaviazaná uhradiť mu sumu 38.000,- Eur.
3. Právne rozhodnutie zdôvodňuje ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
4. Z odôvodnenie rozhodnutia vyplýva, že o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby(vychádzajúc z hodnoty sporu 38.000,- Eur) po 499,57 Eur.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. V zápisnici pred súdom prvej inštancie dňa 17. 10. 2018.uviedol, dôvody odvolania. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie odignoroval ustanovenia § 707 a § 708 Občianskeho zákonníka. Žalovaná mu za 8 rokov neplatila za byt, v ktorom spoločne žili a ani na maloletú dcéru, na tieto okolnosti malo byť súdom prihliadnuté. Ďalej poukázal na to, že sumu, ktorú žiada od žalovanej, zodpovedá trhovej cene bytu predávaného v rovnakej lokalite. Podobný byt v susedstve bol predaný na sumu 58.000,- Eur v roku 2016.
6. Uznesením č.k. 2C/230/2014-140 zo dňa 11.09.2018 súd opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/230/2014-78 z 23.02.2016 v časti označenia žalovanej.
7. Žalovaná k odvolaniu uviedla, že navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Má za to, že žalobca na pojednávaní neodôvodnil svoj nárok a neuviedol žiadne relevantné dôkazy. Relevantným spôsobom sa k argumentom uvádzaných v odvolaní nedá ani vyjadriť.
8. K vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že zotrváva na dovolaní, ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/64/2014. Priložil rozhodnutie o tom, že riaditeľka Centra právnej pomoci ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 21.05.2019 zamietla jeho odvolanie a potvrdila rozhodnutie o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci v celom rozsahu (č.l. 193-195).
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), , preskúmal napadnuté rozhodnutie s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť ( § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Súd prvej inštancie vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 C.s.p.). Aj odvolanie žalobkyne proti napadnutému rozsudku bolo podané za účinnosti O.s.p.
11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. Podľa § 60 C.s.p. stranami sú žalobca a žalovaný.
14. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky odvolateľa považuje preskúmavané rozhodnutie za nedostatočne zdôvodnené. Natoľko, že postup súdu považuje za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
15. Súd svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodňuje len s poukazom na ustanovenie § 120 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, teda procesnej normy, ktorá bola v účinnosti v čase rozhodovania súdu a konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom uplatňovaného nároku. Účastník nesie procesnú zodpovednosť za to, že neboli v konaní preukázané jeho tvrdenia. Poukazuje na to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť návrhu a nepredložil relevantné dôkazy, pre ktoré by mala byť žalovaná zaviazaná uhradiť mu sumu 38.000,- Eur.
16. Podľa ust.§ 220 C.s.p., v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.
17. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.
18. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03).
19. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Absencia zdôvodnenia rozhodnutia v podstatných právnych otázkach zaťažuje rozhodnutie vadou spočívajúcou v porušení všeobecných procesných princípov podriaditeľných pod vadu konania Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 4Cdo/56/2012).
20. V rozhodnutí súdu prvej inštancie však absentuje právne posúdenie veci. Svoje skutkové zistenia súd nepodriadil pod žiadne ustanovenie právnej normy a nie je možné podrobiť prieskumu právny záver súdu a teda ako právne nárok posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie opiera len o ustanovenie procesnej normy. Súd poukazuje len na neunesenie dôkazného bremena a nepreukázanie uplatňovaného nároku.
21. Podľa vyššie citovaného ustanovenia C.s.p. je treba dospieť k záveru, že neexistencia právneho zdôvodnenia veci spôsobuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, keďže ide o nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia tak, aby mohlo byť predmetom prieskumu pred odvolacím súdom. Súd je povinný v zmysle § 220 C.s.p. uviesť ako vec právne posúdil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
22. Povinnosťou súdu je riadne odôvodňovať rozhodnutie, pretože účastník má právo na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Výrok II. napadnutého rozsudku je rovnako pomerne neurčitý, obsahuje uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanej sumu 1.828,88 Eur a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Nie je zrejmé z výrokovej časti, že ide náhradu trov konania žalovanej, keďže žalovaná má právneho zástupcu zvoleného pre dané konanie. Vyplýva to len z odôvodenia rozsudku.
23. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 C.s.p. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
24. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého strany sporu nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.
25. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. (§ 391 ods. 1 C.s.p.)
26. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne zaoberať sa dôvodnosťou uplatneného nároku a následne rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. Jednotlivé odseky rozsudku je potrebné v súlade s § 220 ods. 4 C.s.p. označiť arabskými číslicami.
27. Súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).