Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-122-2020.pdf
PDF · 79.31 KB
Case nature
Subarea
14CoE/122/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: F. Š., A.. X.X.XXXX, A. W. O. XX, XXX XX O., N. T. XX.X.XXXX, o vymoženie 66,39 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom, Exekútorský úrad Prešov, Floriánova 2, Prešov, pod EX 773/2005, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 30.6.2016 č. k. 39Er/738/2005-17 takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.
II. V r a c i a v e c súdu prvej inštancie na rozhodnutie o odvolaní o trovách exekúcie.
III. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, Exekútorský úrad Prešov, Floriánova 2, 080 01 Prešov, trovy exekúcie vo výške 21,41 eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. AA 1321234 zo dňa 21.11.2002 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 11.8.2005 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 66,39 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 12.10.2014 predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie sa skončilo pre nemajetnosť. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v sume 53,78 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. h/, písm. g/, § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zistil, že povinný zomrel dňa 12.7.2005 bez zanechania závetu a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 39D/459/2005 zo dňa 7.6.2007 zastavené pre nemajetnosť a z toho vyplýva, že majetok povinného nemôže stačiť ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša oprávnený. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 3, § 27a, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 21,41 eur, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora podľa časovej špecifikácie vo výške 6,64 eur, z paušálnej odmeny exekútora
vo výške 6,64 eur, z náhrady hotových výdavkov vo výške 4,56 eur a 20 % DPH (zo sumy 17,84 eur) vo výške 3,57 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený opravný prostriedok, ktorý označil ako sťažnosť, avšak odvolací súd ho podľa obsahu posúdil ako odvolanie. Oprávnený v podanom odvolaní navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V dôvodoch odvolania oprávnený poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekučného konania podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Zdôraznil, že exekúcia mala byť zastavená z dôvodu preklúzie a preto navrhol exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci a to, že súd prvej inštancie mal posúdiť vec podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Poukázal na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že zastavenie exekúcie nezavinil.
4. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 30.3.2017.
5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 22.4.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
8. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie, zisťoval, či je prípustné odvolanie proti napadnutému výroku uznesenia súdu prvej inštancie.
9. K odvolaniu oprávneného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil, odvolací súd udáva:
10. Súdny exekútor JUDr. Stanislav Moskvič doručil súdu prvej inštancie dňa 12.10.2014 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel dňa 12.7.2005 a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 39D/459/2005 zo dňa 7.6.2007 zastavené pre nemajetnosť. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
12. Oprávnený v podanom odvolaní proti výroku o zastavení exekúcie nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti navrhol, aby súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.
13. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
14. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že súhlasí so zastavením exekúcie, ale z iného dôvodu, než uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. To znamená, že oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 30.6.2016 a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je.
15. Odvolací súd toto odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.
16. K odvolaniu oprávneného proti výroku o trovách exekúcie, odvolací súd udáva:
17. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie oprávneného proti trovám exekúcie zisťoval, či je odvolanie proti trovám exekúcie prípustné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom dňa 30.6.2016 t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Zb. a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 11.9.2020.
18. Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
19. Oprávnený nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie nie je oprávnený prejednať, preto vec musela byť vrátená súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách exekúcie.
20. Podľa ustanovenia § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
21. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
22. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
23. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
24. Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvej inštancie; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
25. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
26. Podľa ustsanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013 do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
27. Uvedená novela Exekučného poriadku účinná od 1.11.2013 do 30.6.2016 bola uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 299/2013 Z.z.. V dôsledku tejto novely sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
28. Vychádzajúc z prechodných ustanovení, t.j. podľa § 243b Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
29. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
30. Z uvedeného vyplýva, že ak odvolanie proti výroku o trovách zastavenej exekúcie (či už podané do 31.10.2013 alebo po 1.11.2013) smerovalo proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca, vzťahuje sa naň znenie ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013 do 30.6.2016.
31. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci o náhrade trov exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník, ktorého rozhodnutie sa podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. zo zákona zrušilo, odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože o odvolaní oprávneného má rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie a nie odvolací súd, ktorý nie je na rozhodnutie funkčne príslušný.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p..
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).