Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci účastníkov konania, navrhovateľky: X. a manžela navrhovateľky: G., zastúpený: JUDr. Rastislav Smieško, advokát so sídlom Záhradnícka 74, 821 08 Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: B., bytom u otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo X. a G. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J. vo zväzku XX, roč. XXXX na strane XXX pod por. číslom XXX, rozvádza. II. Maloletá B. sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti otca. III. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. IV. Matka maloletej má právo stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň vždy od piatka 14:00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08:00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletej je školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje. V čase keď maloletá nevykonáva školskú dochádzku do školského zariadenia je miestom prevzatia a odovzdania maloletej bydlisko otca. Otec maloletej je povinný maloletú na styk s matkou riadne a včas pripraviť. V. Matka maloletej je povinná prispievať na výživu maloletej sumou 250,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci k rukám otca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. VI. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 11.03.2019 navrhovateľka navrhla, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom. Manželstvo uzatvorili XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodil syn Y. a dňa XX.XX.XXXX dcéra B.. Po svadbe sa nasťahovali do spoločnej domácnosti do bytu manželových rodičov. Už počas bývania pociťovala znaky psychického nátlaku manžela (za všetko sa musela zodpovedať, bránil jej v sprchovaní a pod.). V roku 2012 zomrela manželova matka, manželov otec sa rozhodol byt predať, kúpiť si menší a finančne im vypomohol ku kúpe domu v C., kam sa presťahovali a kde v súčasnosti býva manžel s deťmi. Ani po presťahovaní sa ich vzájomný vzťah nezlepšil, hádky pokračovali. Neskôr si našla priateľa, s ktorým plánujú spoločnú budúcnosť. V súčasnosti býva s priateľom v 3-izbovom byte v J. na ul. P.. Výšku mesačného nájmu má 590 eur, na nákladoch na byt a stravu sa podieľa s priateľom rovným dielom. Pôvodne sa dohodla s manželom na striedavej starostlivosti o dcéru, s tým, že dcéra u nej bola v týždni od 21.01.2019 do 27.01.2019. Potom si ju vzal manžel a už v dohode ďalej nepokračoval. Je zamestnaná v spoločnosti B. na pozícii asistentky manažéra s čistým mesačným príjmom približne 1.200 eur. Manžel pracuje ako E. na G. s čistým mesačným príjmom okolo 750 eur. Pre prípad rozvodu manželstva navrhla zveriť syna do starostlivosti otca, s tým, aby súd zaviazal ju ako matku výživným vo výške 150 eur mesačne. Dcéru navrhla zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

2. Manžel vo vyjadrení poprel akékoľvek psychické nátlaky na manželku. Uviedol, že manželka sa nestarala o domácnosť, provokovala ho, vyhrážala sa mu. Po nástupe do zamestnania do spoločnosti B. prichádzala z práce domov neskoro, osprchovala sa išla spať, stále s niekým komunikovala prostredníctvom telefónu. O deti neprejavovala záujem. Cez víkendy často chodievala zabávať sa s priateľmi. O jej odchode zo spoločnej domácnosti sa dozvedeli tak, že chýbali jej veci. Pri odchode vzala spoločné úspory v sume cca. 26.000 eur. Poprel, že by z jeho strany došlo k porušeniu dohody o striedavej osobnej starostlivosti o dcéru. Samotná dcéra sa mu po tom, čo sa od matky vrátila, sťažovala, že k matke nechce ísť, že jej matka nedávala jesť, že sa jej tam zle spalo, že mama sa o ňu nestarala, stále telefonovala, písala SMS, nejavila o dcéru záujem. Chcela, aby pre ňu otec prišiel. Neskôr napriek vzájomnej dohode si viackrát pre deti neprišla. Nevidela ich sedem mesiacov, nejavila o nich záujem. Manželstvo navrhol rozviesť, deti navrhol zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Matku navrhol zaviazať povinnosťou uhrádzať mesačné výživné na každé z detí vo výške 250 eur. Styk matky s deťmi navrhol neupravovať.

3. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že dôvodom, prečo podala návrh na rozvod manželstva, boli fyzické aj psychické útoky zo strany manžela, preto má za to, že manželstvo už nemá ďalej význam, neplní svoju funkciu, ako uvádzala v návrhu, manžel jej najprv vypínal vodu počas sprchovania, nemohla sa teda riadne kúpať, zastavoval jej TV, keď ju pozerala, vyhadzoval ju z domu. Tieto dôvody boli dôvodom jej opustenia domácnosti už v roku 2009. Pokiaľ jej manžel vyčíta, že nebola doma, alebo že chodievala niekam preč, tak možno raz za rok sa stalo, že bola na vianočnom firemnom večierku, po jednom z nich ju nasledujúce ráno manžel fyzicky napadol. Svedkom fyzického útoku zo strany manžela bol aj syn Y.. Zo spoločnej domácnosti odišla v polovici januára roku 2019. Pokiaľ uvádza manžel, že s ňou deti nemajú dobrý vzťah, to popiera. Keď s ňou bola dcéra týždeň spolu, nakreslila jej srdiečko. Má teda za to, že deti majú ku nej majú dobrý vzťah, hoci je pravdou, že jej nedvíhali telefóny, čo je však podľa nej spôsobené manipuláciu zo strany manžela. Chcela pre dcéru chodievať aj do školy. Tam jej však už učiteľky nedovolili dcéru vyzdvihnúť, a to z dôvodu súdom vydaného neodkladného opatrenia, ktorým boli deti zverené do osobnej starostlivosti otca. V súčasnosti býva v K., v trojizbovom byte s priateľom, začala tam bývať v polovici januára 2019 potom, čo som sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Zarába približne 1.200 eur mesačne. Pokiaľ ide o jej výdavky, s priateľom uhrádzajú každý v pomere 1 nájomné za byt (z jej strany to predstavuje sumu 300 eur), 200 eur má náklady na stravu, okolo 30 eur mesačne má náklady na oblečenie, približne takú istú sumu aj na kozmetiku. V prípade potreby má náklady aj na lieky. Nemá žiadne úvery. Pokiaľ ide o vzťah jej priateľa k maloletej, pre prípad striedavej starostlivosti, priateľ by bol rád, ak by súd rozhodol o zverení dcéry do striedavej osobnej starostlivosti. Poprela, že by pri odchode zo spoločnej domácnosti vzala sumu 26.000 eur, podľa jej vyjadrenia to mohla byť suma 8.000 eur.

4. Manžel navrhovateľky v rámci výsluchu uviedol, že pokiaľ ide o samotné manželstvo, má za to, že sú dané dôvody na rozvod manželstva a že manželstvo je rozvrátené. Poprel tvrdenia navrhovateľky o akýchkoľvek fyzických alebo psychických útokoch z jeho strany voči nej. Naopak, počas celého manželstva sa ku nemu neadekvátne správala navrhovateľka, napr. podmieňovala intímny styk úlohami v domácnosti. Pokiaľ bolo treba financovať opravy v domácnosti, tie financoval spravidla sám, aj pokiaľ išlo o chod domácnosti, ten zabezpečoval sám, manželka maximálne kúpila nejakú stravu, aj to nie nejako pravidelne, aj tú tak často dokupoval sám. Taktiež ostatnú starostlivosť, lieky, vozenie detí na krúžky, do školy, zo školy, obstarával on. Manželka chodievala zo zamestnania domov neskoro večer, zatvárala sa v kúpeľni, stále trávila čas s mobilným telefónom, SMS-kovala si s niekým. V lete trávila čas pri bazéne, starostlivosť o deti zanedbávala, nejavila o ne záujem. Príjem manžela je okolo 750 eur mesačne netto. Pokiaľ ide o náklady, na dom má náklady na elektrinu 60 eur mesačne, na vodu asi 15 eur mesačne, na teplo (na drevo) 500-600 eur ročne, na odvoz odpadu okolo 7 eur mesačne, náklady na PHM má okolo 200 eur mesačne (po zohľadnení nákladov na rozvážanie detí do školy, zo školy, na záujmovú činnosť), náklady na lieky má okolo 30 eur mesačne, v prípade potreby má náklady na lieky pre deti. Náklady na stravu sú okolo 200 eur na každé z detí, na oblečenie na B. sú náklady okolo 40 eur mesačne, na Y. 60 eur mesačne. Hygienické potreby B. stoja okolo 30 eur mesačne a hygienické potreby Y. okolo 40 eur mesačne.

5. Súd okrem výsluchu manželov vykonal dokazovanie aj listinami zakladanými účastníkmi konania: 5.1. Z nájomnej zmluvy založenej navrhovateľkou (č. l. 7-8 v spise) súd zistil, že manželka po opustení spoločnej domácnosti býva v prenajatom byte s priateľom, výške nájmu je 590 eur mesačne.

5.2. Z rozpisu nákladov (č. l. 30-31 v spise) súd zistil, že manžel navrhovateľky má na maloletú B. náklady na školskú jedáleň vo výške 30 eur mesačne, školské aktivity (výlety, zájazdy, kino, divadlo) 10 eur mesačne, na mobilný telefón 5 eur mesačne, na MHD 10 eur mesačne, na školskú družinu 18 eur mesačne. Jednorazové náklady má B. 60 eur na školské pomôcky na začiatku školského roku na triedny fond 40 eur, na pracovné zošity 20 eur. Otec má náklady na mobilný telefón 15 eur mesačne, na obedy v práci 80 eur mesačne. Ako spoločné náklady otec vyčíslil náklady na dom na vodu 7 eur mesačne, na odvoz odpadu 8 eur mesačne, na PHM 200 eur mesačne, na elektrinu v dome 60 eur, na televíziu 10 eur, na stravu 400 eur, na hygienu 30 eur, na daň z nehnuteľnosti po prepočte mesačne 4 eurá, na lieky 10 eur, na oblečenie a obuv 60 eur, na internet 10 eur, na kultúru a voľnočasové aktivity 130 eur. Spoločné jednorazové náklady otec vyčíslil vo výške 500 eur na vykurovanie domu, 50 eur na diaľničnú nálepku a 800 eur na údržbu automobilu. Automobil bol v čase vyčíslenia po nehode, náklady na opravu vyčíslil manžel navrhovateľky vo výške 3.500 eur, v období, keď bolo auto nepojazdné, mal náklady na zapožičanie auta vo výške 30 eur týždenne. 5.3. Z potvrdení o príjme manžela navrhovateľky súd zistil, že v období od 08/2018 do 07/2019 sa príjem manžela pohyboval v priemernej výške cca. 760 eur mesačne, v období od 09/2019 do 07/2020 v priemernej výške cca. 811 eur mesačne. 5.4. Z potvrdení o príjme navrhovateľky súd zistil, že v roku 2018 mala čistý príjem v priemere 1139 eur, v roku 2019 v priemere cca. 1205 eur, v období od 01/2020 do 08/2020 v priemere cca. 1235 eur mesačne. 5.5. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 18.10.2019 súd zistil, že maloletá B. stretávanie s matkou, po tom, čo u nej bola po matkinom odchode jeden týždeň, odmietala. Mala záujem ostať s otcom. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 11.05.2020 súd zistil, že matka sa postupne začala stretávať so synom Y.. Pokiaľ ide o maloletú B., nastal pozitívny posun v prijímaní matky z jej strany, stretnutia však podmieňuje prítomnosťou staršieho brata, ktorý medzičasom dovŕšil plnoletosť. Obe deti stále preferovali domácnosť otca, s matkou by sa chceli stretávať. Situáciu skomplikovali opatrenia okolo ochorenia Covid - 19.

6. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

8. Podľa až 3 , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

9. Podľa až 5 , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

10. Podľa až 5 , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Výrokom I. súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela rozviedol. Tak z písomných vyjadrení účastníkov konania, ako aj z vykonaného dokazovania, predovšetkým s výsluchu navrhovateľky a manžela navrhovateľky, mal súd za preukázané, že v manželstve došlo ku kvalifikovanému rozvratu, ktorý odôvodňuje rozvod manželstva. Manželia v čase rozhodovania súdu už viac ako rok a pol nežijú spolu v jednej domácnosti a je možné aj na základe skutočností uvádzaných oboma manželmi uzavrieť, že manželstvo už neplní svoju svoje základné funkcie. Manželia nezdieľajú spoločné záujmy, intímne spolu nežijú a nemajú žiaden záujem ďalej zotrvať v spoločnom manželstve. Navrhovateľka má v súčasnosti priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti od januára 2019. Za týchto okolností súd uzavrel, že sú splnené hmotnoprávne predpoklady pre rozvod manželstva, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a preto manželstvo rozviedol.

13. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, syn Y. dňa 11.04.2020 nadobudol plnoletosť, súd preto s ohľadom na ustanovenie , podľa ktorého je s konaním o rozvode manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom, o právach a povinnostiach k v čase rozhodovania súdu už plnoletému Y. nerozhodoval. Maloletú B. súd zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom styk s matkou upravil každý druhý víkend a to tak, že matka si maloletú prevezme po ukončení vyučovania v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a v pondelok ju pred začatím vyučovania odovzdá v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje. V prípade, že maloletá z nejakých dôvodov nebude navštevovať školské zariadenie (napr. prázdniny, príp. prerušenie vyučovania), miestom prevzatia maloletej bude miesto bydliska jej otca. Matka maloletej navrhovala maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti vychádzal tak z výpovedí účastníkov konania, ako aj zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava a prihliadol aj na názor maloletej B.. Maloletá B. a aj jej brat Y. matku, po tom, ako opustila spoločnú domácnosť, úplne odmietali. Vzťah sa zlepšil až plynutím času, nie však do takej miery, že by bolo vhodné v súčasnosti realizovať striedavú osobnú starostlivosť. Maloletá B. sama uviedla, že chce bývať s otcom a bratom, a za mamou by chcela chodievať a tráviť s ňu každý druhý víkend. Z konania tiež vyplynulo, že postupne sa vzťah B. k matke zlepšuje (od úplného odmietania po ochotu stretávať sa s ňou každú druhý víkend). Súd mal preto za to, takáto úprava, ktorá zohľadní aj predstavu maloletej, je spôsobilá postupne zlepšovať vzťah dcéry k matke, čo môže v budúcnosti viesť aj k rozšíreniu ich vzájomného styku, na čom sa môžu rodičia dohodnúť, eventuálne, v prípade absencie dohody môže rozhodnúť súd. V čase rozhodovania súdu mal súd za preukázané, že najvhodnejším

riešením bude v súčasnosti zohľadniť predstavu maloletej, ktorá vo veku jedenásť a pol roka dokáže dostatočne formulovať svoj názor.

16. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť matky maloletej, vo vzťahu k maloletej, súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že s ohľadom na možnosti matky maloletej a oprávnené potreby maloletej, pri zohľadnení možností otca maloletej, primeraným výživným je suma 250 eur mesačne. Výdavky výlučne maloletej B. otec vyčíslil sumou pôvodne vo výške cca. 78 eur mesačne (jednalo sa takmer výlučne o výdavky spojené so školskou dochádzkou, neboli v nich zahrnuté ostatné životné náklady). Náklady na stravu a oblečenie, náklady na bývanie, náklady na dochádzanie ako aj ostatné náklady otec vyčísľoval ako spoločné náklady jeho a jeho dvoch detí vo výške cca.1050 eur mesačne (presná špecifikácia v bode 5.2 tohto odôvodnenia) V rámci výpovede vyčíslil otec výdavky dcéry na stravu vo výške 200 eur mesačne, výdavky na ošatenie vo výške 40 eur mesačne, výdavky na hygienu vo výške 30 eur mesačne. Medzi účastníkmi konania nebolo ani sporné, že v po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti sa o celú domácnosť staral otec detí. Po zohľadnení výdavkov maloletej spojených s jej školskou dochádzkou, ako aj s uhrádzaním jej základných životných potrieb v podobe stravy, ošatenia a bývania, ako aj skutočnosti, že príjem navrhovateľky v súčasnosti dosahuje v priemere mesačne sumu cca. 1.235 eur netto, pričom príjem otca dosahuje sumu v priemere cca. 811 eur netto, sumu vyživovacej povinnosti matky voči maloletej vo výške 250 eur súd vyhodnotil ako primeranú.

17. O trovách konania súd rozhodoval podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozvedený manžel môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

V Bratislave 22.10.2020

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Peter Kalata Barbora Petrikovičová sudca