Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18C-106-2023.pdf
PDF · 68 KB
Case nature
Subarea
18C/106/2023
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E.. F. G. XXXX/XX, v zastúpení: Mgr. Ladislav Poloma, advokát, so sídlom Nové Zámky, Turecká 24, IČO: 42 130 204, proti žalovanému: H. I. - J. K., E. E. C. D., L. XXXX/XX, K.: XX XXX XXX, v zastúpení: JUDr. Marcel Habrman, advokát, so sídlom Nové Zámky, Tajovského 12, IČO: 42 119 464, o zaplatenie 8280 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Súd u p r a v u j e Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, aby žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 490 eur do 30 dní po právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.09.2023 domáhal zaplatenia sumy 8280 eur s príslušenstvom.
2. Podaním zo dňa 14.03.2024 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že žalobu berie späť a konanie žiada zastaviť. Zároveň nežiadal priznať náhradu trov konania.
3. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 19.03.2024 oznámil, že žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasí a uplatňuje si náhradu trov konania.
4. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1/ až 3/ CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
6. Podľa § 146 ods. 1/ a 2/ CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu a vôľu žalobcu v konaní nepokračovať, s poukazom na súhlasné stanovisko žalovaného so späťvzatím žaloby, súd konanie podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil.
8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1/ CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania, voči žalobcovi v rozsahu 100 %, pretože žalobca procesne zavinil zastavenie konania, teda sa má za to, že žalovaný mal v konaní plný úspech. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do ustanovenia § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie ÚS ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). V danom prípade je možné jednoznačne konštatovať, že k späťvzatiu žaloby došlo práve pre správanie žalobcu, ktorý sa rozhodol zobrať späť žalobu v celom rozsahu bez udania dôvodu, čo znamená, že žalobca je povinný znášať trovy konania, ktoré vznikli žalovanému, zastúpenému advokátom, ktorému dôvodne z týchto príčin vznikli trovy konania. Tu je možné hovoriť, že v tomto prípade išlo o procesné zavinenie zo strany žalobcu, resp. jeho správaním došlo k späťvzatiu žaloby. Aj náhrada trov konania priznaných podľa ustanovenia § 256 odsek 1 CSP sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. Podstatou súdu pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia je povinnosť skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Túto skutočnosť mal súd v danom prípade preukázanú, tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného, že strana žalobcu zavinila zastavenie konania, pretože jeho správaním došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu. Z týchto dôvodov súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 odsek 1 a 2 CSP.
9. Súd vrátil žalobcovi súdny poplatok podľa § 11 ods. 3, 4, 6 a 11/ Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení jeho neskorších noviel, krátený o 6,70 eur a zaokrúhlený na celé eurocenty nahor, pretože sa žaloba vzala späť pred prvým pojednávaním.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.