Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozhodnutie_11C-3-2020.pdf
PDF · 126.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/3/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: Passerati, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 52 309 304, právne zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 400,31 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného na zaplatenie sumy 369,69 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 400,31 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
IV. Vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .
V. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.3.2020 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 400,31 Eur s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 5.5.2019 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. L. XXXi, U.: H., ktorého držiteľom bol poškodený Ľ. K.. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Y. V., poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX). Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 10/2019 zo dňa 22.5.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky L. XXXxD V., U.: L., v čase od 22.5.2019 do 28.5.2019. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 0072019 zo dňa 28.5.2019, splatnú dňa 28.5.2019, na sumu 770,- Eur. Poškodený zároveň dňa 28.5.2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 770,- Eur spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 5.7.2019 zaslanému žalobcovi vyplýva, že dňa 3.7.2019 došlo k skončeniu prešetrovania a následne vybaveniu poistnej udalosti. Žalovaný dňa 8.7.2019 poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 369,69 Eur. Krátenie poistného plnenia bolo dôvodené vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala výška denného nájomného predstavovať
sumu 56,40 Eur. Takto určené poistné plnenie bolo následne neoprávnene znížené o tzv. odpočet nákladov na prevádzku.
2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci na základe predložených listinných dôkazov platobným rozkazom zo dňa 15.4.2020, sp. zn. 29Up/630/2020, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Namietal v ňom aktívnu legitimáciu žalobcu. Podľa jeho názoru faktúra za prenájom náhradného vozidla nie je automaticky ekvivalentom skutočnej škody vzniknutej poškodenému, za ktorú by mal v plnom rozsahu niesť zodpovednosť žalovaný. Z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva tá skutočnosť, či pohľadávka žalobcu na zaplatenie nájomného za prenajaté vozidlo bola Ľ. K. skutočne uhradená. Samotná škoda nie je podľa slov žalovaného daná objektívnym poškodením veci, ale vzniká vynaložením zvýšených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, a preto je v konaní rozhodujúce, či reálne došlo k úbytku v majetkovej sfére poškodeného. Žalovaný má za to, že poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná škoda nevznikla, nakoľko predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla.
4. Žalovaný v odpore ďalej uviedol, že žalobca nijakým prostriedkom hodnoverne nepreukázal nutnosť dennodenne využívať vozidlo na pracovné, podnikateľské či osobné účely, čo žalovaný považuje za podstatné v predmetnom konaní. Žalobca podľa slov žalovaného nepreukázal, či poškodený naozaj potreboval motorové vozidlo dennodenne alebo ho využíval sporadicky. Rovnako nebola preukázaná nevyhnutnosť cestovania, resp. mobility náhradným motorovým vozidlom. O neexistencii potreby zapožičania náhradného motorového vozidla svedčí podľa žalovaného aj skutočnosť, že napriek tomu, že ku škodovej udalosti došlo už dňa 5.5.2019, poškodený si náhradné motorové vozidlo u žalobcu prenajal a prebral až dňa 22.5.2019, teda až 17 dní po tom, ako sa jeho vozidlo stalo nespôsobilé užívania v cestnej premávke.
5. Pokiaľ ide o výšku náhrady za prenájom náhradného motorového vozidla, tu má žalovaný za to, že táto nesporne prevyšovala obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel. Súčasťou podaného odporu bola aj vzájomná žaloba žalovaného o zaplatenie sumy 369,69 Eur s príslušenstvom, a to z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v poistnom plnení žalovaného vo výške 369,69 Eur, keďže nárok na zaplatenie tejto sumy podľa slov žalovaného vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi nevznikol.
6. V rámci repliky sa do konania vyjadroval žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného. K námietke žalovaného ohľadom jeho aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že Občiansky zákonník alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje (Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1498). Žalobca faktúrou č. 0072019 zo dňa 25.8.2019 uplatnil za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme náhradného vozidla č. 10/2019 sumu vo výške 770,- Eur voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.5.2019, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok.
7. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, žalobca poukázal na nesporný obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z 28.5.2019 podľa bodu 5, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Podľa slov žalobcu možno teda konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výške žalovanej istiny v sume 400,31 Eur a už poskytnutého poisteného plnenia v sume 369,69 Eur. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter plnenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. 8. Žalobca vo vyjadrení ďalej poukázal na skutočnosť, že poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni.
9. K nutnosti a účelnosti prenájmu motorového vozidla žalobca poukázal na tú skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich súkromných a pracovných potrieb. Podľa slov žalobcu je potrebné si uvedomiť, že pri dopravnej nehode sa nejdená o bežný, plánovaný nájom vozidla, ale o náhodnú udalosť, keď je poškodený náhle vinou inej osoby vystavený skutočnosti, že dôjde k poškodeniu jeho vlastného motorového vozidla, ktoré buď priamo znemožňuje jeho užívanie, resp. je v jeho užívaní obmedzený počas doby opravy v autoservise. Vinník, resp. poisťovňa zodpovedá nielen za obnovenie stavu pred poškodením, ale aj za súvisiacu škodu, ktorá poškodenému vznikne znemožnením užívať jeho vlastné vozidlo.
10. Argumentáciu žalovaného, že poškodený sa vyše dvoch týždňov zaobišiel bez poškodeného vozidla, žalobca považuje za bezpredmetnú a účelovú vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu. Odnikiaľ totiž nevyplýva, že poškodené vozidlo bolo nespôsobilé užívania v cestnej premávke, naopak podľa žalobcovi známych informácií a vzhľadom na priebeh dopravnej nehody sa žalobca domnieva, že škoda spôsobená na vozidle nemala za následok nepojazdnosť vozidla, resp. úplnú nespôsobilosť jeho užívania, a preto poškodený zrejme pristúpil k oprave a prenájmu náhradné vozidla až s časovým odstupom. Aj v prípade, že by bol poškodený vylúčený z užívania svojho vozidla okamžite od 5.5.2019 a náhradné vozidlo by si prenajal až dňa 22.5.2019, v nijakom prípade nemožno hovoriť o neúčelnosti, práve naopak. Takýto postup by bol prejavom šetrnosti a snahy o minimalizáciu nákladov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti aj napriek obmedzeniu v podobe nemožnosti používať motorové vozidlo.
11. K rozporovanej výške denného prenájmu motorového vozidla žalobca uviedol, že zotrváva na ním fakturovanej cene, ktorá je podľa jeho názoru primeraná vzhľadom na jednotlivé aspekty prenájmu. Ak sa žalovaný odvoláva na obvyklé ceny obdobných vozidiel, potom je potrebné ako účelové vyhodnotiť jeho konanie v rozsahu predloženia jedinej, podľa názoru žalobcu neobjektívnej, vzorky trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného. Žalobca sa tiež domnieva, že žalovaný pri určovaní ceny prenájmu vychádzal z ceny stanovenej v závislosti od dĺžky prenájmu, čo však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za správny podklad. V čase uzatvárania nájomnej zmluvy nebola známa dĺžka prenájmu, vzhľadom na ktorú by mohol žalobca znížiť sadzbu denného nájomného. V tejto súvislosti žalobca poukázal na cenové ponuky spoločností pôsobiacich v žilinskom regióne, z ktorých vyplýva sadzba denného nájomného za vozidlá porovnateľné s vozidlom poškodeného vo výške cca 116,- Eur. Uviedol tiež, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu. 12. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia o tzv. prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla vo výške 25,11 Eur, tento postup zo strany žalovaného podľa slov žalobcu nebol podložený nijakými dôkazmi ani argumentáciou, jedná sa o neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Položka 25,11 Eur predstavuje podľa názoru žalobcu náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti, ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo.
13. V závere svojho vyjadrenia k odporu žalovaného žalobca uviedol, že vzájomnú žalobu žalovaného, ktorým si uplatňuje od žalobcu vyplatené poistné plnenie vo výške 369,69 Eur spolu s úrokom z omeškania z titulu bezdôvodného obohatenia, považuje za absolútne nedôvodnú. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 5.7.2019 zaslané žalobcovi, ako aj z výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že žalovaný vedome a cielene uhradil žalobcovi čiastočné poistné plnenie na ním označené platobné miesto. Takto uhradené poistné plnenie žalovaným predstavovalo plnenie nároku žalobcu súvisiace s prenájmom náhradného vozidla, preto následné popretie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu takýmto konaním žalovaného podľa slov žalobcu stratilo vecno-právny základ. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca vzájomnú žalobcu žalovaného zamietnuť.
14. V duplike žalovaný zotrval na všetkých doposiaľ v konaní uvedených skutočnostiach. Uviedol tiež, že žalobca v konaní nepredložil dôkaz, z ktorého by bola zrejmá skutočná doba, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo pristavené v servise za účelom jeho opravy. Táto doba má zodpovedať dobe prenájmu náhradného motorového vozidla, čo však v konaní žalobca nepreukázal žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom. Žalovaný tiež zotrval na vzájomnej žalobe, návrh žalobcu žiadal zamietnuť ako nedôvodný.
15. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.8.2020 sa žalobca v celom rozsahu pridržal svojich písomných podaní, doposiaľ uvedených skutočností a predložených listinných dôkazov. Zároveň do konania predložil potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu, vystavené dňa 24.8.2020 autoservisom MD-Bavaria Žilina, s.r.o.. Vo vyjadrení žalobca v súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5 % ročne od 19.7.2019 do zaplatenia poukázal na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.9.2019, sp. zn. 8Co/132/2019.
16. Súd dňa 22.10.2020 vykonal pojednávanie len za prítomnosti žalobcu, žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti a tiež kolízie s inými nariadenými súdnymi pojednávaniami. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu, listinami doloženými do súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
17. Zo Zmluvy o nájme č. 10/2019, uzavretej dňa 22.5.2019 medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným Ľ. K. ako nájomcom, súd zistil, že na základe tejto zmluvy si nájomca prenajal osobný automobil zn. L. XXX I. V., U.: L., a to na dobu od 22.5.2019 do 28.5.2019. Zmluvné nájomné bolo dohodnuté 110,- Eur, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 0,- Eur. Cena nájmu bola konečná, nakoľko prenajímateľ nebol platcom DPH. Na základe tejto nájomnej zmluvy mal nájomca užívať prenajaté motorové vozidlo v čase od 22.5.2019 do 28.5.2019, t. j. 7 dní, za ktorý čas prenajímateľ vyfakturoval nájomcovi faktúrou č. 0072019 nájomné vo výške 770,- Eur.
18. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej dňa 18.4.2019 medzi Ľ. K. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka postupcu voči žalovanému, ktorá riešila škodu spôsobenú vozidlom zn. Y. V. vo výše 770,- Eur, s tým, že predmetom postúpenia je nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 5.5.2019 na vozidle zn. L. XXXi, U.: H.. Súčasťou uvedenej zmluvy je aj dojednanie o tom, že zmluvné strany si ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenia pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) podpisom zmluvy vzájomne započítavajú. K zmluve bolo pripojené aj Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.5.2019, adresované žalovanému.
19. Na preukázanie účelu nájmu náhradného vozidla bolo žalobcom do spisu predložené Čestné prehlásenie poškodeného Ľ. K. zo dňa 28.5.2019, v ktorom prehlásil, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo zn. L. XXX I. V., U.: L. - od 22.5.2019 do 28.5.2019, t.j. v trvaní 7 dní, z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti zo dňa 5.5.2019 v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Poškodený v čestnom prehlásení zároveň prehlásil, že po dobu opravy svojho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.
20. Listom zo dňa 29.5.2019, označeným ako „Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky“, si žalobca uplatnil u žalovaného škodu z postúpenej pohľadávky.
21. Z Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný dňa 3.7.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Prílohou oznámenia bol výpočet výšky poistného plnenia, z ktorého vyplýva, že žalovaný ustálil poistné plnenie na sumu 369,69 Eur s tým, že poistné plnenie znížil o opotrebenie, rozdiel technických hodnôt pred najazdením TH1 a po najazdení 552 km TH2, zníženie 0,01 Eur/za 1 km. Denná sadzba prenájmu náhradného vozidla bola žalovaným priznaná vo výške 56,40 Eur - v sume obvyklej v danom regióne pre daný typ vozidla. Čiastka 369,69 Eur bola poukázaná na účet žalobcu, čo bolo preukázané výpisom z účtu Tatra banky, a.s..
22. Žalobca ďalej na preukázanie svojho nároku predložil do spisu cenník troch autopožičovní (MD - Bavaria Žilina, s. r. o., Náhradné vozidlo, s. r. o., Autopožičovňa EASY), z ktorých vyplynulo, že priemerná cena denného prenájmu za vozidlá porovnateľné s vozidlom poškodeného je cca 116,- Eur.
23. Z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 24.8.2020 je zrejmé, že po poistnej udalosti zo dňa 5.5.2019 bolo poškodené vozidlo Ľ. K. v oprave v autoservise MD- Bavaria Žilina, s.r.o. v dobe od 22.5.2019 do 28.5.2019. Po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne - žalovaného - za opravu vozidla dňa 28.5.2019, bolo poškodené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi, a to dňa 28.5.2019.
24. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení jednotlivých právnych predpisov:
25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase uplatnenia náhrady škody (ďalej len „ zákon č. 381/2011 Z. z. ) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluvy.
26. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2011 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
27. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poskytovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhrady škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
28. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie peňažného plnenia.
29. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť úroky poškodenému z omeškania podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
31. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
32. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
33. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že dňa 5.5.2019 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. L. XXXi, U.: H., ktorého držiteľom bol v čase nehody poškodený Ľ. K.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Y. V., v čase nehody povinne zmluve poisteného u žalovaného. Poškodený počas opravy jeho motorového vozidla uzatvoril so žalobcom dňa 22.5.2019 Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 10/2019, na základe ktorej si prenajal náhradné motorové vozidlo zn. L. XXX I. V., U.: L., a to v čase od 22.5.2019 do 28.5.2019. Za prenájom uvedeného vozidla zaplatil v zmysle faktúry, vystavenej žalobcom dňa 28.5.2019, sumu 770,- Eur. Žalovaný ako poisťovňa poskytol poistné plnenie vo výške 369,69 Eur. Práve rozdiel medzi skutočnou škodou a poistným plnením bol predmetom žaloby žalobcu.
34. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd mal preukázané, že došlo k právnemu nástupníctvu žalobcu vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.5.2019, uzavretej medzi Ľ. K. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. V zmysle uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž postupca postúpil postupníkovi pohľadávku vo výške 770,- Eur, ktorú mal voči žalovanému z titulu riešenia škody spôsobenej vozidlom zn. Y. V. z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z. z., kde išlo o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 5.5.2019 na vozidle zn. L. XXXi, U.: H. (bod 1. a 2. zmluvy). V bode 4. predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany zároveň dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1. je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky predstavuje sumu 770,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 0072019, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. L. XXX I. V., U.: L.. Ďalej sa zmluvné strany v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
35. Súd sa s tvrdeniami žalovaného uvedenými v podanom odpore nestotožnil a má za to, že v čase postúpenia pohľadávky postupcu, t.j. poškodeného, sa jednalo o existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla z dôvodu uzavretej zmluvy o nájme, kedy nájom preukázateľne trval od 22.5.2019 do 28.5.2019. Vznik pohľadávky žalobcu ako prenajímateľa za celú dobu nájmu nastal dňa 28.5.2019, kedy došlo k ukončeniu nájmu. Vystavená faktúra určuje dobu plnenia existujúcej pohľadávky, kde doba plnenia bola stanovená vo forme splatnosti do 28.5.2019. V uvedenej faktúre bolo vymedzené časové obdobie, v ktorom bol dlžník, t.j. poškodený a zároveň nájomca povinný splniť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o nájme. Keďže išlo o existujúcu pohľadávku, v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 28.5.2019 bolo dohodnuté, že k úhrade tejto pohľadávky došlo na základe vzájomného zápočtu (čo je jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka), a teda žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto konaní. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky svedčí o tom, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný. Zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu. V tejto súvislosti tiež súd poukazuje na to, že žalovaný uhradil žalobcovi časť nároku na poistné plnenie vo výške 369,69 Eur, čím ho považoval za veriteľa v súvislosti s touto náhradou škody postúpenej pohľadávky, a uvedeným čiastočným plnením potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
36. Existenciu a vznik škody mal súd vzhľadom na vyššie uvedené za preukázané. S poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. vzniklo poistenému z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ, t.j. žalovaný, nahradil za neho poškodenému (v danom prípade žalobcovi ako
právnemu nástupcovi poškodeného) uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. S poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca ako právny nástupca poškodeného bol potom oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, t.j. žalovanému. Škodu a jej výšku žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla a sumou vyplatenou žalovaným. Táto škoda, ako suma o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie, bola predmetom žaloby a súd vyhodnotil krátenie poistného plnenia žalovaným ako nedôvodné. Škoda spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady na vypožičanie náhradného vozidla a túto škodu je povinný žalovaný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
37. Žalovaný namietal, že poškodený sa vyše dvoch týždňov od dopravnej nehody zaobišiel bez náhradného vozidla, a teda následný prenájom vozidla nebol nevyhnutný, resp. nutný. Tu súd uvádza, že sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, a síce že v dôsledku škodovej udalosti mohlo byť vozidlo poškodeného do jeho odovzdania do opravy pojazdné, a teda potreba prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným vyvstala až po odovzdaní poškodeného vozidla do autoservisu. Súd sa stotožnil i s tvrdením žalobcu, že aj v prípade, ak by auto po škodovej udalosti bolo nepojazdné, poškodený nemá povinnosť prenajať si náhradné motorové vozidlo okamžite po takejto škodovej udalosti v prípade, ak určitý časový úsek (do vykonania opravy vozidla, prípadne aj už počas vykonávanej opravy) náhradné vozidlo nutne nepotrebuje.
38. Pokiaľ ide o účelnosť prenájmu, tak táto vyplývala priamo z čestného prehlásenia, kde poškodený prehlásil, že iné vozidlo k dispozícii počas opravy svojho poškodeného vozidla nemal k dispozícii a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.
39. Čo sa týka sadzby denného nájomného, tak žalobca preukázal, že táto sadzba nájomného za obdobný predmet prenájmu je v danom regióne obvyklá, keď predložil ponuky troch miestnych autopožičovní, v ktorých sa denná sadzbu nájmu motorového vozidla, porovnateľného s motorovým vozidlom poškodeného, pohybuje okolo sumy 116,- Eur, pričom v Zmluve o nájme zo dňa 22.5.2019 dohodol s poškodeným zmluvné nájomné v sume 110,- Eur. Pre úplnosť súd uvádza, že poškodený, ktorý sa dostal do situácie, keď nemohol užívať svoje vlastné motorové vozidlo nie svojim zavinením, nie je povinný vyhľadávať autoservis, kde mu opravia auto za čo najkratšiu dobu a kde dostane čo najvýhodnejšiu ponuku z hľadiska sadzby denného nájomného. Z uvedeného dôvodu súd krátenie ceny denného prenájmu náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného považoval za neoprávnené.
40. K prevádzkovým nákladom v sume 25,10 Eur, o ktoré žalovaný krátil poistné plnenie, súd uvádza, že sa taktiež jedná o neoprávnené krátenie, ktorého dôvodnosť žalovaný nepreukázal.
41. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania, rozhodujúcim pre posúdenie nároku na úroky z omeškania bolo práve oznámenie o poistnom plnení, z ktorého vyplýva, že dátum hlásenia poistnej udalosti bol deň 6.5.2019, pričom poisťovňa oznámila poškodenému, že dňa 3.7.2019 ukončila šetrenie poistnej udalosti a posiela súčasne výpočet výšky poistného plnenia. V tejto súvislosti súd uvádza, že si osvojil názor vyslovený v rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018, v zmysle ktorého „peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2011 Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti“ a ďalej „ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona (bližšie pozri bod 14 tohto rozhodnutia). Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.
42. V danom súdenom prípade je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaný plnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že listom zo dňa 5.7.2019, označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“, žalobcovi oznámil, že dňa 3.7.2019 skončil šetrenie poistnej udalosti hlásenej dňa 6.5.2019 (teda v rámci trojmesačnej lehoty) a súčasne žalovaný poskytol písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť žalovanému poistné plnenie, ktoré si poškodený, resp. žalobca ako jeho právny nástupca od neho nárokoval v plnej výške. Ako vyplýva z právneho názoru vysloveného NS SR vo vyššie citovanom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/145/2017, „správnosť záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie je pritom irelevantný, nakoľko v zmysle citovaného uznesenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaná ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnila. To, že žalovaná neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy zamietol. Ako naznačuje rozhodovacia prax, obdobný právny názor zastáva aj Krajský súd v Žiline (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.9.2020, sp. zn. 9Co/96/2020, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 9.9.2020, sp. zn. 7Co/70/2020, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9.6.2020, sp. zn. 14Co/17/2020).
43. O trovách konania o žalobe žalobcu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý bol plne úspešný, pokiaľ ide o samotnú istinu uplatňovanú žalobou, priznal voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
44. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie sumy 369,69 Eur (ktorú žalovaný vyplatil žalobcovi titulom poistného plnenia) spolu s príslušenstvom, túto súd posúdil podľa nasledovných ustanovení Občianskeho zákonníka:
45. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
46. Ako už bolo uvedené vyššie, súd akceptoval žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 400,31 Eur (ako rozdielu medzi žalobcom vyčíslenou škodou a poistným plnením poskytnutým zo strany žalovaného) ako škodu v celom uplatnenom rozsahu. Žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady na požičanie náhradného motorového vozidla za dobu nájmu podľa Zmluvy o nájme č. 10/2019 zo dňa 22.5.2019, pokiaľ bolo vozidlo v oprave v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 5.5.2019. Predmetom žaloby je škoda, ktorá vznikla poškodenému z dopravnej nehody zaplatením nájomného zo Zmluvy o nájme č. 10/2019. Súd priznal nárok na náhradu škody žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného z dopravnej nehody zo dňa 5.5.2019 za dobu, keď vozidlo bolo v oprave v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a poškodený si požičal náhradné motorové vozidlo od 22.5.2019, čo je preukázané zmluvou o nájme a faktúrou prenajímateľa č. 0072019. Za uvedené obdobie, dobu nájmu od 22.5.2019 do 28.5.2019, mal súd preukázanú účelnosť aj príčinnú súvislosť vynaložených nákladov za nájom náhradného motorového vozidla s dopravnou nehodou. Účelnosť nákladov bola preukázaná listinou „čestné prehlásenie“, ktorú podpísal poškodený. Súd mal preukázané, že poškodený využíval náhradné motorové vozidlo účelne. K zapožičaniu tohto vozidla za uvedené obdobie bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa dostal vinou klienta žalovaného. Poškodenému bol tento stav vynútený, keď poškodené motorové vozidlo poškodený odovzdal do opravy práve v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 5.5.2019 a následne si dňa 22.5.2019 požičal náhradné motorové vozidlo, ako to preukazuje Zmluva o nájme uzatvorená so žalobcom. Súdom priznaná náhrada za zapožičanie náhradného motorového vozidla v období od 22.5.2019 do 28.5.2019, keď vozidlo bolo v oprave, reparuje poškodenému (resp. jeho právnemu nástupcovi) stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje vlastné motorové vozidlo.
47. Uplatnený nárok žalobcu súd priznal v rozsahu, ako vyplýva z výroku, v zmysle ust. § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2002 Z. z. v spojení s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočná škoda bola preukázaná započítaním v zmysle dohody o zápočte podľa čl. 4 a 5 Zmluvy o postúpení pohľadávok.
48. Z uvedených dôvodov plnenie žalovaného žalobcovi v sume 369,69 Eur nemožno vyhodnotiť ako bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, ktoré by vzniklo plnením žalovaného bez právneho dôvodu.
Súd preto vzájomnú žalobu žalovaného (o zaplatenie sumy 369,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 369,69 Eur od 4.7.2019 do zaplatenia) ako nedôvodnú zamietol.
49. O trovách konania o vzájomnej žalobe žalovaného súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý bol plne úspešný, priznal voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.