Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Csp-83-2020.pdf
PDF · 90.97 KB
Case nature
Area
Subarea
28Csp/83/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica proti žalovanému: U. F., nar.: XX.X.XXXX, trvale bytom D. W. 376, o zaplatenie 1.304,58 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 740,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 71,16 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 740,02 Eur od 20.12.2018 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 30 Eur k 15. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že prvá splátka je splatná k 15. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, každá ďalšia splátka je splatná k 15. dňu toho ktorého mesiaca pod stratou výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej splátky.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.304,58 Eur, zmluvný úrok vo výške 25,50% ročne zo sumy 740,02 Eur od 20.12.2018 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 740,02 Eur od 20.12.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania, titulom porušenia záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.
2. Na preukázanie svojho nároku žalobca predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2018, zmluvu o úvere dostupná pôžička zo dňa 18.3.2014, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.1.2017, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20.12.2016, podacie hárky, doručenku, aktuálny stav úveru ku dňu 18.12.2018, výpis z účtu, výzva na zaplatenie zo dňa 8.8.2019, obchodné podmienky pre úver - dobrá pôžička. 3. Súd vyzval žalovaného, aby sa k podanej žalobe a k predloženým dôkazom písomne vyjadrili.
4. Žalovaný sa k žalobe a k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 22.10.2020. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s konaním v ich neprítomnosti. Súd v súlade s § 180 CSP vec prejednal na pojednávaní bez prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona a preto by mal zaplatiť iba istinu.
Zároveň súd požiadal o povolenie splatiť istinu v splátkach z dôvodu, že momentálne nepracuje a v jeho možnostiach sú len splátky po 30 Eur, nakoľko aj túto čiastku budú uhrádzať jeho rodičia. Zamestnaná je iba jeho matka, otec je nezamestnaný, nakoľko ho prepustili zo zamestnania.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom žalobcu, listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 18.3.2014 zmluvu o úvere - dostupná pôžička, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.000 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach (72) po 31,62 Eur vrátane poistného, pri výške nákladov 904,47 Eur, s úrokovou sadzbou 25,50% p.a., RPMN banky 28,70% p.a., priemerná RPMN na trhu 25,82% p.a. Z textu zmluvy vyplýva dátum 1. pladby do 20.4.2014, dátum ďalšej platby k 20. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 20.3.2020. Žalovaný porušil povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.12.2016 - upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 134,73 Eur, 3 mesiace po lehote splatnosti, v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy a zároveň ho upozornil na oprávnenie banky vyhlásiť úver predčasne splatným v prípade, ak nedôjde k úhrade uvedenej dlžnej sumy. Z dôvodu neuhradenia dlhu, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.1.2017
- výzva na úhradu dlžnej sumy oznámil žalovanému predčasnú splatnosť pohľadávky k 16.1.2017 a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy 870,47 Eur (z toho suma 740,02 Eur dlžná istina, suma 83,46 Eur úrok a suma 39,75 Eur poplatky za upomienky a suma 7,24 Eur poistné) v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
7. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne len z časti. Bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným bola dňa 18.3.2014 uzatvorená zmluva o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 1.000 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 31,62 Eur vrátane poistného, vždy k 20. dňu v mesiaci. RPMN banky bola v zmluve uvedená 28,70% p.a., priemerná RPMN na trhu 25,82% p.a. a celková výška nákladov 904,47 Eur. V danom prípade je nepochybné, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, s ohľadom na povahu zmluvných strán. Na takto založený zmluvný vzťah je preto potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to najmä ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, ako i osobitné predpisy, a to najmä zákon o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Preskúmaním obsahu zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j)). V zmluve je uvedené, že úver je splatný v 72 mesačných splátkach po 31,62 Eur. Celková čiastka úveru tak predstavuje sumu 2.276,64 Eur. Výpočet celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom tvorí súčin mesačných splátok (31,62 Eur) a počet splátok (72), čo predstavuje sumu 2.276,64 Eur. V zmluve je však uvedená len celková výška nákladov v sume 904,47 Eur. Z tohto dôvodu súd nepokladá povinnú náležitosť zmluvy (podľa § 9 ods. 2 písm. j)) za splnenú, nakoľko táto nie je v zmluve uvedená. Celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 2.276,64 Eur, ktorá predstavuje súčin mesačných splátok a počet splátok, jednoznačne preukazuje, že aj celková výška nákladov v sume 904,47 Eur nie je v zmluve správne uvedená. Jednoznačne teda možno konštatovať, že zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch (celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť). Navyše súd zistil, že v zmluve je uvedená nesprávne aj RPMN v neprospech spotrebiteľa vo výške 28,70% p.a. namiesto 36,84% p.a. Vzhľadom na chýbajúcu podstatnú náležitosť zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. j)) a nesprávne uvedenú RPMN, úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), resp. písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. Súd poukazuje na skutočnosť, že pre záver súdu, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov je postačujúce, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. predpísaných v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
18. Súd v tejto súvislosti poukazuje na § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
19. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dlhoval právnemu predchodcovi žalobcu na istinu sumu 740,02 Eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný žiadne úhrady nevykonal. Vzhľadom na vyššie uvedený právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 740,02 Eur ako nesplatenú istinu úveru a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., platného v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne vo výške 71,16 Eur vyčíslený do 19.12.2018 a následne od 20.12.2018 až do zaplatenia.
23. Súd povolil priznanú sumu žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške 30 Eur k 15. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozhodnutia a vyhovel tak žiadosti žalovaného a to z dôvodu jeho nepriaznivých majetkových pomerov, nakoľko je nezamestnaný a splátky bude za neho uhrádzať jeho matka, ktorá je jediná zamestnaná. Súd je aj toho názoru, že žalovaný v postavení spotrebiteľa, teda ako „slabšia strana“ sporu, si zaslúži ochranu, keď sa objektívne ocitol v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre neho likvidačné. Súd prihliadol na výšku priznaného plnenia, ktorá ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 740,02 Eur (pokiaľ ide o istinu) a tiež snahu žalovaného dlh splácať, tak ako to uviedol na pojednávaní. Súd vyhovel žiadosti žalovaného splácať dlh v splátkach po 30 Eur nakoľko k splateniu istiny dôjde v priebehu 25 mesiacov a nasledujúce mesiace sa budú splácať úroky z omeškania, čo je v súlade s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla. Súd v súlade s ustálenou súdnou praxou a s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti na strane žalovaného povolil uhradenie prisúdenej čiastky v splátkach, nakoľko splácanie v splátkach podľa názoru súdu nijako nepoškodí žalobcu, resp. mu nespôsobí ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Povinnosťou žalovaného bude riadne dodržiavať platobnú disciplínu, v opačnom prípade, teda nezaplatením čo i len jednej splátky, sa stane zročným celé plnenie.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu určil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.