Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8P-45-2019.pdf
PDF · 97.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého A. N. nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako navrhovateľka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov O. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a A. N., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom R. č. XX, o návrhu O. S., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom R. č. XX, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, za účasti Okresného prokurátora v Malackách, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého A. N., nar. XX.XX.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., W. XX.
Navrhovateľka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého A. v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, má právo zastupovať maloletého A. pred orgánmi štátnej moci a miestnej samosprávy a spravovať jeho majetok v bežnej miere, rozhodovať o mieste pobytu maloletého A., rozhodovať o spôsobe zdravotnej starostlivosti o maloletého Pavla.
Otec j e povinný prispievať na výživu maloletého A. N., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 100 Eur mesačne počnúc 01.03.2019, ktoré bude zasielať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Malacky, so sídlom Malacky, Záhorácka 2942/60A, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.03.2019 do 22.10.2020 vo výške 2000 Eur, je otec povinný uhradiť na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, Malacky, so sídlom Malacky, Záhorácka 2942/60A, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.02.2019 sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletého A., do svojej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje od úmrtia ich matky, t. j. odo dňa XX.XX.XXXX.. Uviedla, že otec maloletého ( teda aj jej otec) býva často pod vplyvom alkoholu, je vulgárny, agresívny, na základe čoho je doma vypätá a neznesiteľná atmosféra. Uviedla, že na základe tejto nepriaznivej rodinnej atmosfére je maloletý A. sledovaný v psychiatrickej ambulancii, a ona požiadala o pridelenie sociálneho bytu, nakoľko ďalšie zotrvanie v spoločnej domácnosti s otcom je neznesiteľné. K svojmu návrhu doložila rodný list maloletého.
2. Otec maloletého sa na pojednávanie vo veci nariadené na deň 22.10.2020 nedostavil napriek tomu, že bol o termíne pojednávania písomne upovedomený dňa 10.10.2020, pričom svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Vzhľadom k tomu súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
3. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 22.10.2020 uviedla, že na svojom návrhu naďalej trvá, uviedla, že starostlivosť o maloletého A. zabezpečuje od smrti ich matky. Vyjadrila sa, že otec maloletého aj v súčasnosti naďalej požíva alkohol. Ona sama je vydatá, s manželom žije v rodine dome otca, ktorý má s maloletým A., otcom a ďalšími dvomi (plnoletými) súrodencami v podielovom spoluvlastníctve.
4. Maloletý A. na pojednávaní uviedol, že so zverením do náhradnej osobnej starostlivosti svojej sestry súhlasí. Uviedol, že t. č. už nechodí do školy, štúdium ukončil v minulom školskom roku, ukončil len povinnú školskú dochádzku.
5. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa s návrhom sestry maloletého súhlasil, keďže tento je v záujme maloletého. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka - sestra maloletého A. v plnom rozsahu nahrádza od smrti ich matky otca v starostlivosti o maloletého, otec o maloletého starostlivosť nezabezpečuje.
6. Zástupca Okresnej prokuratúry Malacky uviedol, že so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasí.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky č. MA1/OSPOD_A_SK/ SPO/2020/1577 č. z. 2020/72138 zo dňa 17.08.2020, správou Obce Závod zo dňa 03.08.2020, lustráciou otca v Sociálnej poisťovni, ako aj obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že rodičia maloletého boli manželia, matka maloletého zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva rodičov maloletého pochádza O. N., nar. XX.XX.XXXX, O. S., rod. N., nar. XX.XX.XXXX (navrhovateľka) , S. N., nar. XX.XX.XXXX a A. N., nar. XX.XX.XXXX.
8. Matka maloletého zomrela dňa XX.XX.XXXX..
9. Otec maloletého je vdovec, žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a maloletým A.. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec je zamestnaný v spoločnosti R. O., s. r. o. s priemerným mesačným príjmom cca 800 Eur netto, okrem toho je poberateľom vdoveckého a invalidného dôchodku v úhrnnej výške 439,20 Eur. Otec sa o maloletého nezaujíma, žiadnym spôsobom na výživu maloletého a chod domácnosti neprispieva.
10. Maloletý A. ukončil školskú povinnú dochádzku, v štúdiu ďalej nepokračoval, pracuje na dohodu spoločne s navrhovateľkou, zo mzdy prispieva na chod domácnosti. Maloletý je zdravý, nie je sledovaný v žiadnej odpornej ambulancii.
11. Navrhovateľka je vydatá, žije v so svojim manželom v spoločnej domácnosti s maloletým A. a otcom. Navrhovateľka je zamestnaná s príjmom cca 18 Eur/deň, jej manžel je zamestnaný ako pracovník na stavbe s príjmom cca 200 Eur/týždeň.
12. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
13. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
14. Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je a. zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b. pestúnska starostlivosť a c. ústavná starostlivosť.
15. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
17. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
18. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
19. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
20. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
21. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
22. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
23. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká a. dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b. smrťou maloletého dieťaťa, c. smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d. právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e. právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f. rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.
24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
33. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
34. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
35. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
36. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
37. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
38. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zverenie maloletého dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča (§ 45 ods. 1 Zákona o rodine) je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov; musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa (II. ÚS 157/01 /ÚS ČR/). Pri smrti jedného z rodičov je nositeľom rodičovskej zodpovednosti druhý rodič, ktorý potom práva a povinnosti z nej vyplývajúce vykonáva v plnom rozsahu sám, pričom je fakticky obmedzený iba v rozsahu, v ktorom tieto práva patria inej osobe, napríklad tej, ktorej bolo dieťa zverené do výchovy podľa § 45 Zákona o rodine.
39. Súd po vykonanom dokazovaní zhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti a má za to, že zverenie maloletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o maloletého riadne stará, je v jeho záujme. Súd pri rozhodovaní prihliadal na existenciu objektívnej potreby úpravy práv týkajúcich sa osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ako aj súhlas maloletého so zverením do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd má vykonaným dokazovaním za preukázané, že otec sa o maloletého nezaujíma, starostlivosť o maloletého dlhodobo nezabezpečuje, túto zabezpečuje od smrti matky navrhovateľka. Otec je zamestnaný s mesačným príjmom cca 800 Eur, je poberateľom vdoveckého aj invalidného dôchodku v úhrnnej výške 439,20 Eur na výživu maloletého Pavla žiadnym spôsobom neprispieva. Súd tiež zohľadnil osobné pomery navrhovateľky, jej zdravotný stav, rodinné väzby k maloletému a jej komplexný postoj k zabezpečovaniu starostlivosti o maloleté dieťa. Navrhovateľka sa od septembra 2017 nepretržite o maloletého riadne, v súlade so záujmami maloletého stará o jeho potreby, zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Navrhovateľka je spôsobilá vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého, žije usporiadaným spôsobom života a jej rodinné a sociálne prostredie je vhodné na výchovu maloletého dieťaťa. Preto súd rozhodol o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, s poukazom na citované ustanovenia zákona, ktoré upravujú režim práv a povinností otca a navrhovateľky k maloletému dieťaťu.
40. Nakoľko zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, súd určil otcovi maloletého povinnosť prispievať na výživu maloletého Pavla na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky.
41. Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov otca. Pri ustálení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletých detí, zohľadnil vek maloletého dieťaťa, jeho celkový zdravotný stav, ako aj skutočnosť, že maloletý pracuje formou dohody. Súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo výške 100 Eur mesačne. Súd pri určení výšky výživného bral do úvahy skutočnosť, že otec sa počas celého konania k návrhu na určenie výživného nevyjadril, nedostavoval sa na pojednávania vo veci a v predmetnej veci nenavrhol žiadne dôkazy podstatné pre rozhodnutie. Takto určené výživné súd stanovil počnúc podaním návrhu dňom 20.02.2019, nakoľko mal súd za preukázané, že navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť o maloletého nepretržite od smrti matky.
42. Vzhľadom k takto určenému výživnému a dobe určenia výživného súd stanovil otcovi maloletého aj výšku zročného výživného pre maloletého Pavla vo výške 2000 Eur (03/2019 - 10/2020 - 20 x 100 Eur, t. j. 2000 Eur).
43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je podľa § 355 ods. 1 CSP prípustné odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.