Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoCsp-36-2020.pdf
PDF · 92.15 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Dopravný podnik mesta Košice a.s., so sídlom Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, so sídlom Garbiarska 5, Košice, proti žalovanej N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N., H. XX, o zaplatenie 60,60 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 25Csp/256/2018 - 79 zo dňa 6.2.2020 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej platiť žalobcovi a v súvisiacom výroku o trovách konania.
O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 60,60 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 60,60 € od 13.10.2017 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 10 € splatných vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc marcom 2020, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 60,60 € s prísl. so skutkovým odôvodnením, že žalovaná dňa 12.10.2017 o 12.23 hod. cestovala dopravným prostriedkom žalobcu na autobusovej linke č. 72 v Košiciach, pri kontrole prepravným kontrolórom sa nepreukázala platným cestovným lístkom a na výzvu kontrolného zamestnanca odmietla zaplatiť cestovné vo výške 0,60 € a sumu 60 € za porušenie Mestského prepravného poriadku a Tarify MHD mesta Košice. Žiadal priznať aj náhradu trov konania, ako aj poštovné vo výške 2 € za doručenie predžalobnej výzvy žalovanej. Svoj nárok odôvodňoval existenciou záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o preprave osôb, z ktorého žalovanej vyplývala povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 0,60 € a prirážku k cestovnému v sume 60 €.
3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. 25Csp/256/2018-22l dňa 6.12.2018, proti ktorému podala žalovaná odpor s odôvodnením, že ho považuje na neopodstatnený v celom rozsahu. Uznesením z 11.7.2019 sp. zn. 25C/256/2018-39 konajúci súd zrušil vo veci vydaný platobný rozkaz a nariadil vo veci pojednávanie.
4. Vykonaným dokazovaním z výpovedí svedkov súd zistil, že prepravný kontrolór v rámci svojej pracovnej činnosti chcel skontrolovať cestovný lístok žalovanej, táto si ho však chcela označiť až po vyhlásení prepravnej kontroly, pričom na jeho označenie od jej nástupu až po vyhlásenie kontroly, mala dostatočný časový priestor. Vychádzajúc z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok mal za to, že keďže žalovaná už vo vozidle žalobcu sedela, tak ako cestujúca mala mať lístok označený, prípadne sa mohla preukázať čipovou kartou. Žalovaná tvrdila, že pre nápor cestujúcich a tašiek, ktoré mala, si lístok nedokázala označiť, preto ho podala trom ľuďom, z ktorých dvaja nereagovali, až tretí, ktorý ako následne zistila bol revízor, jej lístok zobral, následne bola vyhlásená prepravná kontrola a revízor od nej lístok žiadal.
5. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 16 ods. 5, § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave a podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a mal za preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, nakoľko dňa 12.10.2017 sa pri kontrole revízorom nepreukázala platným cestovným lístkom, takýto lístok nemala. Súd preto žalobe v časti zaplatenia sumy 60,60 € s prísl. ako dôvodnej vyhovel. Konštatoval, že tvrdenia žalovanej, že mala v úmysle označiť si lístok, len sa nevedela dostať k označovaciemu zariadeniu sú len účelové, už aj vzhľadom na to, že žalovaná si najprv v dopravnom prostriedku sadla a z výpovede svedka vyplynulo, že záznam o porušení prepravných podmienok spisoval v čase, kedy žalovaná už sedela a kedy sa predpokladá, že cestujúci už má lístok označený. Dokazovanie obsahom kamerových záznamov z dopravného prostriedku súd nevykonal, lebo tieto sa uchovávajú len po dobu 14 dní. Uzavrel, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré sú rozporné tak v jej výpovedi na pojednávaní, ako aj v písomnom vyjadrení. Súd nepriznal žalobcovi ním uplatňované poštovné vo výške 2 € za doručenie predžalobnej výzvy žalovanej, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal náklady na poštovné vo výške 2 € za zaslanie upomienky žalovanej, preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. l CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
7. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, ktorým namietala nepravdivo označený smer v Hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienkach a mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nepravdivých skutkových zistení uvedených zamestnancom žalobcu O. Z.. Argumentovala, že je dôchodkyňa a preto má nárok na zľavnený cestovný lístok v sume 0,30 €. Revízor, ktorý jej kontroloval lístok ju nepožiadal o preukaz dokazujúci, že má nárok na zľavnené cestovné. Nie je pravdou, že nemala cestovný lístok, jej cestovný lístok držal v ruke revízor, ktorého požiadala o označenie lístka. Ten to však neurobil, držal ho v ruke niekoľko sekúnd a až následne bola vyhlásený výzva o prepravnej kontrole. Keď jej revízor lístok vrátil označila si ho asi na 3 alebo 4 zastávke. Odvolateľka namietala, že nemala okuliare, a preto nevidela aké hlásenie jej revízor dal. Žiadala aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP], s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, ním uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozsudok je vecne správny, a preto odvolací súd stotožňujúc sa v celom rozsahu aj so správnymi dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, napadnutý rozsudok postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 22.10.2020 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. uplatnil odvolacie dôvody upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
13. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, to zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávne právne posúdenie veci [odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie); dochádza k nemu vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo aplikoval na zistený skutkový stav a z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovanej uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a preskúmavaný rozsudok je vecne správny, odvolaním namietané odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo aby súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo, alebo použil nesprávny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo aplikoval na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre úplné zistenie skutkového stavu veci a pri jej právnom posúdení použil relevantné právne normy, ktoré aj správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil z hľadiska ich dôležitosti, pravdivosti, zákonnosti a vierohodnosti, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti podľa ust. § 191 a nasl. CSP, pri svojom rozhodovaní sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami posudzovaného prípadu, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, vyplynuli z prednesov strán alebo v konaní vyšli najavo a dospel k správnym skutkovými zisteniam i k správnemu záveru o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán (žalovaného) alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z vád konania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.
15. S odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k skutkovým a právnym otázkam (záverom), ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na zákonné a vecne správne dôvody preskúmavaného rozsudku.
16. Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uvádza v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, lebo nespochybňujú správnosť skutkových záverov (skutkových zistení), na ktorých je rozhodnutie založené, správnosť procesného postupu súdu v konaní, ním vykonaného hodnotenia vykonaných dôkazov alebo spôsobu právneho posúdenia prejednávanej veci vrátane právneho záveru súdu prvej inštancie, že žalovaná dňa 12.10.2017 v Košiciach cestovala dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka, nezaplatila cestovné 0,60 € ani sankčnú úhradu/prirážku k základnému cestovnému v sume 60 € podľa tarify cestovného, čím porušila povinnosti cestujúceho upravené zákonom č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, čo jednoznačne bolo v konaní preukázané Zo zápisu o hlásení porušenia prepravných
podmienok č. 152766 vyhotoveným dopravným kontrolórom O. Z. ako aj jeho svedectvom. Odvolací súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti údajov uvedených v správe zápisu o hlásení porušenia prepravných podmienok č. 152766. Je potrebné súhlasiť i so záverom súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania obranu žalovanej v danom spore vyhodnotil ako nedôvodnú a jej tvrdenia za účelové a nepreukázané. Odvolací súd mal za to, že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia a neuniesla tak dôkazné bremeno.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 378 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok.
7. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolací súd preto odmietol odvolanie žalovanej proti výroku napadnutého rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol.
18. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná vzhľadom na svoj neúspech v odvolacom konaní nemá právo na náhradu trov a procesne úspešnému žalobcovi žiadne trovy v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).