Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Pc-12-2020.pdf
PDF · 76.49 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v právnej veci navrhovateľa - otca: D. Z., P.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. XXX, proti plnoletej dcére: J. Z., P.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.. Z.. Š.X. XXXX/XX, XXX XX V., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť D. Z., P.. XX.XX.XXXX k plnoletej dcére J. Z., P.. XX.XX.XXXX naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/333/03-46 zo dňa 28.06.2004, a to dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 31.08.2020 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére z dôvodu, že dňa 18.08.2020 ukončila štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a v čase podania návrhu je vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene ako uchádzačka o zamestnanie.
2. Návrh na začatie konania s prílohami, poučením účastníka konania a výzvou, aby sa plnoletá dcéra k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti otca v stanovenej lehote vyjadrila, boli plnoletej dcére doručené postupom podľa § 116 Civilného sporového poriadku.
3. Plnoletá dcéra sa k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti otca nevyjadrila.
4. Súd vo veci pojednával a rozhodol dňa 22.10.2020 v neprítomnosti plnoletej dcéry, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Predvolanie na pojednávanie mala doručené postupom podľa § 116 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
5. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených v návrhu, nemal žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.
6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 16C 333/03-46 zo dňa 28.06.2014 bola určená vyživovacia povinnosť otca voči dcére vo výške 3.000,- Sk mesačne.
8. Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 18.08.2020 vydaného Vysokou školou výtvarných umení v Bratislave, študijným oddelením súd zistil, že plnoletá dcéra v čase od 07.09.2018 do 18.08.2020 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v dennej forme, pričom ku dňu 18.08.2020 ukončila štúdium obhajobou diplomovej práce.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Zvolen zo dňa 15.10.2020 súd zistil, že plnoletá dcéra je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.08.2020 na základe ukončenia vysokoškolského štúdia.
10. Z potvrdenia o stáži vydaného dňa 02.09.2020 vysokou školou výtvarných umení súd zistil, že plnoletá dcéra absolvuje zahraničnú pracovnú stáž cez program Erasmus v Českej republike v čase od 01.09.2020 do 31.12.2020.
11. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére z dôvodu, že ukončila vysokoškolské štúdium. Má objektívne možnosť sa zamestnať v profesii, ktorú vyštudovala a nič jej nebráni v tom, aby si našla zamestnanie.
14. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má vrámci blízkych príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Najdôležitejšími vyživovacími povinnosťami sú vyživovacia povinnosť rodičov k deťom založená na princípe solidarity zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného a povinného. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú skutočnosť, že plnoletá dcéra úspešne ukončila vysokoškolské vzdelanie a je vedená na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že plnoletá dcéra má nepriaznivý zdravotný stav, prípadne sa nachádza v životnej situácii, ktorá jej objektívne bráni sa zamestnať a mať vlastný finančný príjem. Na základe uvedeného súd konštatuje, že plnoletá dcéra ukončila prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, objektívne existujú pre ňu pracovné príležitosti sa zamestnať podľa jej schopností, možností, dosiahnutého vzdelania a zabezpečiť si tým prostriedky výživy a uspokojovania životných potrieb. Skutočnosť, že plnoletá dcéra v čase rozhodovania súdu nie je reálne zamestnaná nie je dôvod na zamietnutie návrhu otca.
16. Pretože bola vyživovacia povinnosť otca k plnoletému dieťaťu naposledy určená súdnym rozhodnutím a nastal právny stav, kedy dieťa je objektívne schopné samé sa živiť, súd návrhu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči plnoletému dieťaťu.
17. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia tak, že každý z účastníkov konania si znáša trovy, ktoré mu v súvislosti s konaním vznikli, sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods.1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku - CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).