Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-39-2020.pdf
PDF · 78.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/39/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, Šafárikova 22, 048 01 Rožňava, proti povinnému: K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.910,17 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Popikovou, Exekútorský úrad so sídlom Šrobárova 3842/9, 075 01 Trebišov, pod sp. zn. EX 759/2009, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 5Er/508/2009-26 zo dňa 18. júna 2020, takto
rozhodol:
Odvolanie súdneho exekútora proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 5Er/508/2009-26 zo dňa 18. júna 2020 do výroku o trovách exekúcie o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 5Er/508/2009-26 zo dňa 18. júna 2020 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 102,68 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 15. júna 2009 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 20. mája 2009, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 27. mája 2009. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX-S.XX/XX zo dňa 18. novembra 2008. Exekučný súd dňa 06. júla 2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č. 5608 016470. Dňa 09. marca 2018 bol exekučnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Podaním zo dňa 05. júna 2020 oprávnený oznámil, že rozhodnutie na podklade, ktorého sa vedie exekučné konanie bolo prekludované. Exekučný súd ďalej uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom vymáhania v tomto konaní je pohľadávka Sociálnej poisťovne na nezaplatenom poistnom, na zaplatenie ktorej bol povinný zaviazaný právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“). Ustanovenie § 148 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení určuje 10 ročnú prekluzívnu lehotu, počítanú od právoplatnosti rozhodnutia, po uplynutí ktorej nie je možné vykonať rozhodnutie. Vychádzajúc z uvedených skutočností a z citovaného zákonného ust. § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastavil a na zaplatenie trov súdneho exekútora zaviazal povinného.
2. Proti predmetnému uzneseniu v časti výroku II. o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor, ktoré odôvodnil tak, že vo veci bol podaný podnet na zastavenie exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože u povinného nebol zistený majetok ani na úhradu trov exekúcie. Podnet bol exekučnému súdu podaný listom č. EX 759/09-58 zo dňa 01. marca 2018 a exekučnému súdu doručený dňa 09. marca 2018. K preklúzii exekučného titulu došlo dňa 29. decembra 2018. Exekučný súd o podnete súdneho exekútora rozhodol dňa 18. júna 2020, pričom bezdôvodne prekvalifikoval
dôvod zastavenia na ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Podľa súdneho exekútora bola nemajetnosť povinného riadne preukázaná a podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť bol podaný v čase pred uplynutím vykonateľnosti exekučného titulu. Podľa súdneho exekútora v dôsledku nečinnosti exekučného súdu došlo k súbehu dôvodov na zastavenie exekučného konania. Exekučný súd ako dôvod na zastavenie exekučného konania vybral preklúziu, hoci prvým dôvodom, pre ktorý súdny exekútor podal podnet na zastavenie bola nemajetnosť, kde mal exekučný súd konať. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nerešpektoval skutkový stav veci a bol nečinný, preto nemožno rešpektovať takéto rozhodnutie súdu. Je vecou súdu, aby sa vysporiadal s tým, že od podania podnetu na zastavenie exekúcie do rozhodnutia došlo k uplynutiu doby vykonateľnosti exekučného titulu. Súdny exekútor ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, týkajúce sa kumulácie viacerých dôvodov na zastavenie exekúcie, a tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k.: KSZA/31CoE/20/2018 zo dňa 30. mája 2018. Súdny exekútor ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že o výške trov exekúcie mal rozhodnúť vyšší súdny úradník ( ust. § 262 ods. 2 a ust. § 239 ods. 1 CSP) považuje aj v tejto časti napadnuté uznesenie a poučenie uznesenia za nesprávne. Súdny exekútor z uvedených dôvodov žiadal, aby súd zrušil napadnuté uznesenie v časti výroku II. tak, že oprávneného zaviaže na náhradu trov exekúcie.
3. Povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril. Oprávnený k podanému odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že voči napadnutému uzneseniu nemá žiadne námietky. Ďalej uviedol, že povinný je poberateľom invalidného dôchodku zo Sociálnej poisťovne, a zároveň je majiteľom bytu v bytovom dome v k. ú. B., na ktorý má od roku 2009 súdny exekútor JUDr. Mária Popiková ako prvá v poradí zriadené exekučné záložné právo. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné konštatovať, že povinný je nemajetný. Exekučné konanie malo byť aj podľa názoru oprávneného zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, čiže z dôvodu preklúzie exekučného titulu a nie z dôvodu nemajetnosti povinného.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 102,68 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
5. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. 5Er/508/2009-26 zo dňa 18. júna 2020 vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 102,68 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Druhú výrokovú vetu predmetného Uznesenia napadol súdny exekútor odvolaním, keďže je toho názoru, že na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi mal byť zaviazaný oprávnený. Súdny exekútor preto žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v časti výroku II. a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie.
10. Z dikcie § 200 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6), a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1/ CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.
12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. júna 2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
13. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 200 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP).
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 5Er/508/2009-26 zo dňa 18. júna 2020 vo výroku II., ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 102,68 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).