Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Ca-1-2020.pdf
PDF · 99.09 KB
Case nature
Area
Subarea
23Ca/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcova výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava, IČO: 17 310 598, so sídlom Jakubovo námestie 14, Bratislava, zast.: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: Z. M., R. R. S. X, F., A.S.: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. František Hadušovský, so sídlom Cyrila Metoda 2, Rožňava, IČO: 31 296 289, o zaplatenie 184,- eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.03.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 184,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 184,- eur od 26.11.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval skutočnosťami, že je občianskym združením fyzických a právnických osôb. Pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „zákon č. 618/2003“) a zákona č. 185/2015 Z.z. autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 185/2015“). Žalovaný je podnikateľský subjekt, ktorý prevádzkuje fitness s názvom: Fitness Selvo na adrese: Nerudova 14, 040 01 Košice (ďalej len „prevádzka“). Prevádzkovatelia zariadení, v priestoroch ktorých sa nachádza technické zariadenie prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov, sú povinní vysporiadať oprávnené nároky výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov alebo ich rozmnoženín. Z kontrolnej činnosti žalobcu bolo zistené a žalobca má za preukázané, že v priestoroch svojej prevádzky žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, žalovaný si však nesplnil svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu, a to primeranú odmenu vo výške 184,- eur určenú nasledovne: • druh prevádzky: fitness, s ročným paušálom spolu vo výške 92,-eur za obdobie od 01.01.2017 - 31.12.2017, podľa bodu A. „športové a zábavné prevádzky“ Sadzobníka účinného od 01.01.2016,
• druh prevádzky: fitness, s ročným paušálom spolu vo výške 92,-eur za obdobie od 01.01.2018 - 31.12.2018, podľa bodu A „športové a zábavné prevádzky“ Sadzobníka účinného od 01.01.2018. Písomnosťou zo dňa 15.11.2019 označenou ako „Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov; Výzva na úhradu primeranej odmeny“ („Výzva“) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie primeranej odmeny vrátane príslušenstva v lehote do 25.11.2019. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.02.2020, žiadal žalobu zamietnuť a uviedol, že žalobca alebo jeho zamestnanec nikdy neviedli so žalovaným žiadne rokovania o uzavretí akejkoľvek zmluvy a so žalobcom resp. akýmkoľvek jeho zamestnancom alebo zástupcom nikdy žiadnu zmluvu ani neuzavrel. Povinnosť uzatvoriť takúto zmluvu resp. uhradiť odmenu výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov mám len v prípade ak takéto záznamy vykonáva verejným prenosom, čo však nikdy nevykonával a ani nevykonáva. V priestoroch fitness centra sa nachádza TV prijímač aj ozvučenie prostredníctvom hi-fi systému s reproduktormi, tieto však neslúžia k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných zvukových a audiovizuálnych záznamov, nakoľko sa v prevádzkových hodinách pre verejnosť nepoužívajú. 90% návštevníkov používa počas cvičenia vlastné zariadenia na prenos zvuku pre vlastnú potrebu prostredníctvom slúchadiel, preto by používanie verejného prenosu vo Fitness Selvo bolo absolútne neúčelné. Predmetné fitness centrum predtým slúžilo výlučne pre súkromnú potrebu a užívanie jeho vlastníkom, ktorý TV prijímač aj hifi aparatúru sám nainštaloval pre vlastnú potrebu a potom ako prevádzkovanie fitness centra prevzal žalobca, zistil, že táto aparatúra je nefunkčná. Považoval však za ekonomicky nevýhodné a nákladné odstraňovať ju a z tohto dôvodu sú TV prijímač aj hi-fi aparatúra doteraz na svojom mieste. V zmysle vyššie uvedeného sú preto aj TV prijímač aj hi-fi sústava naďalej inštalované avšak sú dlhodobo nefunkčné a nepoužívajú sa. Žalovaný nemá žiadnu vedomosť o tom, aby v roku 2017 alebo v roku 2018 bola akýmkol'vek spôsobom v priestoroch Fitness selvo vykonaná akákoľvek kontrola žalobcom, resp. jeho zamestnancom. Ak by takáto kontrola priestorov Fitness Selvo žalobcom vykonaná bola, určite by o tom musel žalovaný vedieť a musel by existovať s ním ako prevádzkovateľom spísaný záznam. Nič také sa však nikdy nestalo a žalobca žiadnym takýmto záznamom ani nemôže disponovať. Skutočnosť, že sa v priestoroch Fitness Selvo v rokoch 2017-2018 vykonával verejný prenos zvukových a audiovizuálnych záznamov žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca replikou zo dňa 05.03.2020 a uviedol, že v prípade, ak prevádzkovateľ plánuje disponovať vo svojej prevádzke technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos, je jeho povinnosťou vyplývajúcou z Autorského zákona platiť primeranú odmenu výkonným umelcom a výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Práve prevádzkovateľ má byť ten, kto ešte pred otvorením svojej prevádzky kontaktuje žalobcu za účelom dojednania podmienok zmluvy. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy práv nie je povinný kontaktovať každého prevádzkovateľa, aby mu oznámil, aké sú jeho povinnosti vyplývajúce mu z Autorského zákona. Žalobca ďalej uviedol, že nárok na zaplatenie primeranej odmeny nie je podmienený podpísaním zmluvy, pretože každý prevádzkovateľ, v ktorého prevádzke dochádza k verejnému prenosu prostredníctvom technického zariadenia povinný platiť primeranú odmenu autorom, výkonným umelcom a výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Žalobca poukázal na skutočnosť, že nárok na zaplatenie primeranej odmeny výkonným umelcom a výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov je zákonného charakteru a teda nie je podmienený vykonaním kontroly či spísaním a predložením záznamu o jej vykonaní.
5. Žalobca hoci bol na pojednávanie dňa 21.08.2020 a 22.10.2020 riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil. Požiadal o ospravedlnenie neúčasti a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Na základe uvedeného súd v zmysle ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“) prejednal spor v jeho neprítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného, výsluchmi svedkov A.. S. G. C. Z. M., a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalovaný prevádzkuje posilňovňu na Fitness Selvo na adrese Nerudova 14, Košice a že v priestoroch posilňovne sa nachádza zariadenie, televízny prijímač aj ozvučenie prostredníctvom hi-fi systému s reproduktormi.
8. Sporné bolo medzi stranami to, či sa v priestoroch posilňovne sa nachádza zariadenie schopné šíriť televízny a rádiový signál, resp. reprodukovať obrazové, zvukové a obrazovo zvukové záznamy chránené právami výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov.
9. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o tom, či v rozhodnom čase od 01.01.2017 do 31.12.2018 sa nachádzalo v posilňovni zariadenie, ktoré je schopné šíriť televízny a rádiový signál navrhol na pojednávaní vypočuť svedkov.
10. Svedok A.. S. G., návštevník posilňovne, na pojednávaní uviedol, že navštevuje predmetnú posilňovňu 11 rokov od roku 2009. Počas svojich návštev si všimol, že v priestoroch sa nachádza televízny prijímač, resp. reproduktory, ktoré boli napojené na hi-fi systém, avšak nikdy nebola v priestoroch posilňovne reprodukovaná hudba rádiom, CD ani TV. Raz sa na to opýtal majiteľa, avšak ten mu odpovedal, že je to po bývalých majiteľoch a viac sa o to nestaral.
11. Svedok Z. M., návštevník posilňovne, na pojednávaní uviedol, že navštevuje predmetnú posilňovňu od roku 2015. Počas svojich návštev si všimol, že v jeho priestoroch sa nachádza verejný prijímač a hi-fi systém s reproduktormi. V rokoch 2017 a 2018 nebola reprodukovaná hudba vo fitnescentre prostredníctvom rádia alebo televízneho prijímača. Počas cvičenia on osobne počúva hudbu cez jeho vlastné slúchadlá. Opýtal sa raz majiteľa prečo nie je spustená hudba, no ten mu odpovedal, že celý systém je nefunkčný a že to zdedili ešte po predchádzajúcom majiteľovi, resp. prevádzkarovi.
12. Žalovaný na preukázanie, že svedkovia chodievali v predmetnom období, čiže od 01.01.2017 do 31.12.2018 do fitnescentra súdu predložil aj fotokópiu dennej evidencie návštev svedkov v priestoroch fitnescentra Selvo fitness. Z predloženého listinného dôkazu mal súd tieto skutočnosti osvedčené.
13. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol súdu doplnenie dokazovania a žiadal, aby žalovaný súdu predložil hromadnú licenčnú zmluvu uzavretú medzi SOZA a žalovaným za obdobie roka 2017 a 2018, k čomu žalovaný uviedol, že takúto zmluvu nemohol súdu predložiť, pretože ju neuzatvorili.
14. Žalobca výzvou zo dňa 15.11.2019 vyzval žalovaného na úhradu sumy 276,- eur za odmenu pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových (audiovizuálnych) záznamov za vykonávanie verejného prenosu vo vzťahu k prevádzke Fitness Selvo.
15. Podľa ust. § 1 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon, účinný od 01.01.2016 (ďalej len „AZ“), tento zákon upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela (ďalej len "dielo") alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len "vysielateľ"), autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy.
16. Podľa ust. § 143 ods.1 a 2 citovaného zákona, kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.
17. Podľa ust. § 145 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu.
18. Podľa ust. § 165 ods.1 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy, c) kolektívnej licenčnej
zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o náhrade odmeny.
19. Podľa ust. § 169 ods. 4 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.
20. Podľa ust. § 27 ods.1 a 2 citovaného zákona, verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela.
21. Podľa ust. § 99 ods.1 a 2 citovaného zákona, ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom. Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením, b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním.
22. Podľa ust. § 110 citovaného zákona, výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu a) technickým predvedením, b) verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
23. Podľa ust. § 119 citovaného zákona, výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
24. Podľa ust. § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a dodatkov (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
25. Podľa ust. § 458 a OZ, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.
26. Podľa ust. § 442 a ods. 2 OZ, pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
27. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že žalobca je občianskym združením, ktoré na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vykonáva kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským právom.
28. Autorský zákon pri uplatňovaní nároku odmeny vychádza z konštrukcie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením v tomto prípade je suma, o ktorú sa používateľ diela obohatil tým, že v rozpore so zákonom nezaplatil oprávnenému subjektu za použitie diela primeranú odmenu resp. pri výhradných právach za udelenú licenciu. Organizácia kolektívnej správy má právo domáhať sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Takýto nárok je potom nárokom na primeranú odmenu v zmysle autorského zákona.
29. V konaní bolo nesporné, že strany sporu neuzatvorili žiadnu zmluvu a žalobca ako organizácia kolektívnej správy si uplatňuje nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, ktoré sa malo nachádzať v priestoroch prevádzky žalovaného v období od 01.01.2017 do 31.12.2018.
30. Predmetom sporu je takzvané remuneračné právo a nie výhradné právo pre použitie diela formou jeho verejného prenosu v prevádzke, kedy oprávnené subjekty nemajú právo udeľovať súhlas na použitie umeleckého výkonu alebo záznamu, avšak majú právo na primeranú odmenu za niektoré ich použitie. Žalobca tvrdil, že žalovaný vo svojej prevádzke v priebehu rozhodného obdobia rokov 2017 až 2018 vykonával verejný prenos chránených výkonov zvukových, audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi ako zástupcovi nositeľovi práv primeranú odmenu, ktorá vyplýva z takéhoto prenosu.
31. Súd žalobu žalobcu musel zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena. Pretože strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia (ust. § 150 CSP) a jednak dôkaznú povinnosť. Proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany (ust. § 185 CSP). Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jej neprospech, teda zamietnutím.
32. Žalovaný prostriedkami procesnej obrany jednoznačne preukázal, že počas celého obdobia rokov 2017 a 2018 nebolo v prevádzke fitnescentra technické zariadenie k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov, a teda, že by k vykonávaniu takéhoto verejného prenosu aj došlo. Súd mal výpoveďami svedkov A.. S. G. C. Z. M. jednoznačne preukázané, že televíznym prijímačom s hi-fi reproduktormi nikdy nebola reprodukovaná hudba rádiom, CD ani TV. Toto zariadenie zanechal pôvodný vlastník, resp. prevádzkovateľ a táto aparatúra je nefunkčná. Terajší majiteľ (žalovaný) jej odstránenie považuje za ekonomicky nevýhodné a nákladné, preto ju ponecháva na pôvodnom mieste. Pokiaľ žalobca svoju žalobu opiera takmer výlučne na kontrolnej činnosti, ktorú mal vykonať, súd uvádza, že činnosť žalobcu nemôže byť latentná, ale mala by byť poznateľná, presvedčivá a preukázateľná. Argumenty žalobcu sa nemôžu zakladať iba na tvrdení že bola vykonaná a vôbec netvrdí, kedy a či vôbec takáto kontrola bola vykonaná. Skutočnosť, že žalovaný vykonáva verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov vyplýva teda iba z tvrdenia, že v priestoroch prevádzky žalovaného bolo kontrolnou činnosťou zistené, že disponuje technickými zariadeniami. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení je povinný poskytnúť nezvratný dôkaz, čo sa v tomto spore nestalo.
33. Zhrnúc vyššie uvedené a poukazujúc na účinnú obranu žalovaného, s ktorou sa súd stotožnil, súd žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol.
34. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa ust. § 255 ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na úspech žalovaného v spore, ktorému priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 CSP )
Účastník, ktorý sa vzdal práva odvolania, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.