Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-59-2020.pdf
PDF · 91.13 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom PhD., v trestnej veci proti obžalovanej E. C., nar.: XX.X.XXXX v G., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.10.2020, takto
rozhodol:
Obžalovaná:
E. C., nar.: XX.X.XXXX v G., trvale bytom: W. J. XXX, t.č.: ÚVV A.,
sa uznáva za vinnú, že
potom ako si v presne nezistenom čase, najneskôr však do dňa 05.02.2020, na presne neustálenom mieste neoprávnene za účelom predaja zadovážila a následne pri sebe prechovávala presné nezistené množstvo metamfetamínu (pervitínu) ,z ktorého dňa 05.02.2020 približne o 12:50 hod. v U. na F. ceste na čerpacej stanici Z. predala presne nezistené množstvo z takto zadováženého metamfetamínu za vopred dohodnutú sumu 40,- eur osobe menom H. P., ktorému metamfetamín predala tiež presne neustáleného dňa v minulosti, následne za účelom ďalšieho predaja metamfetamínu O. P. sa premiestnila do obce C. na parkovisko pri kostole, kde bola obmedzená jej osobná sloboda v čase o 14:00 hodine, a kde jej bolo v osobnom motorovom vozidle zn. Ford Mondeo s evidenčným číslom TT-XXX DN pri následne vykonanej prehliadke motorového vozidla zaistené zvyšné množstvo metamfetamínu, ktoré sa jej rozsypalo, v dôsledku čoho bolo zaistené ako heterogénny materiál s celkovou hmotnosťou 239 mg pozostávajúci z kryštalického materiálu a nečistôt s obsahom účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou 8, 1 % hmotnostných s prímesou metylsulfonylmetánu obsahujúci 19 mg absolútneho metamfetamínu, o hodnote najmenej 30,- eur, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a obvinená takto konala napriek tomu, že bola rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/84/2019 zo dňa 28.10.2019, právoplatným dňa 28.10.2019, odsúdená za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona
teda
neoprávnene zadovážila, predala a prechovávala po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a už bola za taký čin odsúdená
čím spáchal
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
a za sa odsudzuje:
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. d), l) a n) Trestného zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaná povinná po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody: a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Galanta alebo iného miestne príslušného súdu v prípade zmeny rozhodného kritéria pre určenie miestnej príslušnosti, a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
Podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. per analogian sa obžalovanej po dobu výkonu ochranného dohľadu ukladá aj povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie alebo sa pripravovať na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole dennou formou.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ a b/ Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci a to:
- 1 ks mobilný telefón zn. Nokia 2630, IMEI: 355219031015404,
- 1 ks SIM karta s t.č.: 0919 468 307,
- Finančná hotovosť v celkovej výške 60,00 €,
- Bankovka moninálnej hodnoty 10.000,- LEU,
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
odôvodnenie:
Výrok o vine
Podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku tento rozsudok (v rozsahu výroku o vine) neobsahuje odôvodnenie, nakoľko prokurátor a obžalovaná sa po vyhlásení tohto rozsudku vzdali práva podať odvolanie a obžalovaná zároveň vyhlásila, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku.
výrok o treste
V prípade výroku o treste pre obžalovanú C., súd zobral do úvahy skutočnosť, že neprichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu (v prípade obžalovanej, nie sú splnené predpoklady pre uloženie súhrnného trestu, tým skôr, že je obžalovanej za vinu kladená kvalifikovaná recidíva (§ 172 ods. 2 písm. a) Tr. zákona)). Obžalovaná spáchala skutok (skutok sa považuje za spáchaný dňa 05.02.2020 - pozn. súdu) v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/84/2019 zo dňa 28.10.2019, právoplatným dňa 28.10.2019.
Vzhľadom na osobu páchateľky a jej pomery (ako aj na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona) mal súd za jednoznačne preukázané, že vzhľadom na uznanie viny obžalovanej prichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona (priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala, obžalovaná sa ku skutku priznala síce až v závere prípravného konania, resp. na hlavnom pojednávaní a prejavila ľútosť nad jeho spáchaním, čo súd vyhodnotil aj v kontexte skutočnosti, že až vykonaním znaleckého dokazovania v prípravnom konaní bol skutok patrične zabezpečený a teda možno akceptovať aj takto vykonané priznanie, pričom záver o jej prípadnej ,,neúprimnosti“ by bol pre súd ničím nepodloženým dohadom a z postoja obžalovanej podľa názoru súdu skutočne vyplynula ľútosť nad spáchaným činom a nad hroziacim trestnoprávnym postihom z neho. U obžalovanej súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), keďže obžalovaná vypovedala v inej trestnej veci, kde napomáhala OČTK pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti, ktorej kvalifikácia zrejme bude upravená až v priebehu prípravného konania. Keďže na spáchanie skutku mal podľa názoru súd vplyv aj nízky vek obžalovanej, preto jej súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Tr. zák. (spáchala trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, keďže táto skutočnosť mala vplyv na jej rozumovú resp. vôľovú spôsobilosť). Akademicky súd uvažoval na aplikáciou § 36 písm. c) Tr. zákona (keďže neliečená závislosť sa odbornej literatúre sporadicky subsumuje ako choroba v zmysle citovaného ustanovenia), pričom ale pre aplikáciu tohto ustanovenia súd nenašiel jednoznačnú oporu aj vzhľadom na charakter skutku (obžalovaná si nezabezpečila drogy len pre seba, čo by teoreticky mohlo byť subsumovateľné ako ,,prejav choroby“, avšak týmto zjavne nie je distribúcia drogy, hoci v malo meradle). Tento jav však súd zohľadnil v prospech splnenia kritéria na aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. ako celku (v sumáre s vyššie popísaný poľahčujúcimi okolnosťami). V prípade priťažujúcich okolností, súd mal za to, že nie je daná žiadna priťahujúca okolnosť (predchádzajúce odsúdenie bolo dôvodom použitia kvalifikačného kritéria v zmysle § 172 ods.2 písm. a) Tr. zák. a teda táto skutočnosť nemohla byť zohľadnená aj v zmysle § 37 m) Trest. zák. ( bola už za trestný čin odsúdená). S poukazom na vyššie uvedené súd poukazuje na ustálenú judikatúru, ktorej závery najvhodnejšie (podľa názoru súdu najzrozumiteľnejšie) formuluje uznesenie KS v Trenčíne, sp. zn.: 23To/72/2018 zo dňa 09. 07. 2018. ,,Ku skutočnosti, že na hlavnom pojednávaní bolo súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, súd môže (resp. musí) pri rozhodovaní o treste prihliadnuť najmä jedným z troch nasledovných spôsobov, pričom ich kumulácia neprichádza do úvahy. 1) Na predmetné „vyhlásenie“ bude súd prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/Tr. zák., pretože obžalovaný významne napomohol súdu na hlavnom pojednávaní pri rozhodovaní o vine (dokazovanie k výroku o vine sa nevykonáva, výrok o vine nemožno napadnúť odvolaním). 2) Ďalej môže súd v zhode so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27. júna 2017 uverejnené pod č. 44/2017 na predmetné „vyhlásenie“ prihliadnuť ako na okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods.4 Tr. zák. per analógiam tak, ako je tomu v konaní o dohode o vine a treste(...). 3) Napokon môže súd pri rozhodovaní o treste na predmetné „vyhlásenie“ prihliadnuť ako na jednu z viacerých okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu neprimeranej prísnosti použitia trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Súdy samozrejme nemajú ľubovôľu pri výbere jedného z vyššie uvedených postupov pri rozhodovaní o treste. Použitie jednej z vyššie uvedených troch variant (pričom posledná je najpriaznivejšia) je podmienené dodržaním zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák. To najmä znamená, že výberom jednej z týchto variant nebude narušený ani záujem ochrany spoločnosti ani záujem na výchove páchateľa. Tu má senát odvolacieho súdu na mysli najmä variant 2) a 3) o mimoriadnom znížení trestu.“ Z tohto titulu pre konajúci súd zvolil tretiu načrtnutú možnosť, keďže po prijatom vyhlásení o vine obžalovanej postupoval podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., keďže mal za to, že v prípade obžalovanej sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom súd prihliadol aj na ustálenú judikatúru.
R II/1967: Okolnosti, ako je dobrovoľná náhrada spôsobenej škody, úprimná ľútosť nad spáchaným trestným činom a vedenie riadneho života pred spáchaním činu, sú poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 TZ, na ktoré súd prihliadne pri výmere trestu, spravidla v rámci príslušnej trestnej sadzby. Takéto okolnosti je potrebné považovať za obvyklé a nie mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré nemôžu odôvodniť zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu. Len v prípade, ak by niektoré poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 boli tak intenzívne alebo závažné, že by výnimočne znižovali závažnosť činu, bolo by možné ich posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 40 ods. 1. Samotné priznanie sa, ľútosť
nad jeho spáchaním, predchádzajúci riadny život, náhrada škody a pod. však spravidla nebude možné považovať za tak mimoriadne okolnosti, aby odôvodňovali použitie ust. § 40 TZ. (Upravené znenie).
R 3/1970: Mimoriadne pomery páchateľa, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, môžu spočívať aj v tom, že sa páchateľ stará o osoby, ktoré sú na jeho výživu alebo výchovu odkázané. TZ nevyžaduje, aby v takýchto prípadoch išlo o povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Môže ísť aj o povinnosť, ktorá vyplýva z morálnych zásad spoločnosti.
R 47/1974: Vážnu chorobu páchateľa je možné považovať za mimoriadne pomery páchateľa odôvodňujúce uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby za predpokladu, že trest v jej rámci by bol pre páchateľa obzvlášť problémový alebo by mal pre neho obzvlášť nepriaznivé následky. Pritom musí byť splnený aj ďalší predpoklad, teda že sa účel trestu v danom prípade dosiahne aj trestom kratšieho trvania.
Z citovanej judikatúry, ako aj interpretácie zákonnej úpravy mal súd za to, že v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona musí ísť o celkom výnimočné prípady. Uvedené ustanovenie umožňuje uloženie trestu aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v ojedinelých prípadoch. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môže byť napr. skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero osôb, ktoré sú na neho odkázané, ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa ale aj odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané (k tomu viď Novocký, J.: Komentár k § 39 Trestného zákona, portál epi.sk). Súd po zrelej úvahe dospel k názoru, že predpoklady na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona sú dané. Mimoriadne zníženie trestu prichádza do úvahy len v prípade špecifických okolností, ktoré sú tak závažné, že robia posudzovanú vec úplne mimoriadnou. Podľa názoru súdu takéto okolnosti boli zistené a spočívajú v kombinácií viacerých faktorov (z nich niektoré sú zároveň poľahčujúcimi okolnosťami):
- Nízky vek obžalovanej,
- Neúspešne liečená drogová závislosť, pričom súdom uložené ochranné liečenie (rozsudkom OS Galanta) nemohlo plniť účel vzhľadom na spáchanie skutku krátko po odsúdení predchádzajúcim rozsudkom,
- Trestná minulosť obžalovanej (jej jediný predošlý ojedinelý postih), v kombinácií s dôvodným predpokladom premeny podmienečného trestu, ktorý by mal za následok dlhý pobyt vo výkone trestu; účel trestu teda nepochybne bude naplnené aj trestom kratšieho trvania - v dôsledku pravdepodobného navýšenia trestu,
- Kritický postoj obžalovanej k trestnej činnosti a adekvátna spolupráca s OČTK aj v inej trestnej veci skupinového charakteru.
V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd konštatoval kladný pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam (3:0) - a to aj z ohľadom na ich závažnosť. Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovanú bola v mesiacoch : 1) 120 - 180 mesiacov (základná sadzba pre obž. C.), 2) Po aplikácii § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona (120 - 160 mesiacov). 3) po aplikácii záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 k aplikácií § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (80 mesiacov - 160 mesiacov) 4) vzhľadom na znenie § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák. mohol súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa uložiť obžalovanej trest znížený až 5 rokov (t.j. 60 mesiacov).
Vzhľadom na charakter skutku ako obzvlášť závažného zločinu súd uložil obžalovanej ochranný dohľad, ktorý časovo vymedzil v trvaní dvoch rokov a uložil jej povinnosť zamestnať sa, uchádzať sa o zamestnanie alebo sa pripravovať na zamestnania štúdiom dennou formou.
Súd taktiež uložil trest prepadnutia vecí, ktoré súd patrične vymedzil vo výrokovej časti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.