Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/36/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, vo veci starostlivosti o maloletú G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov - matky F. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XXXX/XX, F., a otca - C. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XXXX/X, F., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. - 22 z 21. júla 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu v I. a II. výroku p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, event. „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), uznesením zo dňa 21. 07. 2020 neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletou G. každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej (I. výrok). Otcovi zároveň uložil povinnosť podať návrh na úpravu styku s maloletou, a to do 30. dní od doručenia predmetného uznesenia (II. výrok). V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (III. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa návrhom zo dňa 03. 07. 2020 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk s maloletou každý párny víkend od piatku od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod a nepárny týždeň v stredu od 8.00 hod. do 12.00 hod.. Zároveň sa domáhal zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky. a. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , (ďalej len „“), , , , (ďalej len „“). Konštatoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia, a preto upravil styk otca s maloletou v nevyhnutnej miere každý párny týždeň v sobotu od 09. 00 hod. do 17. 00 hod. až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Mal za to, že rodičia maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2019, po narodení maloletej býval každý z rodičov samostatne, pričom otec bol denne v kontakte s maloletou aj s jej matkou a zabezpečoval všetko potrebné pre maloletú. Deklaroval, že od oslavy prvého roka veku maloletej (19. 06. 2020) sa matka maloletej zatajovala, neodpovedala na telefonáty, či SMS správy, a preto nemal ďalej možnosť sa s maloletou stretávať. Z návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zistil, že zo spoločného bydliska odišla pre nezhody s matkou, ako aj sestrou zo strany otca, avšak po narodení maloletej ju otec navštevoval, finančne jej pomohol až na jej naliehanie a keďže sa nedostatočne finančne podieľal na potrebách maloletej, žiadala ju zveriť do osobnej starostlivosti s povinnosťou otca prispievať na jej výživu sumou 100,-Eur mesačne a sumou 20,-Eur mesačne na tvorbu úspor. Po prešetrení pomerov u rodičov maloletej kolíznym opatrovníkom mal okresný súd preukázané, že u otca sú vytvorené vhodné podmienky na stretávanie sa s maloletou, ktorej matka nesúhlasila s navrhovaným rozsahom stretávania a navrhla styk každý párny týždeň v sobotu od 09. 00 hod. do 17. 00 hod. Okresný súd zistil zrejmú potrebu kontaktu maloletej s otcom, aby

sa mohol reálne podieľať na jej starostlivosti, výchove a nedošlo k postupnému odcudzeniu dieťaťa v nízkom veku, pričom nezistil dôvod na vylúčenie osobného kontaktu otca s maloletou. Mal za náležitým spôsobom zdôvodnenú nevyhnutnú potrebu pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože styk otca s maloletou je v jej záujme. Ohľadne návrhu otca na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky neodkladným opatrením, okresný súd nezistil žiadnu neodkladnú potrebu rozhodnutia, pretože maloletá je fakticky v osobnej starostlivosti matky a v konaní o návrhu matky bude rozhodnuté o zverení maloletej. V prevyšujúcej časti požadovanej úpravy styku otca s maloletou návrh zamietol, pretože neodkladné opatrenie má preventívny charakter a úprava styku stanovená neodkladným opatrením má byť len v rozsahu nevyhnutnom pre zachovanie ohrozených práv príslušného rodiča, vrátane dieťaťa. Až na základe dokazovania v konaní vo veci samej bude rozhodnuté o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej v záujme dieťaťa, a preto otcovi zároveň uložil povinnosť podať návrh na úpravu styku s maloletou do 30. dní od doručenia predmetného uznesenia, a to buď v prebiehajúcom konaní o návrhu matky vedenom pod sp. zn. , príp. samostatným návrhom. Neodkladné opatrenie časovo obmedzil na dobu do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Taktiež zamietol návrh otca, ktorý sa domáhal určenia, že neodkladné opatrenie bude právoplatné a vykonateľné dňom jeho nariadenia a zanikne, len čo bude vydané rozhodnutie vo veci samej, pretože neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, pričom nezistil okolnosti odôvodňujúce určenie, že neodkladné opatrenie je vykonateľné už jeho nariadením.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasila so stykom otca s maloletou vo veku 14. Mesiacov.

4. Namietala, že otec sa o maloletú nevie postarať, nepozná jej denný režim a vzhľadom na jeho zdravotný stav, je potrebné ho dať vyšetriť. Potvrdila, že žili v spoločnej domácnosti s otcom až do doby 3. mesiacov pre pôrodom. Poukazovala na nedostatočné finančné prispievanie na maloletú zo strany otca, čo údajne odôvodňoval tým, že má ďalšie potreby maloletej financovať z rodičovského príspevku. Uvádzala nedostatočnú vedomosť zo strany otca ohľadne starostlivosti o maloletú, o ktorú nemá ani žiaden záujem a dva týždne po narodeninách maloletej sa prestali stýkať, pričom pod rúškom klamstiev a výmyslov podal predmetný návrh, ktorý zrejme plánoval. Na výživnom sa s ňou nedohodol, pretože sa rozhodol platiť výživné iba vo výške 70,-Eur, navyše výživné platil až od 4. mesiaca veku maloletej. Keďže otec sa o maloletú nikdy sám nestaral, má vážnu obavu ohľadne jeho schopnosti sa o ňu postarať, pretože uprednostňoval prácu okolo domu, v záhrade a navyše má výpadky pamäte spôsobené nehodou na motorke v minulosti.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na vek maloletej, na ktorú prispieva mesačne sumou 70,-Eur po dohode s jej matkou. Aktívne sa podieľal na starostlivosti o maloletú od jej narodenia. Denný program spočíval v tom, že vyzdvihol matku s maloletou u jej rodičov, doviezol ich do svojej domácnosti, preto maloletá jeho prostredie dobre pozná, má vytvorené všetky podmienky a zabezpečené všetky potreby. Napriek tomu, že chcel zdieľať s matkou maloletej spoločnú domácnosť, táto to odmietala, aj keď mali vytvorené bytové podmienky. Aj počas spoločného trávenia času zabezpečoval kompletnú starostlivosť o matku aj o maloletú tým, že pripravoval stravu, žehlil, pral. Po oslave prvých narodenín maloletej, ktorá prebiehal v príjemnej atmosfére, dostala maloletá vecné dary, avšak matka žiadala peniaze a nie vecné dary, preto sa od uvedenej doby začala zatajovať bez udania dôvodu. Poukázal na porušenie povinnosti matkou vyplývajúcej z uznesenia prvoinštančného súdu o nariadení neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho privolal políciu a oznámil to aj kolíznemu opatrovníkovi, pričom následne mu už maloletú odovzdal matkin otec so zoznamom, ako s maloletou nakladať, čo má jesť a fľašou vody. Maloletú mu teda neodovzdávala matka, ale jej otec. K výčitke zo strany matky o jeho nespôsobilosti sa postarať o maloletú, poukázal na problém matky postarať sa o seba a na čomkoľvek sa dohodli, matka po rozhovore so svojimi rodičmi stanovisko zmenila, preto sa správa nesamostatne a nezodpovedne. Podľa neho má matka zdravotný problém, a preto nevie zabezpečiť zdravý vývin maloletej. Pri preberaní maloletej od matky prostredníctvom starého otca mu neustále verbálne nadávala stará matka zo strany matky. Poukázal na spokojnosť maloletej počas pobytu u neho.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca potvrdila, že maloletú odovzdáva otcovi jej otec, pretože sa nevie stretávať s otcom, ktorý má nízky charakter, ako aj poruchy správania a nemá sa o čom baviť. Celú výbavu pre maloletú zabezpečovala ona, ako rodina nikdy nefungovali, pretože každý si žijú svoj život vo svojej domácnosti. Navyše, v domácnosti otca bol vplyv zo strany otcovej sestry a jeho matky. Uviedla,

že maloletá na narodeniny nič od otca nedostala a vzťah otca s maloletou nie je žiadny, pretože je citový invalid. Potvrdila, že po narodení maloletej striedavo strávili chvíle u otca alebo v jej domácnosti, avšak len po dobu niekoľkých hodín.

7. Kolízny opatrovník v správe zo zisťovania o dôvodoch nepodrobenia sa matky výkonu rozhodnutiu prvoinštančného súdu poukázal na poučenie matky ohľadne povinnosti dodržiavania rozhodnutia súdu. Podľa jeho zistení matka neumožnila styk otca s maloletou dňa 08. 08. 2020 z dôvodu odcestovania mimo bydliska, avšak od vykonateľnosti napadnutého uznesenia sa otec s maloletou stretol v dňoch 25. 07. 2020, 22. 08. 2020,05. 09. 2020 taktiež dňa 19. 08. 2020 s tým, že otec deň vopred oznamuje matke, kedy príde po maloletú. Komunikácia medzi rodičmi nie je na požadovanej úrovni, avšak matka potvrdila skutočnosť, že bude rešpektovať rozhodnutie súdu.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu v I. a II. výroku podľa , ako vecne správne potvrdil.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Vychádzajúc z obsahu odvolania matky odvolací súd mal za to, že jej odvolanie smerovalo iba proti I. a II. výroku napadnutého uznesenia, preto predmetom prieskumu správnosti boli iba uvedené výroky uznesenia prvoinštančného súdu.

12. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i odvolacie argumenty matky, či vyjadrenie otca, bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením dočasne upraviť styk otca s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 09. 00 hod. do 17. 00 hod. a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

13. Odvolací súd uvádza, že nezistil žiadne okolnosti spochybňujúce správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý považoval návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný, nakoľko otec dostatočným spôsobom osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ohľadne úpravy styku s maloletou.

14. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami

15. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých strán sporu nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.

16. obsahuje vo svojej tretej časti iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení. Pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom treba vždy brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, ako je aj potrebné vychádzať z toho, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno v minimálnej miere, pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. Obidvaja rodičia by mali prispieť k vytvoreniu priaznivých podmienok nevyhnutných pre zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa, a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi.

17. V zmysle o rodine ( ďalej aj ,,Zákon o rodine“, resp. ,,ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to , aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

19. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi.

20. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi prvoinštančného súdu uvedenými v jeho rozhodnutí a v podrobnostiach na ne odkazuje. Matka svojim argumentami uvádzanými v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnila správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v I. a II. výroku. Podstatou odvolania matky boli viac menej okolnosti týkajúce sa finančného prispievania a zabezpečenia potrieb pre maloletú zo strany otca, ako aj problémy súvisiace s nezhodami ohľadne spoločného bývania s otcom, ktorú spoločnú domácnosť prerušili ešte pred narodením maloletej. Vychádzajúc z odvolania matky však boli potvrdené tvrdenia otca, že maloletá trávila u otca spoločne s jej matkou chvíle, preto prostredie otca pozná a aj pred kolíznym opatrovníkom sa matka vyjadrila súhlasne s dočasnou úpravou styku tak, ako rozhodol súd prvej inštancie.

21. Je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že vzhľadom na nízky vek maloletej je potrebné a vhodné, aby maloletá zostala v kontakte s otcom, a aby sa udržiaval a budoval citový vzťah ako aj väzba medzi nimi. Navyše po rozhodnutí súdu prvej inštancie prebiehala úprava styku otca s maloletou, ktorá skutočnosť vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý apeloval na matku ohľadne povinnosti dodržiavania rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení.

22. Odvolací súd teda konštatoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ohľadne úpravy styku otca s maloletou, ktorá je v súčasnosti v osobnej starostlivosti matky. Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. .

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal vzhliadnuť iný záver o správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu. Vzhľadom na uvedené, matkine argumenty nepovažoval odvolací súd za opodstatnené.

24. Odvolací súd ďalej dodáva, že o konečnej úprave styku otca s maloletou bude rozhodnuté za predpokladu podania návrhu, a to či už v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností alebo na základe samostatného návrhu otca, po dôkladnom dokazovaní potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, a to tak, aby bol čo najlepšie chránený a zabezpečený záujem maloletej.

25. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom I. a II. výroku ako vecne správne potvrdil podľa , .

26. Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu (III. výrok) zostal nedotknutý ( ).

27. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úpravu styku. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej (t. j. v konaní o návrhu otca o úpravu styku s maloletou), v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s a .

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).