Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10C-39-2020.pdf
PDF · 79.22 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/39/2020
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne J. Š. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, W., občianka SR, proti žalovanému J. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. V. XXX/XXX, Ž. B. V., občan SR, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 08.10.2020, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 08.10.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd zakázal žalovanému vstupovať do domu a na priľahlý pozemok, kde má trvalé bydlisko žalobkyňa, ako aj približovať sa k jej osobe na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov a taktiež, aby súd zakázal žalovanému vstupovať do domu a na priľahlý pozemok, kde má trvalé bydlisko maloletý W. Š., nar. XX.XX.XXXX a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že manžel J. Š. sa nachádzal v ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom. Súdom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Uložený trest manželovi uplynul dňa 02.10.2020. Momentálne nemá informácie, kde sa zdržiava. Od určitého obdobia sa žalobkyne a jej známym vyhráža v písomnej podobe ako aj formou telefonického kontaktu. Vyhrážanie začalo, keď na Okresný súd Zvolen dňa 22.04.2020 podala žiadosť o rozvod manželstva. Už dňa 22.02.2020, keď mal jej syn W. Š. narodeniny a bol u jej brata L. W. vo Zvolenskej Slatine v telefonickom rozhovore so synom z väzenia sa manžel vyjadril, že ju zničí a pripraví o všetko, ako aj o ich syna. Uviedol, že syna W. odvedie do zahraničia. Bojí sa o seba a o syna W., že manžel splní svoje vyhrážanie aj to, čo je napísané v listoch, ktoré sú prílohou tejto žiadosti.
3. Dňa 14.10.2020 žalobkyňa doručila súdu ďalšie podanie, ktoré nijak neoznačila, len v ňom uvádza, že manžel - odporca J. Š. po prepustení z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom dňa 02.10.2020, ju aj ich syna denno-denne telefonicky kontaktoval. Komunikovali spolu o bežných záležitostiach súvisiacich s ich synom. Dňa 08.10.2020 sa však pri rozhovore so synom dozvedel, že v popoludní nebude po práci doma, ale ide s kolegyňou a kamarátkou do kaviarne. Syn zostal doma (bývajú spolu s jej rodičmi), naučený, zaopatrený, venoval sa svojim voľnočasovým aktivitám. Ako náhle manžel zistil, že žalobkyňa má svoj program, začal jej neustále telefonovať a dožadovať sa informácie, kde je, s kým je, prečo išla von, kedy sa vráti. Počas rozhovoru začal opäť na ňu slovne útočiť, na čo ona reagovala ukončením rozhovoru. Po tomto hovore, kontaktoval syna, so zámienkou, že ho chce niekam zobrať, pozvať. Syn s ním išiel, nemá zlý vzťah k ocovi. Manžel však syna nepozval do kina ani na pizzu, ale vláčil ho „z krčmy do krčmy“ po celom Zvolene so zámienkou, že musia nájsť žalobkyňu. Chlapcovi to už bolo dosť nepríjemné a v jednom zariadení sa ukryl na WC, odtiaľ zavolal žalobkyni a informoval ju čo sa deje. Matka ho upokojila a povedal mu, nech len trvá na tom, aby ho otec zaviedol domov. To manžel odmietal, pozval ho na kofolu a volal žalobkyni, že ak okamžite nepríde domov, neprivedie domov syna a privedie ho až ráno do školy. Nakoniec ho syn presvedčil a zaviedol ho domov. Toto všetko trvalo v čase medzi 16:45 hod. až 19:00 hod. Žalobkyňu ešte potom niekoľkokrát telefonicky kontaktoval s výčitkami
a vyhláškami. Žiada preto tento podnet založiť do spisu, nakoľko je nevhodné, aby otec takto zneužíval maloleté dieťa a používal ho ako prostriedok na dosiahnutie svojho cieľa. Nebráni v stretávaní syna s otcom, ani ho nijak neobmedzuje, ale neželá si, aby sa stretávali v zariadeniach typu herňa, bar, a pod., aby pred dieťaťom riešil ich nezhody a hrubo ju urážal, ponižoval a nadával.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. f), písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje a aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
10. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
11. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
12. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.
13. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
14. Súd nemal z návrhu a priložených listín za osvedčené, že žalovaný sa voči žalobkyni opakovane dopúšťa trestnej činnosti násilného charakteru, spočívajúcej v agresívnom správaní, vyhrážaním sa jej ublížením na zdraví, resp. fyzickou likvidáciou, ako aj snahou o poškodenie jej zdravia.
15. Z priložených listov písaných žalovaným žalobkyni, ktoré priložila žalobkyňa, ako dôkaz nevyplýva, žeby sa žalovaný priamo vyhrážal jej ublížením na zdraví, resp. fyzickou likvidáciou, útokmi na jej osobu. V listoch žalovaný uvádza, že nemá záujem sa rozviesť, upozorňuje žalobkyňu, že jej bude ťažko po rozvode, že čochvíľa ostane sama, keď ich syn Kristián sa rozhodne odísť z domu, keďže onedlho bude mať 18 rokov, že zatiahne brzdu, keď bude prepustený z výkonu trestu. Súd z registra tunajšieho súdu zistil, že žalobkyňa podala dňa 24.04.2020 návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému synovi W.B. na čas po rozvode manželstva, pričom z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/9/2020 súd zistil, že žiada v tomto konaní zveriť maloletého syna do svojej osobnej starostlivosti a uložiť otcovi platiť výživné na maloletého syna v sume 100 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode, vždy do 15 dňa mesiaci vopred k rukám matky. Taktiež z podania žalovaného zo dňa 18.08.2020 adresované do konania o rozvod manželstva sp. zn. 11P/9/2020 nevyplývajú vyhrážky voči žalobkyni, hlavne v ňom zdôrazňuje, že sa nechce rozviesť, že mu ide o zachovanie rodiny, že rodina je pre neho všetko, navrhuje odročenie pojednávania z dôvodu, že sa chce dať zastúpiť advokátom a navrhuje využiť služby psychológa. Súd nemá zo strany žalobkyne osvedčené, žeby bol žalovaný trestne stíhaný z trestného činu nebezpečného vyhrážania, resp. bol uznaný súdom za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania. Ani v správe zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 30.07.2020 od kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen do konania o rozvode manželov sp. zn. 11P/9/2020, sa neuvádza, žeby žalovaný uskutočňoval nejaké fyzické ataky na integritu žalovanej. Lustráciou v registri trestov súd zistil, že žalovaný bol naposledy právoplatne odsúdený v roku 2017 a 2019 za trestné činy daňové. Súd poukazuje na fakt, že žalobkyňa už raz podala dňa 14.09.2020 na tunajší súd podanie, ktorým sa domáhala súdneho zákazu priblíženia voči žalovanému. Sud posúdil jej podanie, ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ale nakoľko podanie nemalo náležitosti riadneho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesením č. k. 6C/33/2020-25 zo dňa 21.09.2020, právoplatným dňa 10.10.2020 súd návrh odmietol. Žalobkyňa neodôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že dlhodobé správanie žalovaného na ňu negatívne pôsobí, najmä na jej psychický a fyzický stav a má obavu, že žalovaný sa po ukončení výkonu trestu odňatia slobody bude chcieť opätovne vrátiť k žalobkyni. Súd tiež poukazuje na to, že žalobkyňa a žalovaný majú odlišný trvalý pobyt. Žalobkyňa má trvalý pobyt v W.C., L. XX/XX a žalovaný v Ž. B. V., J. V. XXX/XX. Nevyplýva pritom zo žiadneho dôkazu, žeby žalovaný mal k nehnuteľnosti, v ktorej býva žalobkyňa vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, resp. aspoň právo užívania nehnuteľnosti (napr. formou nájomného vzťahu), teda žalovaný bez ďalšieho nemá právo vstupovať do cudzej nehnuteľnosti, resp. na cudzí pozemok. Pokiaľ sa týka zákazu žalovaného vstupovať do nehnuteľnosti kde býva ich maloletý syn, súd ho posúdil tiež ako nedôvodný, aj s poukazom na to, že žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 13.10.2020 doručenom súdu dňa 14.10.2020 uvádza, že dňa 08.10.2020 (po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody) sa žalovaný so synom stretol, ona nebráni v stretávaní syna s otcom a taktiež v správe zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 30.07.2020 sa uvádza, že nežiada upraviť stretávanie syna s otcom na čas po rozvode. V ostatnom platí to čo už bolo vyššie uvedené vo vzťahu k navrhovateľke. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k názoru, že návrh nateraz nie je dôvodný a preto ho zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.