Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_69Ek-1050-2020.pdf
PDF · 84.13 KB
Case nature
Subarea
69Ek/1050/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 603 481, proti povinnému: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytomB. XXXX/X, XXX XX K. - O., o vymoženie 3686,62 EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1050/2020 zo dňa 28. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1050/2020 zo dňa 28. júla 2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 25.6.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 7C/394/06 zo dňa 27.02.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2007 a vykonateľnosť dňa 10.05.2007 (ďalej len „exekučný titul“). Pôvodná exekúcia bola vedená súdnou exekútorkou Mgr. Annou Michnicovou, so sídlom exekútorského úradu Sartorisova 21, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 95/07, pričom 06.06.2020 došlo k ukončeniu exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava pod sp. zn. 37Er/4901/2007.
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn. 69Ek/1050/2020 zo dňa 28.07.2020, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v časti vymoženie iných trov - paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,-EUR a v časti súdneho poplatku za pôvodný návrh na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 EUR, a to konkrétne jedným výrokom dotknutého uznesenia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie v časti výšky iných trov v celkovej výške 58,60 EUR, nakoľko zistil dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená.
3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia peňažného nároku na paušálne trovy starej exekúcie spolu s náhradou za súdny poplatok za pôvodný návrh. K uvedeným nárokom uplatneným oprávneným v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení uvádza, že paušálne trovy starej exekúcie prináležia súdnemu exekútorovi, pričom v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 ZoUNEK platí, že tieto trovy znáša oprávnený, a zároveň platí, že zákon neumožňuje oprávnenému domáhať sa ich náhrady od povinného. Podobne to platí aj pre trovy konania exekúcie oprávneného. ZoUNEK v ustanovení § 9 ods. 3 výslovne uvádza, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, okrem nároku na náhradu súdneho poplatku. Poukazom na vyššie uvedené vyšší súdny úradník teda v sťažnosťou napadnutom uznesení dospel k právnemu záveru, že oprávnený má opätovným návrhom na vykonanie exekúcie právo uplatniť si nárok len na to, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol oprávnený povinný
zaplatiť za podanie tohto návrhu. Keďže v zmysle vyššie uvedeného oprávnený nemá nárok domáhať sa od povinného zaplatenia paušálnej náhrady trov starej exekúcie vo výške 42 EUR, a rovnako tak ani súdneho poplatku za pôvodný návrh na vykonanie exekúcie vo výške 16,60 EUR, vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 28.07.2020 zamietol návrh oprávneného práve v časti vymoženia paušálnych trov starej exekúcie a v časti súdneho poplatku za pôvodný návrh.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený dňa 11.08.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Oprávnený v podanej sťažnosti uvádza, že v prípade sumy 42 EUR nejde o trovy spojené s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko tieto trovy so samotným podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie vôbec nesúvisia a nevznikli ani s jeho podaním, ale vznikli ešte pred jeho podaním. V zmysle § 6 ods. 1 ZoUNEK sa podľa oprávneného jedná o paušálne trovy, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť trov starej exekúcie, a teda nemohli vzniknúť v súvislosti s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. V súvislosti s vyššie uvedeným oprávnený ďalej poukazom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetný nárok vo výške 42 EUR klasifikuje ako príslušenstvo pohľadávky, konkrétne náklady spojené s jej uplatnením. Oprávnený zastáva názor, že tým, že má v zmysle ustanovenia § 9 ZoUNEK možnosť podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, má taktiež možnosť si uplatniť aj všetky náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré vznikli pred podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, a teda tak paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42 EUR, ako aj súdneho poplatku za pôvodný návrh vo výške 16,60 EUR. Predmetnú argumentáciu údajnej oprávnenosti uplatnených nárokov oprávnený opiera aj o viaceré uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II ÚS 235/2020, IV ÚS 238/2020, II ÚS 240/2020 a iné), z ktorých vyplýva, že hoci je oprávnený povinný paušálne trovy uhradiť súdnemu exekútorovi, môže si ich uplatniť pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie, a to ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Oprávnený v podanej sťažnosti taktiež poukázal na informáciu uvedenú vo vzorovom formulári na podávanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, kde je v časti F) uvedené, že inými trovami sa pri starej exekúcií považujú najmä paušálne trovy na úhradu starej exekúcie.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty', ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
10. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
11. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
12. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
13. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami oprávneného. Súd naň preto v podrobnostiach odkazuje.
14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď s poukazom na znenie ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, podaný opätovne po zastavení starej exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Ustanovenie § 6 ods. 3 ZoUNEK je v danom zákone uvedené takým jednoznačným spôsobom, že nie je možné dospieť k jeho opačnému výkladu tak, ako ho vykladá oprávnený. Zákon v ustanovení § 9 ods. 3 ZoUNEK striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
15. Rovnako správne vyšší súdny úradník poukázal aj na skutočnosť, že oprávnený nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42 EUR ako paušálnych nákladov súdneho exekútora spojených so zastavením starej exekúcie a ani sumy 16,60 EUR titulom zaplateného súdneho poplatku za pôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené nároky si preto nemôže pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému uplatňovať nielen podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, t.j. zo zákona, ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým s poukazom na ustanovenia § 45 a § 61r Exekučného poriadku, keďže jednou zo základných zásad exekučného konania je, že exekúciu možno viesť zásadne iba v rozsahu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu, uvedených v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie. Oprávnený nedisponuje exekučným titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému a nie oprávneného voči povinnému. Rovnako, pokiaľ by oprávnený uvedený nárok uplatňoval voči povinnému ako príslušenstvo pohľadávky, podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, potom ani k takémuto príslušenstvu, nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom voči povinnému. Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté.
16. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje žiadnym exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu voči povinnému, v časti súm zamietnutých napadnutým uznesením.
17. Exekučný súd môže k tvrdeniam oprávneného už iba dodať, že súd však musí vychádzať zo zákonnej úpravy ZoUNEK, či iných právnych predpisov tak, ako ich schválila Národná rada SR väčšinou hlasov svojich poslancov. Rešpektujúc očakávania oprávneného na vymoženie pohľadávky od povinného, súd poukazuje aj na to, že už aj v súčasnosti platná a účinná právna úprava exekučného konania, časovo ohraničuje trvanie exekúcie voči povinnému, pričom zákonodarca mu ponechal po zastavení exekúcie možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náhradu nákladov, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, mu však zákonodarca priznal vo vzťahu k povinnému iba v rozsahu opätovne zaplateného súdneho poplatku (§ 9 ods. 3 ZoUNEK).
18. K odvolávaniu sa oprávneného na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II ÚS 235/2020, IV ÚS 238/2020, II ÚS 240/2020, a iné), súd nad rámec vyššie uvedeného ešte podotýka, že v odôvodnení toho ktorého predmetného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým odmietal ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, o.i. uviedol, že vecným dôvodom zastavenia starých exekúcií bolo riešenie neúnosnej situácie na exekučných súdoch, a to aj zadefinovaním nemajetnosti povinného. Ak teda oprávnený poukazuje na to ktoré uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v závere poukázal na skutočnosť, že oprávnený si môže v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky, súd uvádza, že možnosť uplatnenia náhrady trov starej exekúcie v opätovnom návrhu ešte automaticky nepriznáva oprávnenému právo na jej uspokojenie, na čo už vôbec nepostačuje konštatovanie Ústavného súdu SR v dotknutom uznesení v závere jeho odôvodnenia, ktoré v žiadnom prípade nemožno vnímať ako ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Rovnako tak súd v súvislosti s vyššie uvedeným poznamenáva, že predmetom konania pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky v daných prípadoch ani len nebolo riešenie otázky oprávnenosti nároku na náhradu paušálnych trov starej exekúcie oprávneného voči povinnému. Exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul oprávneného voči povinnému, upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré je exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému, iba na základe toho, že došlo k osobitnej úprave zastavenia starých exekúcií. Ak by mal zákonodarca taký úmysel, bol by ho zahrnul do ustanovení samotného zákona ZoUNEK, čo však neurobil. Preto, ak by exekučný súd postupoval v exekučnom konaní vedenom voči povinnému, aj v časti paušálnych trov starej exekúcie, t.j. bez spôsobilého exekučného titulu svedčiaceho v prospech oprávneného, postupoval by arbitrárne, svojvoľne, v rozpore so ZoUNEK a v rozpore s ďalšími ustanoveniami Exekučného poriadku.
19. Na margo zdôvodnenia údajnej oprávnenosti nároku oprávneného na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie poukazom na printscreen časti vzorového formulára a informácie k jeho vypĺňaniu, súd len záverom poznamenáva, že pre rozhodovanie súdu nemôže byť v žiadnom prípade záväzná informácia uvedená na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá nie je právne záväzným normatívnym právnym aktom.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú, keďže oprávnený nedisponuje exekučným titulom voči povinnému na vymáhanie zamietnutých nárokov, ktoré si v podanom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil bez existencie exekučného titulu k nim, a zamietol ju.
21. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
25. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).