Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_50Ek-929-2019.pdf
PDF · 71.93 KB
No categories available
50Ek/929/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému: X. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX, XXX XX Q., o vymoženie pohľadávky vo výške XX,XX eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou: Mgr. Zuzana Ritter, Exekútorský úrad so sídlom so sídlom Jilemnického 5498/37, 929 01 Dunajská Streda, pod sp. zn. 258EX 320/19, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 50Ek/929/2019 zo dňa 4. augusta 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 50Ek/929/2019 zo dňa 4. augusta 2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.06.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 79,49 eur na základe vykonateľných exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. XXCb/X/XXXX-XX zo dňa 19.10.2017 a uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. XXCb/X/XXXX-XX zo dňa 09.02.2018. Dňa 11.06.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdnu exekútorku.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 50Ek/929/2019 zo dňa 04.08.2020 rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) ako nedôvodný zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1-3, § 61l ods. 2, 3 Exekučného poriadku, na ust. § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) a vecne tým, že povinný neuviedol žiadne ďalšie dôvody, pre ktoré by bolo možné exekúciu zastaviť. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie navrhol zastaviť exekúciu v celosti z dôvodu premlčania nezaplatenej faktúry v zmysle Občianskeho zákonníka. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil z dôvodu, že sa exekúcia vedie na základe vykonateľného rozhodnutia súdu, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiaden relevantný dôvod pre zastavenie exekúcie a preto dôvody pre zastavenie exekúcie v danom prípade nie sú dané, navyše oprávnenému nie je známa skutočnosť, akú premlčanú faktúru mal povinný na mysli. Ak mal povinný za to, že chce uplatniť námietku premlčania, mal tak urobiť v základnom konaní v zmysle Civilného sporového poriadku, resp. mohol v zákonom stanovenej lehote podať odvolanie voči exekučnému titulu. Súd v napádanom uznesení konajúc vyšším súdnym úradníkom konštatoval, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nebol podaný v lehote uvedenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a preto skúmal, či dôvody uplatnené povinným nie sú dôvodmi, ktoré povinný nemohol bez vlastnej viny uplatniť skôr, pričom vyhodnotil, že dôvod, ktorý povinný uviedol nie je dôvodom, ktorý nemohol bez vlastnej viny uplatniť skôr. Aj napriek tomu sa však vysporiadal s zo strany povinného uplatnenou námietku premlčania voči nezaplatenej faktúre, tak že pokiaľ má povinný za to, že došlo k premlčaniu platenia z faktúry, mal túto skutočnosť
náležité uplatniť v základnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, pričom premlčanie už nemôže úspešne uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie, keďže súd v čase rozhodovania návrhu na zastavenie exekúcie môže rozhodovať len o skutočnostiach, ktoré nastali v čase po vydaní exekučného titulu. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu premlčuje po márnom uplynutí lehoty desiatich rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. V zmysle rozsudku zo dňa 19.10.2017 mal povinný plniť oprávnenému v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorá nastala dňa 19.12.2017 a preto v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 04.06.2019 nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty uvedenej v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto k tvrdenému premlčaniu práva oprávneného nedošlo. Súd považoval za preukázané, že oprávnený disponuje exekvovateľnou pohľadávkou voči povinnému na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov a preto považoval návrh oprávneného na vykonanie exekúcie za dôvodný.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný dňa 10.09.2020 na poštovú prepravu sťažnosť nazvanú námietka proti uzneseniu, v ktorej trval na svojej námietke premlčania práva oprávneného vymáhaného v tomto konaní.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimopracovného času.
11. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
12. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP, ak sa právne vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
13. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Pred samotným preskúmaním napadnutého uznesenia bolo potrebné preskúmať včasnosť podanej sťažnosti povinného. Lehota na podanie sťažnosti je 15 dní od doručenia napadnutého uznesenia (§ 242 CSP). Súd v napadnutom rozhodnutí poučil povinného o možnosti podať sťažnosť a ako aj o lehote na je podanie. Sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 24.08.2020, čo znamená, že od nasledujúceho dňa začala povinnému plynúť pätnásťdňová lehota na podanie sťažnosti, ktorá uplynula dňa 08.09.2020. Z exekučného spisu vypláva, že povinný podal sťažnosť na poštovú prepravu až dňa 10.09.2020, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti. Sudca konštatuje, že včasnosť podania sťažnosti je zákonnou podmienkou jej prípustnosti, pretože márnym uplynutím lehoty na podanie sťažnosti nadobúda uznesenie právoplatnosť. Súd sa tak už nemôže zaoberať tvrdeniami povinného, pretože smerujú už voči právoplatnému rozhodnutiu. Lehota na podanie sťažnosti je totiž zákonnou procesnou lehotou, ktorej uplynutím dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného práva, uplatniť sťažnosť. Sťažnosť podaná po uplynutí zákonnej lehoty je preto neprípustná. Súd preto sťažnosť povinného ani nezasielal oprávnenému na vyjadrenie. Keďže CSP samostatne neupravuje riešenie oneskorene podanej sťažnosti, pri rozhodovaní bolo potrebné postupovať podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP a preto súd vec posúdil podľa ust. § 250 ods. 1 CSP a sťažnosť povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 50Ek/929/2019 zo dňa 04.08.2020 s použitím právnej analógie ako oneskorene podanú zamietol bez toho, aby sa zaoberal jej vecným odôvodnením.
16. Keďže si účastníci neuplatnili trovy sťažnostného konania, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).