Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Csp-49-2020.pdf
PDF · 83.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu : Z. I. L., L..C..I.., K.I.: XX XXX XXX, V. XX, XXX XX F., zast.: Mgr. Lenka Heřmánková, IČO: 50 239 406, Košická 56, 821 08 Bratislava-Ružinov, proti žalovanému : M. F., W.. XX.X.XXXX, Q. XXX, XXX XX U. F., o zaplatenie istiny 319,46 € s príslušenstvom , takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 319,46 Eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 319,46 Eur od 28.9.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.08.2020, domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 319,46 € s Eur s príslušenstvom a rozhodnutie veci vydaním platobného rozkazu, odvolávajúc sa na zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa ust.§ 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorým sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o.za podmienok stanovených v zmluve a v obchodných podmienkach, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť v dohodnutej cene.
2. Súd v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému, keď na poslednej známej adrese bydliska zásielku v úložnej dobe neprevzal. Žalobca navrhol pokračovať v konaní pred miestne a vecne príslušným súdom žalovaného.
3. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Vzhľadom na to, že výška pohľadávky je do 1.000,-€, kde nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, súd rozhodol bez pojednávania, vyhlásil rozsudok.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :
5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.06.2019 postúpil postupca I. L. L..C..I... na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný uzavrela s postupcom dňa 19.01.2015 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb (ďalej len „Zmluva“) pod Č.. XXXXXXXX. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie služieb v zmysle Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Na základe Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník, postupca poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Súčasne bola uzavretá kúpna zmluva predmetom ktorej bolo zakúpenie mobilného telefónu v hodnote 314,00€, na splátky v počte 24, po 13,00€.
6. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a vystavil vyúčtovacie faktúry: XXXXXXXXXX na sumu 25,28€ s dátumom splatnosti 30.07.2017, XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 260,00 € so splatnosťou 27.09.2018, XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 34,18 € so splatnosťou 28.06.2018,
7. Z dôvodu neuhradenia ceny poskytnutých služieb sa žalobca žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 319,46 EUR.
8. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
9. Podľa ust. § 43 ods. 12/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
10. Podľa ust. § 52 ods. 1/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa ust. § 52 ods. 2/ Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa ust. § 52 ods. 3/ Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ust. § 52 ods. 4/ Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16.Podľa § 151 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
17.Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
18. Podľa § 215 ods.1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
19. Postupca je dodávateľom, lebo svoje služby poskytuje v rozsahu svojej činnosti, ktorú má zapísanú v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný.
20. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba občan, ktorý nekoná pre účely zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa.
21. Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo Zmluvy a jej Dodatku, je zrejmé aj s poukazom na ust. § 52 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto sa na daný právny vzťah musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.
22. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, a stieranie hraníc medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravených a predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
23. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.
24. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli platnú písomnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, keď žalovaný porušil podmienky zmluvy a nezaplatil účtované služby v lehote splatnosti faktúr, ako ani splátky na kúpu zariadenia, dojednané v kúpnej zmluve, čím nárok žalobcu ostal dôvodný. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil nárok žalobcu. Okrem toho sa s ich plnením dostal aj od omeškania. Súd žalobe vyhovel, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu za poskytnuté služby bol dôvodný, Na základe takto zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti podľa §191 C.s.p. vyplýva, že žalovaný, hoci na to bol povinný podľa § 151 ods.2 C.s.p., nepredložil súdu žiaden dôkaz. Postupca riadne plnil vzniklo postupcovi právo na plnenie uzavretím zmluvy, kde sa žalovaný zaviazal zaplatiť za poskytované služby, spôsobom a v rozsahu až do prenesenia čísla, ktoré predstavovali mesačné poplatky za služby.
25. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, má nárok žalobca na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. (účinného v čase omeškania dlžníka), na základe ktorého bola stanovená výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom omeškania sa dlžníka. Vzhľadom na to, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške v akej ho žalobca vyčíslil v žalobnom návrhu.
26. Súd pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP vychádzal zo skutočnosti, že žalobca mal vo veci 100 %- ný úspech. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
27. O výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)