Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-46-2020.pdf
PDF · 93.77 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. R., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: D. R.Š., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.. Y.. S. XX/XX, M. K., C..Č.. A. W. XX, A., zastúpená splnomocneným zástupcom Q. K., F.., LL.M., bytom B. X. XXXX/XXX, Bratislava a otca: V. K., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Č.. XXX, K., t.č. ÚVV Banská Bystrica, v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému V. R., N.. X.XX.XXXX zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne od 24.4.2020, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
II. Zročné výživné za obdobie od 24.4.2020 do 31.10.2020 vo výške 218,12 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 10,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom november 2020.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 20.1.2012 č. konania 61P/10/2011-38 v časti výroku o výživnom.
IV. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 24.04.2020, sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletého syna zo sumy 75,- eur na sumu 150,- eur mesačne, a to spätne od 01.01.2020.
2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného nastali podstatné zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa. Po poslednom súdnom rozhodnutí otec začal navštevovať maloletého syna, ktorého od narodenia videl iba 3-krát. Matka vtedy dala otcovi šancu a snažila sa, aby si syn k nemu vytvoril vzťah, keďže ho nepoznal. Maloletý syn si otca obľúbil. Istý čas rodičia maloletého dokonca žili aj v spoločnej domácnosti. Potom sa však otec maloletého odsťahoval k svojim rodičom mimo Bratislavu. Stávalo sa, že otec meškal s platením výživného aj niekoľko mesiacov. Keď raz matka žiadala peniaze pre syna, otec maloletého ju fyzicky napadol, udrel a vykrúcal jej ruky, o čom existuje záznam na polícii aj lekársky posudok. Potom otec pracoval opäť v Bratislave, občas navštívil maloletého syna a raz za čas poslal nejaké peniaze. Následne s ním zostala tehotná jeho kolegyňa z práce, ktorá mu údajne zakazovala platiť výživné na maloletého syna. Matka preto podala na otca trestné oznámenie a výživné vymáhala prostredníctvom exekútora, ale ten od otca nič nevymohol. Keď otca predvolali na políciu,
začal platiť len 10,- eur mesačne. Asi rok matka poberala od štátu náhradné výživné, potom jeho výplatu prerušili a ešte od matky žiadali späť. Od roku 2018 otec zaplatil možno 3 x ročne po 30,- eur, roky syna nenavštevoval ani sa o neho nezaujímal. Maloletý navštevuje športový krúžok, potrebuje školské potreby a pomôcky, rovnako stravu a ošatenie. Matka mu kupuje vitamíny na imunitu a kosti, bude potrebovať rehabilitácie. Taktiež má problémy zo zubami, kde už matka zaplatila 400,- eur a ďalších 400,- eur bude potrebovať na zubný strojček. Maloletý má za sebou dve operácie ruky, kedy výdavky za nemocnicu vyšli na 210,- eur. Matka teraz pracuje ako čašníčka na výpomoc obedov, nakoľko prevádzku uzavreli kvôli ochoreniu COVID-19 a prišla tak o svoj príjem.
3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 150,- eur mesačne, nakoľko jeho finančné možnosti mu neumožňujú platiť takéto výživné. Momentálne je bez práce, o ktorú prišiel kvôli COVID-19. Žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou a spoločným maloletým synom V. K., N.. XX.XX.XXXX. Na maloletého V. prispieval podľa svojich finančných možností, nakoľko mu v práci strhávali aj exekúcie a to nie v malej sume. O maloletého V. otec prejavil záujem opakovane, niekoľkokrát počas rokov, no napriek tomu mu nebol umožnený kontakt s maloletým. Ešte pred jeho narodením sa s ním matka maloletého rozišla a neuviedla ho ani ako otca dieťaťa. Otcovstvo priznal dobrovoľne na súde, no matka maloletého aj napriek jeho snaženiu nebola s ničím spokojná. Po čase si otec založil rodinu a narodil sa mu druhý syn, o ktorého sa stará od narodenia a syn je na neho veľmi citovo naviazaný.
4. Otec maloletého sa súdneho pojednávania nezúčastnil, o termíne pojednávania bol riadne upovedomený, netrval na svojej osobnej účasti a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd preto vec prejednal v zmysle § 31 Civilného mimosporového poriadku aj v jeho neprítomnosti.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s rodným listom, potvrdeniami o príjme matky, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, potvrdením o nemocenských dávkach, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 61P/10/2011, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P/10/2011-38 zo dňa 20.01.2012 súd zastavil konanie o určenie otcovstva a schválil dohodu rodičov, podľa ktorej bol maloletý V. R., N.. X.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 75,- eur mesačne počnúc novembrom 2009. Zročné výživné za obdobie od novembra 2009 do 31. januára 2012 bolo vyčíslené na sumu 1.875,- eur po započítaní 150,- eur, ktoré sa otec zaväzuje uhrádzať formou mesačných splátok vo výške 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky počnúc dňom 1. februára 2012 vždy do 15. dňa v mesiaci. Styk otca s maloletým bude na základe dohody rodičov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.02.2012 a v časti výroku o výživnom vykonateľnosť dňa 16.03.2012.
7. V čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom mal maloletý V. 2 roky. Matka s ním bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 215,- eur. Otec maloletého pracoval brigádnicky a zarobil cca 300,- eur. Ani jednej z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
8. V súčasnosti je maloletý V. žiakom 5. ročníka základnej školy.
9. Matka maloletého je zamestnaná. Za obdobie od 10.03.2020 do 30.06.2020 jej bol zo strany Sociálnej poisťovne priznaný nárok na ošetrovné na maloleté dieťa, toto jej bolo vyplatené v celkovej výške 1049,40 eur. V zamestnaní dosahuje príjem vo výške 560,91 eur mesačne netto. Spolu s maloletým synom a svojimi rodičmi býva v prenajatom byte, kde platí nájomné 300,- eur mesačne. Okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť.
10. Otec maloletého je od 15.08.2020 vo výkone väzby. Svoje aktuálne majetkové a zárobkové pomery súdu nepreukázal. Okrem maloletého V. má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi V. K., N.. XX.XX.XXXX.
11. Matka v konaní pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu. Otec maloletého jej neplatí žiadne výživné. Naposledy bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 75,- eur mesačne, čo absolútne nepostačuje. Nejaký čas poberala aj náhradné výživné, potom jej bolo odňaté. Dokonca bola
vyzvaná, aby ho vrátila, na to sa odvolala a odvtedy sa nič nedeje. Maloletý syn navštevuje 5. ročník ZŠ. Chodí na box, za čo mesačne uhrádza 45,- eur mesačne. Syn mal problémy so zubami, potreboval opraviť veľa kazov. V roku 2019 matka zaplatila u zubára 400,- eur. Urobili aj rozpočet na zubný strojček a ten by mal stáť 395,- eur. Naposledy bolo určené výživné, keď mal syn 2 roky. Matka pracuje ako čašníčka. Jej mesačný príjem je vo výške 550,- eur, okrem toho má sprepitné v rôznej výške, mesačne cca 200,- eur. Býva v prenajatom 3-izbovom byte aj so svojou matkou a otcom, ten pracuje. Mama jej pomáha so synom. Otec naposledy videl maloletého syna pred tromi rokmi, ani o neho nemá záujem. Od otcovej priateľky sa dozvedela, že si otvárajú krčmu v Dudinciach. Otec pracoval v minulosti ako čašník. Otec neprišiel do nemocnice ani keď mal syn zlomenú ruku. Nie je pravda, že sa otec o syna zaujímal a matka to odmietala. Stalo sa, že syna oklamal, že sa s ním stretne a nič z toho nebolo. Pred dvomi rokmi bol syn u babky v Kovarciach, kde sa stretol aj s otcom. Bol tam 2 dni. Keď tam syn bol v roku 2019, tak už plakal, lebo ho dali spať do inej časti domu ako ostatných. Matka ďalej uviedla, že je ochotná pristúpiť aj na nižšiu sumu vyživovacej povinnosti, ako pôvodne navrhla, nie však nižšou ako 120,- eur.
12. Kolízny opatrovník maloletého mal za to, že je dôvod na zvýšenie výživného, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba. Keď je matka ochotná sa dohodnúť, tak by mohlo byť výživné zvýšené na 100,- eur mesačne. Napokon sa priklonil k návrhu matky na zvýšenie výživného.
13. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito
všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov.
19. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určenie výživného tak v pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje čiastočné zvýšenie vyživovacej povinnosti. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo viac ako 8 rokov, V. mal v čase pôvodnej úpravy necelé 3 roky, v súčasnosti má takmer 11 rokov , navštevuje 5. ročník základnej školy. Výživné určené v tomto konaní je na dolnej hranici a čiastočne zohľadňuje situáciu, v ktorej sa ocitol otec. Otec je toho času vo väzbe, nemá možnosť pracovať a zároveň pri akceptovaní prezumpcie neviny, nemožno ani vyhodnotiť otcov stav, ako situáciu, ktorú si zavinil sám. Z tohto dôvodu súd vyhovel matke len čiastočne a vo zvyšku súd návrh zamietol. Na druhej strane súd nepovažoval za spravodlivé ponechať výživné v pôvodnej sume, nakoľko táto suma pokryje akurát výdavky maloletého na školu ( obedy, desiata školské pomôcky) a v podstate prenáša celú ťarchu vyživovacej povinnosti na matku. Otec má ďalšie maloleté dieťa, musí i byť vedomý toho, aké náklady sú s výchovou maloletého dieťaťa spojené a musí si byť vedomý toho, že doposiaľ určené výživné nepostačuje a pokryje len malú časť výdavkov. Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec sa so synom nestretáva, vyživovaciu povinnosť si riadne neplní. Vyživovaciu povinnosť súd zvýšil od podania návrhu na zvýšenie výživného.
20. Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 24.4.2020 do 31.10.2020 (6 mesiacov + alikvótna časť za mesiac apríl ) dosahuje výšku 218,12 eur ( 35,- eur x 6 mesiacov =210,- eur + 8,12 eur alikvótna časť za mesiac apríl 2020, naposledy určené výživné 75, eur v tomto rozhodnutí 110,- eur, rozdiel 35, eur)
21. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku.
22. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.