Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-95-2023.pdf
PDF · 99.7 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/95/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky G.. O. X., H.. T., A.. XX.XX.XXXX, W. O. X, F. - X., zastúpenej JUDr. Lýdiou Figura Molnárovou, advokátkou so sídlom Hlavná 145/167, Valaliky - Košťany, proti manželovi navrhovateľky G.. B. X., A.. XX.XX.XXXX, W. O. X, F. - X., v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 38Pc/8/2023-42 zo dňa 26.6.2023 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľka (ďalej aj „manželka“) podala dňa 01.02.2023 na Okresný súd Prešov návrh na rozvod manželstva, ktorý odôvodnila tým, že manžel trávil veľa času mimo domu, mal problém s alkoholom, odcudzili sa, nežijú ako manželia. K manželovi neprechováva žiadne pozitívne city, či pocity, skôr má strach povedať si svoj názor z obavy možnej hádky. Uviedla, že sú dvaja cudzí ľudia, intímne spolu nežijú už dlhšiu dobu, medzi nimi existuje už iba formálny zväzok, vzťahy sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nemôže ďalej plniť svoj účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto žiada, aby súd manželstvo rozviedol.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. r o z v á d z a manželstvo G.. O. X., H.. T. A.. XX.XX.XXXX a G.. B. X., A.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX,
II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 22, § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Z vykonaného dokazovania súdom nepochybne vyplýva, že bola splnená zákonná podmienka pre rozvod manželstva účastníkov v súlade s § 23 Zákona o rodine, pretože ide o odôvodnený prípad zrušenia manželstva rozvodom v súlade s § 22 Zákona o rodine. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené. Medzi manželmi bola preukázaná narušená dôvera. Aj keď jeden z manželov (manžel) vyvíjal snahu po riešení manželskej krízy, manželka nemala žiaden záujem pokúsiť sa o obnovu manželského spolužitia. Jednoznačne tvrdila, že stratila dôveru k sľubom manžela o zmene, či obmedzení alkoholu, nechce byť už súčasťou tohto formálneho manželstva. Manželia spolu od roku 2008 intímne nežijú. Súd poznamenáva, že rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Manželstvo účastníkov konania vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd zastával v danom prípade názor, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené, ako to má na mysli ustanovenie § 23 Zákona o rodine, dlhodobo neplní svoj spoločenský účel a vzhľadom na stratu citových väzieb a dôvery medzi partnermi je vylúčená možnosť obnovenia spolužitia i do budúcnosti. S prihliadnutím na takto prevedené dokazovanie, súd návrh na rozvod manželstva kvalifikoval ako dôvodný a tomuto vyhovel.
5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
III. Obsah odvolania manžela navrhovateľky a vyjadrení k odvolaniu
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel navrhovateľky. Uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom a zastáva názor, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti o stave manželstva - nevypočul syna aj napriek žiadosti navrhovateľky a ani ďalšie deti. Trvá na vypočutí dospelých detí pre zistenie skutočného stavu a životaschopnosti manželstva aj rodiny.
7. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, žiadala, aby ho odvolací súd potvrdil. Odvolanie považuje len pre využitie práva podať odvolanie v zákonom stanovenej lehote, pričom manžel navrhovateľky nepredložil žiaden relevantný dôkaz, aby odvolací súd rozhodol inak ako rozhodol súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie výsluchom navrhovateľky, ktorá týmto výsluchom bola traumatizovaná, správne zistil, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia a manželstvo nemôže ďalej plniť svoj účel, čím nebol daný dôvod na odročenie pojednávania a vykonanie ďalších dôkazov. Podľa jej názoru nie je žiadna potreba vypočutia dospelých detí, účastníkov konania o rozvod manželstva. Navrhovateľka nezdieľa s manželom spoločnú domácnosť od 5.8.2023. Kvôli napätým vzťahom s najmladšou dcérou B. odišli bývať inde, napriek tomu, že rodinný dom je v BSM a postavený na pozemku, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. S manželom netvoria spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, nepodieľajú sa spoločne na žiadnych aktivitách a trávení spoločných chvíľ, a navrhovateľka sa nemieni do spoločnej domácnosti vrátiť z dôvodu, že jej psychická pohoda a pohoda dcéry, ktorá ešte nie je osamostatnená, je pre ňu a pre matku najdôležitejšia. Vypočutie detí by bolo pre deti traumatizujúce a ešte viac by zhoršilo vzťahy v rodine. Je pravdou, že ich otec nebil, ale zažili veľa bolesti tým, že uprednostňoval alkohol pred rodinou. Najmladšia dcéra má pretrvávajúce úzkosti a depresie, ktoré si odniesla z pozitívnej výchovy od otca. Od decembra minulého roku navštevuje psychologičku, no jej problémy pretrvávajú, nezvláda jeho prítomnosť, ak má vypité. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok „CSP“) oprávneným subjektom
- účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku, argumenty manžela predostreté v odvolacom konaní, vyjadrenie navrhovateľky bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.
10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Odvolateľ v odvolaní namieta nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcej skutočnosti o stave manželstva - súd nevypočul syna aj napriek žiadosti navrhovateľky a ani ďalšie deti. Táto námietka je podriadená pod režim ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V zmysle ust. § 185 a nasl. CSP (v spojení s § 2 ods. 1 CMP) je dokazovanie zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP), avšak musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom. V civilnom mimosporovom konaní, v ktorom je súd povinný zistiť skutočný stav veci, v prípade, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci (čl. 6, § 35, § 36 CMP). Nie je však vylúčené, aby si súd osvojil (fakultatívne) zhodné tvrdenia účastníkov, ale len za splnenia podmienky, že nemá pochybnosti o ich pravdivosti, a zároveň nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
12. K uvedenému odvolací súd uvádza, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že navrhnuté dôkazy - výsluch detí manželov s poukazom na objektívne existujúcu dlhodobú konfliktnosť vzťahu medzi manželmi a tiež s poukazom na vzťah rodičov a detí, nie je možné za tohto stavu považovať za podstatné pre rozhodnutie vo veci a je tak nadbytočné. Súd prvej inštancie nevykonaním tohto dokazovania predišiel zbytočným prieťahom, konal hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (čl. 12 CMP) a správne sa vyhol i tomu, aby vykonal dokazovanie, ktoré by spoločné deti manželov neprimeraným spôsobom zaťažovalo. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie by bolo vykonanie výsluchu detí manželov bezdôvodné a nadbytočné, pretože skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu boli v priebehu konania preukázané inými relevantnými dôkazmi.
13. Odvolací súd môže len zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné (zvyšné dôkazy, ktoré považuje za nedôležité, nepodstatné, duplicitné, neplatné, resp. neúčinné, nevzťahujúce sa k veci, vytriedi a nehodnotí), súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom jeho hodnotiaca úvaha musí zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného skutočného stavu veci, musí byť preskúmateľná odvolacím súdom. Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré z návrhov na vykonanie dokazovania považoval za nesúvisiace s danou vecou, nadbytočné, nemajúce pre vec význam, resp. preukazujúce nesporné tvrdenia alebo už preukázané skutočnosti, bolo legitímnou možnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vytriediť a nehodnotiť ich.
14. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie, pretože skutočný stav zistený súdom prvej inštancie bol dostatočný pre prijatie záveru o dôvodnosti vyhovenia návrhu na rozvod manželstva. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie, s poukazom aj na hospodárnosť konania, by doplňovanie dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom na už ustálený skutočný stav veci zistený dôkazmi,
realizovanými na súde prvej inštancie, ktorý vyplynul i z celkového správania sa a konania účastníkov v priebehu súdneho konania.
15. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd dodáva, že manžel nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva a tvrdí, že manželstvo nie je formálnym zväzkom, chce zotrvať v manželskom zväzku.
16. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené, ako to má na mysli ustanovenie § 23 Zákona o rodine, dlhodobo neplní svoj spoločenský účel a vzhľadom na stratu citových väzieb a dôvery medzi partnermi je vylúčená možnosť obnovenia spolužitia i do budúcnosti.
17. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť spolu, byť si verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť alebo nie. Je prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov, čo sa môže logicky premietnuť do rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.
18. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť. Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie ustanovení o výživnom.
19. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení § 18, § 19 ods. 1 Zákona o rodine manželia v manželstve sú povinní spravovať sa hlavnými zásadami, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, jednotlivé práva a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom, ako aj vytváranie zdravého rodinného prostredia. V danej veci v dôsledku dlhodobého odcudzenia manželia si neplnia svoje zákonné povinnosti, nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život.
20. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.
21. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.
22. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú ako manželia. Povinnosť žiť spolu neznamená totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Navrhovateľka odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek tomu, že manžel má záujem o obnovenie spolužitia. Aj napriek týmto tvrdeným snahám navrhovateľka odmieta žiť spolu s manželom a od podania návrhu sa nič nezmenilo na jej postoji ani v priebehu odvolacieho konania. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o rodine. Na vytvorenie a pretrvávanie spoločného zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť. Manželia spoločne nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky vyššie uvedené zistenia preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami.
23. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva vytvoriť zabezpečenie a kvalitu, ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody, neochota manželky zotrvať v manželstve, strata jej citovej náklonnosti k manželovi. Možno konštatovať, že ide o nedostatok zodpovednosti oboch manželov zvládnuť problémy v rodine a zvládnuť svoju úlohu v manželstve. Príčinou rozpadu manželstva je aj chýbajúca komunikácia a klasický manželský život, tiež neriešenie spoločných vecí.
24. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami a dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania, a taktiež príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. Súd dostatočným spôsobom zisťoval skutočný stav, kde bolo preukázané, že vzťah manželov je dlhodobo vážne narušený, vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel a svoje základné funkcie. V tomto prípade nejde o harmonické a trvalé životné spoločenstvo, skôr len o formálny zväzok dvoch dospelých ľudí, ktorí nezdieľajú spoločne manželský život, čo podľa názoru súdu nestačí na to, aby bolo manželstvo udržateľné, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol aj napriek nesúhlasu manžela. Rozvrat manželstva nie je len krátkodobý, ale trvalý. Výchovná funkcia manželstva bola ukončená tým, že deti narodené v manželstve účastníkov sú plnoleté, a teda súd prvej inštancie nemusel prihliadať na ich záujem. Za danej situácie je rozvod manželstva individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov a pokiaľ navrhovateľka zásadne odmieta obnovenie manželstva, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva.
25. Pokiaľ manžel navrhovateľky namieta nesprávny záver súdu o dôvodnosti rozvodu manželstva a prejavuje nesúhlas s rozvodom, odvolací súd poukazuje na odmietavý postoj navrhovateľky, ako aj obsah jej vyjadrenia k odvolaniu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd aj napriek nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva, ako aj jeho tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie.
26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vrátane správneho výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).