Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci žalobkyne: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. S. R. XX, XXX XX C., právne zast.: JUDr. Ľubica Blažejová, advokátka, so sídlom Krivánska 4, 974 11 Banská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. apríla 2017, o invalidný dôchodok, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 18.07.2016 uplatnila v Sociálnej poisťovni nárok na priznanie invalidného dôchodku.

2. O žiadosti žalobkyne rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie, prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.08.2016 tak, že podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa čl. 11 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a K. o sociálnom zabezpečení priznala žalobkyni invalidný dôchodok v sume 83,40 Eur mesačne od 18.07.2016.

3. Za invalidnú bola žalobkyňa uznaná na základe záverov posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen zo dňa 18.07.2016, podľa ktorého pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o XX% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí: Duševné choroby a poruchy správania, kapitola V, položka 4, písm. b) - neurotické, stresové a somatoformné poruchy - ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k Žalovaná v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatovala, že žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok v zmysle

4. Žalobkyňa proti predmetnému rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala posúdenie svojho zdravotného stavu a žiadala o zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nesúhlasila najmä s nezohľadnením ďalších pridružených ochorení.

5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.04.2017 zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že po odvolaní bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen dňa 22.09.2016, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený komplexne, preto odvolaniu nebolo vyhovené a predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Tento nanovo posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 06.04.2017 so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ochorenie - kapitola V, duševné choroby a poruchy správania, položka 4 - neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písm. b) - ťažké formy, určené podľa prílohy č. 4 k , čomu zodpovedá určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť XX%. Za ostatné zdravotné postihnutia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne boli zhodnotené lekárske správy: prepúšťacia správa z hospitalizácie na O. oddelení Nemocnica W. od 19.06.2015 do 25.06.2015, B. vyšetrenie zo dňa 24.10.2014, Z. vyšetrenie zo dňa 20.08.2015, H. vyšetrenia zo dňa 19.11.2015 a 01.07.2016, O. vyšetrenie zo dňa 13.09.2016 a F. vyšetrenie zo dňa 16.09.2016. Posudkový lekár zohľadnil konziliárne H. vyšetrenie žalobkyne počas hospitalizácie, pri ktorom bola preukázaná J. I. C. C. J.. Konštatoval, že išlo o jediné vyšetrenie H. pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne, nakoľko žalobkyňa napriek výzvam ďalšie lekárske správy, ktoré by umožňovali zhodnotiť priebeh H. ochorenia nepredložila. Rovnako sa na opakované predvolania k posudkovému lekárovi nedostavila, a to dňa 21.12.2016, 07.03.2017 a 21.03.2017, preto bol zdravotný stav žalobkyne posúdený na základe predloženej posudkovej a zdravotnej dokumentácie bez prítomnosti žalobkyne dňa 06.04.2017. Žalovaná v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia uzavrela, že skutkový stav bol vo veci objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok.

7. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 29.07.2017 a žalobu podala na nepríslušnom Okresnom súde Zvolen, poštou dňa 28.09.2017. Na základe výzvy Okresného súdu Zvolen na odstránenie vád podania, žalobkyňa doplnila dôvody žaloby, keď namietala, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, čo nebolo zohľadnené s tým, že jej mala byť určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách „71%, alebo nad 70%, alebo 70% a viac“.

8. Okresný súd Zvolen uznesením č. k. -31 zo dňa 06.05.2020 podľa (ďalej len „“) postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako príslušnému správnemu súdu v zmysle .

9. Žalobkyni bola rozhodnutím Centra právnej pomoci, pracovisko Banská Bystrica priznaná právna pomoc, určená advokátka, ktorá doplnila správnu žalobu. Navrhovala, aby správny súd zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa, ako aj jemu prechádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa , pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Namietala nedostatočné zohľadnenie záverov z O. kontrolného vyšetrenia zo dňa 13.09.2016, z ktorého podkladu vychádzal aj odborný posudok posudkového lekára ústredia, z ktorého je zrejmé, že u žalobkyne sa nejedná len o zdravotné postihnutie definované ako rozhodujúce, ale že jej zdravotný stav vykazuje aj iné závažné postihnutie, ktorú skutočnosť však posudkový lekár žalovanej nezohľadnil. Tvrdila, že zdravotný stav žalobkyne bol posudkovým lekárom žalovanej posúdený zľahčujúcim spôsobom, nebol posúdený komplexne, nezohľadnil ďalší vývoj ochorenia, resp. výsledok jeho liečby. Rozhodnutie žalovanej teda vychádza z podkladu, ktorý nespĺňa podmienky

10. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Trvala na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a tvrdila, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu posudkových záverov, a to napriek tomu, že jej bola opakovane zasielaná výzva a posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom bolo viackrát odročené. Prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej,

keď v čase jeho vydania, na základe riadneho zistenia skutočného stavu, zodpovedalo zákonu. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne dospeli k záveru, že pridružené zdravotné postihnutia, na ktoré sa žalobkyňa odvolávala aj v správnej žalobe, nepodmieňovali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený a že rozhodnutie žalovanej vychádza z podkladu, ktorý nespĺňa podmienky sú nedôvodné.

11. Žalobkyňa nevyužila možnosť podať repliku.

12. Napriek tomu, že žiaden z účastníkov konania výslovne nenavrhol vo veci nariadiť pojednávanie, správny súd vzhľadom na okolnosti predmetnej veci považoval pojednávanie za potrebné, a preto pojednávanie nariadil podľa . Pojednávania sa zúčastnili predvolané osoby, t. j. právna zástupkyňa žalobkyne aj poverená zástupkyňa žalovanej.

13. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na svojej argumentácii a stanoviskách. Právna zástupkyňa trvala na žalobnom návrhu - petite žaloby v celom rozsahu. Rovnako zástupkyňa žalovanej zotrvávala na návrhu žalobu zamietnuť. Súd na pojednávaní oboznámil s lekárskou správnou, zápisnicou zo dňa 30.10.2019 vo veci posúdenia dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku žalobkyne na základe kontrolnej lekárskej prehliadky, ktorá je súčasťou predloženého administratívneho spisu.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd ( a ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a . Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa žalobu zamietol.

15. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

18. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

19. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami a stanoviskami účastníkov konania, s obsahom administratívneho a dávkového spisu a dospel k záveru, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom stanovený postup pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku, čo vyústilo do vydania rozhodnutí žalovanej v oboch stupňoch v súlade so zákonom.

20. Predmetom tohto súdneho konania je posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej poisťovne v konaní o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku, ktorú podala dňa 18.07.2016, ktorej bolo vyhovené a invalidný dôchodok jej bol priznaný vo výške 83,40 Eur mesačne od 18.07.2016, čo zodpovedá určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť XX%, avšak žalobkyňa namieta, nesprávne určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá vzhľadom na jej zdravotný stav mala byť určená viac ako 70%.

21. Podľa ; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa ; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

23. Podľa ; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

24. Podľa ; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

25. Podľa ; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

26. Podľa ; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

27. Podľa ; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

28. Podľa ; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

29. Podľa ; suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

30. Podľa ; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.

31. Podľa ; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

32. Podľa ; lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

33. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočiek a ústredia.

34. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (. ) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle a nasl. , pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( ).

35. V zmysle zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. jednej diagnózy s možným prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú (, ). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť, avšak najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

36. Ako už bolo vyššie uvedené, posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.1015).

37. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní.

38. Správny súd po oboznámení sa s odbornými posudkami o invalidite vydanými posudkovými lekármi dospel k záveru, že boli vypracované po zvážení všetkých okolností namietaných žalobkyňou a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a z poznatkov súčasnej medicíny. Posudkové závery sú podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne. Záver posudkov má základ v lekárskych nálezoch a vyšetreniach zdravotných problémov, ktoré uvádzala žalobkyňa v konaní pred Sociálnou poisťovňou a ktoré preukazovala predloženými lekárskymi správami. Záver posudkov korešponduje s vykonanými

medicínskymi vyšetreniami a s predloženými odbornými nálezmi ( ). Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni správny súd nemá žiadny dôvod pochybovať.

39. Žalobkyňa síce rozporovala záver posudkového lekára ústredia, keď namietala nezohľadnenie lekárskej správy z interného kontrolného vyšetrenia zo dňa 13.09.2016, avšak z posudku posudkového lekára ústredia je zrejmé, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne zohľadňoval aj výsledky z tohto vyšetrenia. To, že sa žalobkyňa nestotožňuje so záverom odborného posúdenia posudkového lekára neznamená, že tieto lekárske závery neboli zhodnotené, že by sa nimi posudkový lekár nezaoberal. Z odborných posudkov vyplýva, z akých podkladov posudkoví lekári vychádzali. V závere posudkoví lekári uviedli posudkový záver, t. j. zovšeobecnený záver zo všetkých posudzovaných lekárskych správ, vyšetrení, ktoré mali k dispozícii.

40. Posudkoví lekári vzali do úvahy aj ďalšie zdravotné ťažkosti žalobkyne, avšak nezistili dôvod pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% v zmysle Správny súd pritom poznamenáva, že ani navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% (je možné priznať maximálne 10% bez ohľadu na množstvo ďalších pridružených ochorení), by neviedlo k určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, keďže za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť XX%, čo s navýšením by predstavovalo len 70% (teda nie viac ako 70%). Suma invalidného dôchodku potom mohla byť vypočítaná len v zmysle , a nie podľa tohto zákona.

41. Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom nepredložila žiadne také dôkazy, ktoré by záver žalovanej spochybňovali alebo by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného postihnutia, ako bol ustálený v čase rozhodovania. Neuviedla nič nové, čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania neboli zaoberali. Žalobkyňa neuviedla také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v predmetnom konaní.

42. Námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej ani jemu prechádzajúce prvostupňového rozhodnutia. Aj podľa správneho súdu, námietky žalobkyne vychádzajú len zo subjektívneho presvedčenia žalobkyne o nesprávnom hodnotení jej zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Navyše, správnosť záveru posudkových lekárov vyplývajúcich z posudkov zo dňa 18.07.2016 a zo dňa 06.04.2017 nebol prelomený ani pri kontrolnom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne dňa 30.10.2019. Z tohto posudku vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ochorenie: Duševné choroby a poruchy správania, Neurotické, stresové a somatoformné poruchy - ťažké formy (kapitola V, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k ), s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť XX%. Posudkový lekár pri kontrolnom posúdení vychádzal z novších lekárskych správ, a to H. vyšetrenia zo dňa 17.10.2019, Z. vyšetrenia zo dňa 04.09.2019, H. vyšetrenia zo dňa 27.08.2019, O. vyšetrenia zo dňa 05.09.2019, pričom nedospel k inému záveru ako posudkoví lekári, posudzujúci zdravotný stav žalobkyne v súvislosti s jej žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku.

43. Správny súd poznamenáva, že v zmysle je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou. Preto by ani nemohol prihliadať na nové dôkazy - lekárske správy a nálezy vyhotovené po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, pokiaľ by preukazovali zmeny v diagnostickom zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne, ak by ho žalobkyňa vedela preukázať novými odbornými lekárskymi nálezmi, žalobkyňa môže požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o zvýšenie invalidného dôchodku.

44. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal za správne, súladné a príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

45. Žalobkyni, ktorá bola v konaní neúspešná, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ). Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).