Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50CbZm/7/2020

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: C.. U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, XXX XX E., právne zastúpený JUDr. Ján Halko, advokát, so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. B. XXXX/XX, XXX XX Y. M. - U., o zaplatenie 50.000,- eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Súd z a m i e t a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 04.10.2020 v celom rozsahu, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné právo k spoluvlastníckemu podielu žalovaného o veľkosti X/X na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. U.É., obec Y. M., okres Y. M., zapísaných na LV č. XXX ako: pozemok parcela reg. „C“ č. XXX/XX - K. P. R. O. o výmere XXX m2, pozemok parcela reg. „C“ č. XXX/XX - K. o výmere XXX m2, stavba, rodinný dom súp. č. XXXX, stojaci na parc. č. XXX/XX, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej touto žalobou.

Žalobcovi náhradu trov konania vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 05.10.2020 podal na Okresnom súde Žilina žalobu spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že vystavením vlastnej zmenky dňa 04.07.2019 v Y. M. sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu 50.000,-eur bez protestu C.. U. W., nar. XX.XX.XXXX, so splatnosťou 04.10.2019. Ku dňu podania žaloby žalovaný neuhradil zmenkovú sumu, ani čiastočne. Dňa 15.09.2020 C.. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX E. previedol indosamentom (uvedeným priamo na rube zmenky) všetky práva z tejto zmenky na žalobcu. V zmysle ustanovenia zmenkový a šekový, má žalobca právo okrem zmenkovej sumy na 6% ročný úrok odo dňa zročnosti zmenky (04.10.2019), ako aj odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (166,67 eur). Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 50.000,-eur spolu so 6% ročným úrokom zo sumy 50.000,- eur od 04.10.2019 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 166,67 eur a trovy konania vo výške 4.218,20 eur, všetko do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. 2. Žalobca zároveň navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie v zmysle ust. . Žalobca navrhuje, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo k spoluvlastníckemu podielu žalovaného o veľkosti X/X na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. U., obec Y. M., okres Y. M., zapísaných na LV č. XXX ako: pozemok parcela reg. „C“ č. XXX/XX - K. P. R. O. o výmere XXX m2, pozemok parcela reg. „C“ č. XXX/XX - K. o výmere XXX m2, stavba, rodinný dom súp. č. XXXX, stojaci na parcele č. XXX/XX, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej touto žalobou. Žalobca zákonný predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia

- obavu, že exekúcia bude ohrozená osvedčuje skutočnosťami : Žalovaný podľa informatívneho výpisu zo živnostenského registra podniká od roku 2008 (s krátkou cca ročnou prestávkou) v oblasti maloobchodu/veľkoobchodu, organizovania kultúrnych a iných spoločenských podujatí a poskytovania reklamných a marketingových služieb. Príjmy zo živnosti teda mohli byť postihnuté v rámci exekúcie

vedenej proti žalovanému ako fyzickej osobe. Od 29.05.2020 je v obchodnom registri zapísaná spoločnosť s ručením obmedzeným B. F..E..D.., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný. Žalovaný tak po vystavení zmenky založil právnickú osobu so samostatnou právnou subjektivitou a teda príjmy z podnikania tejto právnickej osoby už nemôžu byť postihnuté exekúciou vedenou proti žalovanému. Na tomto mieste sa žiada podotknúť, že žalovaný už bol aj v minulosti jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti s názvom R. SK R. F..E..D.., ktorú nadobudol 06.12.2011 a táto zanikla v roku 2015 v dôsledku zlúčenia. Netreba zdôrazňovať, že právny poriadok v tom čase ešte umožňoval týmto spôsobom jednoducho zrušiť zadlženú obchodnú spoločnosť bez nutnosti vykonania likvidácie, resp. konkurzu. Tomu, že išlo o tento prípad nasvedčuje aj súvaha poslednej uloženej účtovnej závierky za rok 2013, z ktorej vyplýva, že obchodná spoločnosť sa dostala do predlženia = hodnota jej záväzkov (riadok 88) presiahla hodnotu jej majetku (riadok 1) a rovnako aj nedoplatky na verejnom zdravotnom a sociálnom poistení. Žalovaný teda nemá príjem, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou, jediným jeho majetkom je spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorému žalobca navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením. Od vystavenia zmenky (dňa 16.10.2019) navyše žalovaný tento spoluvlastnícky podiel založil na zabezpečenie ďalšej pohľadávky voči pôvodnému majiteľovi zmenky (indosantovi) - C.. U. W.. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.07.2017, sp. zn. , podľa ktorého : Existencia záložných práv na majetok žalovaného je tou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, pretože (ako bolo uvedené vyššie) prednostne sa zo zálohu uspokojujú pohľadávky záložných veriteľov; čo reálne odôvodňuje obavu, že pohľadávka žalobcu nezabezpečená zabezpečovacím opatrením nebude uspokojená, a to aj s prihliadnutím na právnu úpravu poradia záložných práv ( ); podľa ktorej sa právne vzťahy záložných veriteľov riadia princípom priority. Tento znamená, že právo pristúpiť k výkonu záložného práva má záložný veriteľ so skorším poradím pred záložným veriteľom s neskorším poradím a že najskôr sa uspokojí pohľadávka záložného veriteľa s najskorším poradím a až zo zvyšku, ak zostane, ďalšie pohľadávky v celosti, podľa poradia. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak by boli v budúcnosti uvedené hnuteľné a nehnuteľné veci zabezpečené ešte aj ďalším záložným právom v prospech iných veriteľov, výrazne by sa zhoršilo postavenie žalobcu v prípade výkonu rozhodnutia (ak by zabezpečovacie opatrenie vydané nebolo). Vzhľadom na uvedené je osvedčené, že žalovaný od vystavenia zmenky uskutočnil úkony, ktoré zakladajú obavu, že pre aktuálny nedostatok majetku a nemožnosť exekvovať príjem bude exekúcia ohrozená. Žalobca k návrhu predložil zmenku - predloženú v elektronickej podobe bez autorizácie, výpis zo živnostenského registra žalovaného, výpis z obchodného registra spoločnosti B. F..E..D.. a spoločnosti R. SK R. F..E..D.,, súvahu riadnej účtovnej závierky za rok 2013 spoločnosti R. SK R. F..E..D., výpis dlhov a nedoplatkov spoločnosti R. SK R. F..E..D..

3. Podľa , a (ďalej len „“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

4. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

5. Podľa Článku 2 ods. 1, 2 , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

6. Podľa ustanovenia a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ustanovenia , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ustanovenia , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Žalobca v danej veci podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ustanovenie s použitím ustanovenia upravuje dva spôsoby, v prípade ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.

11. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností.

12. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že exekúcia bude v budúcnosti ohrozená. Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady rovnosti strán a jednostrannosť predložených dôkazov, čo je však odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia, musí súd starostlivo zisťovať splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných na jeho vydanie. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy zabezpečovacích opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Podmienkou, ktorú súd preskúmava osobitne v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k budúcemu výkonu súdneho rozhodnutia je osvedčenie existencie exekučného titulu alebo takého stavu v konaní, s ktorým je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný. Ďalším predpokladom nevyhnutným pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tohto typu je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí mať určitý reálny podklad, ktorý je spôsobilým základom pre konštatovanie o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k žalobcovi. Nevyhnutnou je taktiež všeobecná požiadavka, aby sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav, a to pre prípad, že by poskytnutá dočasná ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V neposlednom rade, obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky zabezpečovacieho opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. Všetky uvedené podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

13. Súd preskúmaval splnenie uvedených podmienok a to na základe predložených listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a vo väzbe na predmet konania vo veci samej. Iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je totiž možné posúdiť celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť ukladanej povinnosti. Pri

vyhodnotení daných podmienok súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný.

14. Žalobca si žalobou uplatnil právo zo zmenky. Zmenka je cenný papier vydaný v zákon zmenkový a šekový. Žalobca právo uplatňované žalobou odvodzuje zo zmenky, ktorú však predložil súdu iba v elektronickej podobe bez autorizácie (č.l. 16 spisu), nebol teda k žalobe a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalobcu predložený originál zmenky.

15. Zmenka je abstraktný a obligatórne listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Jednou z osobitostí zmenkového konania je, že zmenkový veriteľ musí k žalobe, ktorou uplatňuje svoje nároky vyplývajúce zo zmenky, pripojiť originál zmenky. Dôvodom, prečo musí byť k žalobe pripojený originál zmenky, je jej obežiteľnosť. Nie je možné, aby prebiehal súdny spor a zmenka zostala v obehu, nakoľko by mohlo dôjsť k jej ďalšiemu indosovaniu. V zmysle zmenkového a šekového, nevyhnutným predpokladom ochrany platiaceho dlžníka je, aby ten, kto od neho požaduje platenie zmenkovej istiny, bol formálne legitimovaný. Formálna legitimácia toho, kto má zmenku, znamená prezumpciu jeho zmenečných práv. Za majiteľa zmenky sa považuje ten, kto má zmenku, t.j. držiteľ zmenky. Osvedčenie existencie zmenečných práv je možné jedine predložením originálu zmenky; a to obzvlášť v prípade, keď žalobca zmenečné práva nadobudol indosáciou.

16. V zmenkovom vzťahu procesných strán žalobca vystupuje ako zmenkový veriteľ, ktorý právo zo zmenky nadobudol indosamentom (rubopisom), žalovaný vystupuje v pozícii dlžníka zo zmenky. S poukazom na povahu uplatneného nároku zo zmenky súd konštatuje, že po predbežnom právnom posúdení žaloby vo veci samej je zrejmé, že bez predloženia originálu zmenky ide o zjavne nedôvodnú žalobu.

17. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy zabezpečovacích opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom (v danej veci žalovaným), ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Zo zmenky predloženej žalobcom (zmenka v elektronickej podobe bez autorizácie) nemal súd za osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie zmenkovej pohľadávky, na vymoženie ktorého žiada prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu. V nadväznosti na tieto závery je žalobcom podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bez osvedčenia primárneho predpokladu, a to existencie právneho vzťahu procesných strán, nedôvodný.

18. Súd poukazuje na to, že z predloženej zmenky nie je možné zároveň dospieť k záveru o preukázaní právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod zmenečných práv. Táto právna skutočnosť je podmienená nielen indosamentom (rubopisom) zmenky na osobu indosára, ktorý sa stáva novým veriteľom zmenky, ale predovšetkým fyzickým odovzdaním zmenky nadobúdateľovi, t.j. tradíciou. Bez predloženia originálu zmenky žalobca nepreukázal, že indosovanú zmenku má v skutočnosti v držbe a disponuje zmenečnými právami uplatňovanými v konaní. Len z originálu zmenky je pritom možné dovodiť prezumpciu zmenečných práv, ktorým má byť formou zabezpečovacieho opatrenia priznaná ochrana. Žalobca bez predloženia originálu zmenky nepreukázal, že je reálnym držiteľom zmenky, a teda neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a osvedčenia existencie uplatneného práva. Žalobcom uvádzané skutočnosti tak bez predloženia originálu zmenky zostávajú výlučne v rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom rozsahu.

19. Osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi žalobcom ako navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia a žalovaným, je jedným z primárnych predpokladov, ktorý musí byť naplnený pre prijatie záveru o dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia je pritom nositeľom dôkazného bremena k osvedčeniu podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti súd považuje za podstatné uviesť, že v zmysle sa pri zabezpečovacom opatrení nepoužijú ustanovenia o odstraňovaní vád, pričom súd nevykonáva ani dokazovanie. Nebol preto naplnený zákonný predpoklad na uskutočnenie úkonov smerujúcich k odstráneniu nedostatku predložených dôkazných prostriedkov.

20. Je povinnosťou žalobcu zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Z dôvodu absencie osvedčenia existencie základného predpokladu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Preto s poukazom na uvedené sa súd nezaoberal ani skúmaním osvedčenia ďalších predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

21. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, v spojení s ustanovením , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prejednávanej veci súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, úspešným účastníkom bol tak žalovaný. Nakoľko však v prípade zamietnutia takéhoto návrhu sa uznesenie druhej strane sporu - žalovanému ani nedoručuje, žalovanému teda ani trovy tohto konania nemohli vzniknúť, súd teda vo vzťahu k žalovanému z uvedeného dôvodu výrokom o trovách konania ani nemôže rozhodnúť, a preto o trovách konania tohto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).