Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/42/2020

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcov: X/ V. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XXX/XX, W., X/ W. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XXX/XX, W., proti žalovanému: O. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. W. XXXX/X, Ž., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 28.09.2020 sa žalobcovia domáhali, aby súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá je v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Žilina, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, ako byt č. XX, nachádzajúci sa vo vchode č. X na X. poschodí bytového domu na ulici W. X v E., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra C-KN parcelné č. XXXX a spoluvlastníckym právom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti vlastníckeho podielu, ktorého veľkosť je vyjadrená zlomkom 62/4215 vzhľadom k celku (ďalej len „nehnuteľnosť“), a to previesť vlastnícke právo (spoluvlastnícke právo) k nehnuteľnostiam predajom, darom, ich scudzením tretej osobe alebo ich zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou, alebo ich zaťažiť ich záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby, alebo previesť užívacie práva odplatným alebo bezodplatným titulom na tretie osoby (dať ich do nájmu, podnájmu, bezodplatného užívania tretím osobám) až do úspešného výkonu záložného práva, alebo do právoplatného skončenia vo veci samej, okrem spätného prevodu (vrátenia daru) na S. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/X v E.. Žalobcovia sa súčasne domáhali aj náhrady trov konania. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia z podstatných dôvodov odôvodnili tým, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudol darovaním od svojej matky S. M., nar. XX.XX.XXXX, pričom v prospech darkyne, ako oprávnenej z vecného bremena, zriadil vecné bremeno, spočívajúce v jej práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti. Žalobcovia uzavreli s predchádzajúcou vlastníčkou nehnuteľnosti (S. M.) zmluvu o zriadení záložného práva, predmetom ktorej bola dohoda žalobcov, ako záložných veriteľov, a S. M., ako záložcu, o zriadení záložného práva k zálohu (nehnuteľnosti), za účelom zabezpečenia splnenia zabezpečovanej pohľadávky záložných veriteľov voči záložcovi, ako dlžníkovi. Prevod vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti, ako aj zriadenie vecného bremena bol urobený bez vedomia a súhlasu žalobcov, čím boli porušené ustanovenia zmluvy o zriadení záložného práva. Následkom tohto prevodu a zriadením vecného bremena, spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, je podstatne sťažená prípadná exekúcia, nehovoriac o tom, že istota žalobcov, ako veriteľov, je narušená. Žalovaný v zmysle darovacej zmluvy pristúpil k zriadenému záložnému právu v prospech žalobcov, avšak zriadením vecného bremena, spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech S. M., už v tomto štádiu výrazne obmedzil výkon záložného práva záložným veriteľom, ak by k tejto

možnosti chceli alebo museli pristúpiť. Dôvodné obavy žalobcov zo zamedzenia, či ohrozenia úspešného výkonu záložného práva zakladajú aj vyjadrenia žalovaného o tom, ako sa postará, aby „z nehnuteľnosti nedostali nič“. Po tom, ako žalobcovia zistili v priebehu septembra 2020, že nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve pôvodného záložcu a konfrontovali ju o danom stave a porušení zmluvy o zriadení záložného práva, táto so zhrozením vysvetľovala, že ona nikdy nedarovala nehnuteľnosť, nedisponuje žiadnou darovacou zmluvou a ak už naozaj nie je vlastníčkou predmetného bytu, tak prevod bol vykonaný podvodne, resp. ak vôbec podpísala darovaciu zmluvu, tak to musela urobiť v omyle. Síce priznáva, že si je vedomá, že bola so synom O. Z. u notára, ale mala tam podpísať listinu, ktorou by mu udelila súhlas na trvalý pobyt v jej byte. V žiadnom prípade sa nemalo jednať o prevod nehnuteľnosti, resp. darovanie. Syn O. Z. v čase, keď mu chcela dať súhlas na trvalý pobyt, býval s ňou v jednej domácnosti, naliehal na ňu, že sa cíti ako bezdomovec, lebo u bývalej priateľky sa už nezdržiava. Keďže nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, neustále naliehal, aby mal trvalý pobyt v spoločnej domácnosti s matkou. Žalobcovia nežijú v blízkosti založenej nehnuteľnosti, nestýkajú sa so žalovaným a nemajú v moci zabrániť mu v nakladaní s nehnuteľnosťou, nakoľko je šofér z povolania, jazdí na kamiónovej doprave tak, že je 3 až 4 týždne mimo M.. Žalobca v rade 1/ je taktiež šofér, jazdí mimo územia Slovenska na kamiónovej doprave, a to v 3-týždňových turnusoch. Žalobkyňa v rade 2/ pracuje ako opatrovateľka vo O. a jej pracovné turnusy sú tiež 3-týždňové. Tieto pracovné cesty zabraňujú žalobcom okamžite podniknúť právne kroky na ochranu svojich práv a ponechávajú žalovanému pomerne dlhú dobu na realizáciu právnych krokov, ktorými by ohrozil exekúciu žalobcov v prípade, ak by previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo zaťažil nehnuteľnosť inými právami. Žalovaný dlhodobo prehlasuje, že urobí všetko pre to, aby jeho brat, resp. žalobca v rade 1/, nebol nikdy úspešný pri vymáhaní svojej pohľadávky. Podľa jeho slov, keď ešte nebol vlastníkom nehnuteľnosti, uvádzal, že radšej nehnuteľnosť podpáli, aby nemala žiadnu hodnotu. Žalovaný dlhodobo prehlasuje, že žalobca v rade 1/ už v minulosti mal dostať „svoje dedičstvo“ a z bytu v E. neuvidí už nič. Vzťahy medzi súrodencami sú tak napäté, že žalobcovia očakávajú od žalovaného ďalšie kroky k tomu, aby zamedzil alebo minimálne skomplikoval výkon ich záložného práva, aj keby to malo byť na jeho osobnú ujmu. Žalovaný užíva vo zvýšenej miere alkohol, je závislý na automatových hrách, v opitom stave sa chová neadekvátne, matke nadáva a vyvoláva konflikty, stýka sa s bezdomovcami, s ktorými udržuje blízke priateľské vzťahy. Obavy žalobcov sa netýkajú iba scudzenia nehnuteľnosti, ale taktiež zaťaženia právami tretích osôb (napr. v prospech jeho priateľov), čo by fakticky dospelo k tomu, že by bola nehnuteľnosť absolútne nezaujímavá a nepredajná, napr. v dobrovoľnej dražbe. Žalobcovia majú za to, že obava z ohrozenia je reálna, resp. že osoba, ktorej navrhujú uložiť nejakú povinnosť (zákaz) neodkladným opatrením, môže spôsobiť, že príde k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k sťaženiu, až zmareniu výkonu záložného práva a exekúcie.

3. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

6. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán. Predpokladom pre nariadenie

neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi nimi. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti, umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu, vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie civilného procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti, umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.

9. Súd sa podrobne oboznámil s obsahom spisu a konštatuje, že žalobcovia neosvedčili predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu.

10. Súd konštatuje, že žalobcovia síce podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Žilina, osvedčili skutočnosť, že žalovaný je zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, ktorú mal do svojho vlastníctva (podľa skutkových tvrdení žalobcov sporným spôsobom) nadobudnúť na základe darovacej zmluvy zo dňa 12.06.2019, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 23.07.2019, ako aj skutočnosť, že na nehnuteľnosti viazne záložné právo v prospech žalobcov, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 30.05.2017 a vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech S. M., rod. M., no podľa názoru súdu riadne neosvedčili základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu ujmy, ktorá by im bezprostredne hrozila v dôsledku nenariadenia neodkladného opatrenia, neosvedčili, že by si právny vzťah medzi stranami vyžadoval bezodkladný zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu. Z z pohľadu osvedčenia hrozby možnej dispozície žalovaného s nehnuteľnosťou žalobcovia označili v podstate iba eventualitu prevodu vlastníckeho práva žalovaného na inú osobu, neosvedčili skutočnosť, že by žalovaný v súčasnosti realizoval zámer previesť danú nehnuteľnosť na tretiu osobu, alebo ju zaťažiť právami tretích osôb. V nadväznosti na uvedené nie je fakticky možné posúdiť dôvodnosť údajného ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalobcov, čím sa taktiež tvrdená potreba neodkladnej dočasnej úpravy pomerov stáva neverifikovateľnou. Stranu, ktorá sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, zaťažuje bremeno konkrétnych skutkových tvrdení, ako aj dôkazné bremeno. Bolo teda povinnosťou žalobcov dostatočne konkrétne vymedziť a najmä konkrétnymi dôkazmi osvedčiť okolnosti, z ktorých by mala nimi tvrdená obava vyplývať, čo však neučinili. Žiadnymi dôkazmi nepodložené skutkové tvrdenia žalobcov v tom smere, že by žalovaný v súčasnosti podnikal kroky k tomu, aby žalobcami popísaným spôsobom zamedzil, alebo skomplikoval výkon ich záložného práva a prípadnej exekúcie, samy o sebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobcovia žiadali nariadiť neodkladné opatrenie z obavy z možných prevodov predmetnej nehnuteľnosti, prípadne aj zmarenia súdneho konania vo veci samej a nedosiahnutia jeho cieľa, v súvislosti so stabilizáciou okruhu subjektov na strane žalovaného, predísť takýmto dôsledkom je možné prostredníctvom špeciálneho procesného ustanovenia , a rovnako aj z tohto pohľadu sa nariadenie neodkladného opatrenia nejaví potrebným.

11. Na základe vyššie konštatovaných dôvodov preto súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Keďže súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, v plnom rozsahu úspešnou stranou bol žalovaný, ktorému by tak patril proti žalobcom nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu. Nakoľko však súd toto uznesenie, v súlade s X ods. 1 , žalovanému nedoručuje, súd o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol len vo vzťahu k žalobcom, a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).